Kométa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typo gram, replaced: t. j. → t. j., atmosferick → atmosférick, replaced: → |
d preklepy |
||
Riadok 110:
* Úzky dlhý chvost (typu I), ktorý pozostáva z molekulárnych iónov a je tiež nazývaný ''plynný''. Pre vysvetlenie javu tohto chvosta nestačí radiačný tlak, a preto v roku [[1951]] [[Ludwig Biermann]] navrhol ako vysvetlenie zo Slnka vychádzajúci prúd častíc, ktoré dnes nazývame ako [[slnečný vietor]]. V dnešnej dobe sa vychádza z toho, že kometárne ióny sa vzájomnou interakciou miešajú so [[slnečné magnetické pole|slnečným magnetickým poľom]] a potom sú odnášané nabitými časticami slnečného vetra.
* Difúzny zatočený chvost (typu II), ktorý sa často nazýva tiež ''prachový''. Malé častice prachu, ktoré vytvárajú tento chvost sú ovplyvnené radiačným tlakom Slnka, ktorý sa dá vysvetliť rozdelením na dve zložky:
** Radiálna zložka, ktorá smeruje proti gravitácii a znižuje sa so štvorcom vzdialenosti od Slnka. Funguje to ako efektívny odber gravitačnej sily Slnka, a preto sa prachové častice sa pohybujú po pseudokeplerovských dráhach, ktoré sa líšia pre čiastočky rôznych veľkostí, pretože radiačný tlak je závislý
** Druhou zložkou radiačného tlaku je protichodná pohybu prachových zložiek a vedie k spomaľovaniu častíc, ktoré sú väčšie ako vlnová dĺžka svetla, t. j. väčšie ako 0,5 µm. Tieto čiastočky sa pohybujú v dlhšom časovom horizonte rovnako ako ostatný medziplanetárny prach, po špirálovitých dráhach od Slnka ([[Poyntingov-Robertsonov efekt]]).
* ''veľmi málo, a len pri špeciálnych závislostiach dráhy je viditeľný tiež protichodný chvost (typu III). Tu však nejde o nezávislý chvost, ale iba o geometrický projekčný efekt: v prípade, že sa Zem dostane medzi Slnko a kométu, časť prachového chvosta, vďaka svojmu zakriveniu, presiahne za hlavu (jadro+koma) kométy.''
| |||