134340 Pluto: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
dopňlňanie
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
rozšírenie
Riadok 88:
Dráha Pluta je v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Telies s rovnakou dráhovou rezonanciu s Neptúnom je známych viacero a nazývajú sa podľa svojho prvého objaveného predstaviteľa – [[plutíno|plutína]]. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh.
 
Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát<ref name="Kleczek" />, podľa iného zdroja až 265-krát<ref name="Grygar" /> viac svetla ako Mesiac v [[spln]]e. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako takmer bodový zdroj svetla podobne ako ostatné [[hviezda|hviezdy]].<ref name="Kleczek" >{{Cite book
| author = Josip Klezcek
| year = 2002
Riadok 94:
| publisher = Academia
| isbn = 80-200-0906-X
| pages = strany: 366-367}}</ref><ref name="Grygar" /> Zem by sa pri pohľade z Pluta nikdy nevzdialila od Slnka na viac než 1,9° a bola by preto prakticky nepozorovateľná.<ref name="Grygar" />
| pages = strany: 366-367}}</ref>
 
=== Rotácia ===
Riadok 196:
| miesto =
| jazyk = angličtina
}}</ref> Jeho priemer upresnený meraniami sondy New Horizons na {{km|1208|m}}<ref name="New Horizons"/> predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Ide o najväčší mesiac v pomere k materskému telesu a dvanásty najväčší mesiac slnečnej sústavy vôbec. Pluto a Cháron spolu obiehajú okolo jedného [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]]. Ich vzájomná vzdialenosť je {{km|19531|m}}, pričom dráha Chárona je takmer dokonale kruhová. Tieto všetky atribúty spôsobili, že doba obehu a rotácie Chárona je totožná s dobou rotácie Pluta. V praxi to znamená, že Cháron je z Pluta pozorovateľný iba z jednej pologule a je vždy otočený k Plutu iba jednou stranou ([[privrátená strana]]) podobne ako pozemský Mesiac. Hoci je Cháron blízko k Plutu a má veľkú odrazivosť, slnečné svetlo dopadajúce na jeho povrch je už také slabé, že Cháron je na oblohe Pluta 300-krát slabší než na pozemskej oblohe Mesiac v splne.<ref name="Grygar" /> Sonda New Horizons ukázala, že Cháron je, podobne ako jeho materské teleso, pravdepodobne geologicky aktívny.<ref name="astro.cz" /><ref name="Kozmos2015" />
 
Cháron bol dlho známy ako jediný mesiac Pluta. V roku [[2005]] však Hubblov teleskop objavil ďalšie dva mesiace, [[Nix (mesiac)|Nix]] a [[Hydra (mesiac)|Hydra]], ktorých existencia bola následne potvrdená ďalšími pozorovaniami. V júni 2011 objavil štvrtý mesiac, ktorý dostal pomenovanie [[Kerberos (mesiac)|Kerberos]],<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/190413/objavili-dalsi-mesiac-planety-pluto/</ref> a v júni roku 2012 piaty s názvom [[Styx (mesiac)|Styx]].<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/210192/pluto-ma-pat-mesiacov/</ref> Mená mesiacov pochádzajú z gréckej mytológie; [[Kerberos]] je trojhlavý pes, strážca vchodu do podsvetia a [[Styx (mytologická rieka)|Styx]] je rieka oddeľujúca svet živých a svet mŕtvych.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 213:
 
== Objav telesa ==
Pluto objavil [[18. február]]a [[1930]] americký astronóm [[Clyde William Tombaugh|Clyde Tombaugh]] (objav bol oznámený [[13. marec|2. marca]] 1930).<ref name="Guth-Link-Mohr"Objavu />však Vytýčilpredchádzala sidlhá úlohu objaviť deviatu planétu na základe nepravidelností v pohybe Neptúna. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bolo objavené iba náhodou, pretože je príliš drobné a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúnahistória.
 
== História pozorovaní ==
Nepravidelnosti obežnej dráhy siedmej planéty (Urán) a aplikácia [[Newtonove pohybové zákony|Newtonových zákonov]] viedli k predpokladu, že za Uránom musí existovať nejaký veľký objekt. V dôsledku toho bol v roku [[1846]] objavený Neptún, ôsma známa planéta slnečnej sústavy.
 
Keď v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúna, prekvapilo ich, že skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Preto aj za Neptúnom predpokladali existenciu ďalšej planéty, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky. Od roku [[1877]] prebiehalo s prestávkami pátranie po deviatej planéte slnečnej sústavy. Významný kus práce odviedol [[Percival Lowell]]. CeléNa rokysvojom fotografovalsúkromnom oblohu,observatóriu abyv naArizone, fotografiáchktoré našielbolo neznámupôvodne deviatuurčené planétu.výhradne Vna rokuvýskum [[1915]] Lowell zverejnilplanéty [[parametre dráhyMars]] neznámej planéty, ktorécelé odvodilroky rozboromfotografoval odchýlok v pohyboch Uránu a Neptúnaoblohu. VKaždú začatejčasť prácioblohy pokračovals [[Vestopriemerom Melvin Slipher]]exponoval av zaniekoľkodňovom pomocníkaodstupe sidvakrát. vybralPotom Clydasnímky Williamapodrobne Tombaughaprehliadal, ktorému saaby na začiatkufotografiách rokunašiel 1930neznámu podarilodeviatu naplanétu fotografiáchpri nájsťjej hľadanúpohybe planétuvoči vhviezdnemu blízkosti hviezdy [[Wasat|Delta Geminorum]]pozadiu. SprávuAko osa objaveneskôr vydalo Lowellovo observatórium [[13. marec|13. marca]] 1930ukázalo, vjeho deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín130-centimetrový [[Percival Lowell|Percivala Lowellarefraktor]].<ref name="Guth-Link-Mohr"by />nebol Keďžeschopný telesoPluto sa vtedy nachádzalo len osem mesačných priemerov od miestazaznamenať, naani ktoromkeby saním malprehliadal nachádzaťmiesto podľa Lowellových výpočtovoblohy, jehokde objavv satom považovalčase zaskutočne ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]]bolo.<ref>{{Cite book
 
V roku [[1915]] Lowell zverejnil [[parametre dráhy]] neznámej planéty, ktoré odvodil rozborom odchýlok v pohyboch Uránu a Neptúna. Vyšlo mu, že hľadaná planéta by mala byť v [[Váhy (súhvezdie)|súhvezdí Váh]], kde ju začal hľadať [[zrkadlový ďalekohľad|zrkadlovým ďalekohľadom]] s priemerom objektívu 100 cm. Teleso však neobjavil ani vtedy, ani pri tretej sérii pokusov, pri ktorých zhotovil cez 23-centimetrový šošovkový ďalekohľad vyše tisíc snímok. Neskôr sa ukázalo, že Pluto sa na snímkach síce nachádzalo, ale Lowell, predpokladajúc oveľa väčšiu jasnosť hľadanej planéty, ho prehliadol. Lowell predpokladal, že nová planéta bude väčšia a ťažšia ako Zem, a jej jasnosť dosiahne 12.- 13. magnitúdu.<ref name="Grygar">http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html</ref>
 
Po Lowellovej smrti v roku [[1916]] v začatej práci pokračoval [[Vesto Melvin Slipher]]. Za pomocníka si vybral Clyda Williama Tombaugha, ktorému sa po roku práce na observatóriu, na začiatku roku 1930, podarilo na fotografiách nájsť hľadanú planétu v blízkosti hviezdy [[Wasat|Delta Geminorum]]. Objav potvrdili opakované kvalitné expozície tej istej časti oblohy. Správu o objave vydalo Lowellovo observatórium [[13. marec|13. marca]] 1930, v deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín [[Percival Lowell|Percivala Lowella]].<ref name="Guth-Link-Mohr" /> Keďže teleso sa vtedy nachádzalo len osem mesačných priemerov od miesta, na ktorom sa mal nachádzať podľa Lowellových výpočtov, jeho objav sa považoval za ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]].<ref>{{Cite book
| author=[[Pavel Koubský]]
| title=Planety naší sluneční soustavy
Řádek 228 ⟶ 231:
Nová planéta dostala meno Pluto podľa rímskeho boha, ktorý vládol podsvetiu. Meno symbolizovalo tmavé, studené a nedostupné končiny slnečnej sústavy, v ktorých sa nachádza. Jeho prvé dve písmená sú zároveň iniciálami Percivala Lowella.
 
== História pozorovaní ==
Spočiatku sa predpokladalo, že novonájdený objekt je minimálne taký veľký ako Zem, a že obieha okolo Slnka vo vzdialenosti asi 50&nbsp;AU. Pri prezeraní starých snímok oblohy bolo možné presnejšie odhadnúť jeho dráhu, ktorá sa ukázala byť medzi planétami veľmi ojedinelou predovšetkým svojou veľkou excentricitou a veľkým sklonom k [[ekliptika|ekliptike]]. Keďže Tombaugh na základe ostatných planét hľadal neznáme deviate teleso v blízkosti ekliptiky, objav sa mu podaril len vďaka šťastnej náhode, pretože Pluto sa v roku 1930 k ekliptike priblížilo.
 
Prvé pochybnosti o tom, či ide naozaj o hľadanú deviatu planétu, priniesla jej veľmi nízka jasnosť. V čase objavu bolo Pluto slabšie než 15. magnitúda. neskorší výpočet dráhy Pluta ukázal, že je veľmi výstredná a sklonená. Tombaught preto pre istotu prehliadal oblohu v blízkosti roviny ekliptiky ďalej a urobil veľa ďalších objavov. Žiadne väčšie teleso zodpovedajúce hľadanej planéte však neobjavil.<ref name="Grygar" />
 
Malý nameraný uhlový priemer planéty, 0,2", viedol pri jeho vzdialenosti k priemeru okolo 3 000 km, čo je len štvrtina priemeru Zeme. Aby toto teleso bolo schopné gravitačne ovplyvňovať Neptún, muselo by mať veľmi vysokú hustotu. Predpokladanú vysokú hustotu vyvrátila infračervená [[fotometria]] Pluta z r. [[1977]]. Tá ukázala, že hmotnosť Pluta dosahuje len tisíciny hmotnosti Zeme a nie je teda s hmotnosťou Zeme porovnateľná, ako sa dovtedy predpokladalo.
 
Až v roku 1974 sústavné presné fotometrické pozorovania určili dĺžku obežnej doby Pluta. Zároveň sa zistilo, že jeho rotačná os leží takmer v rovine obehu podobne ako v prípade Uránu. V roku [[1976]] sa vďaka [[spektroskopia|spektroskopii]] podarilo získať prvé informácie o chemickom zložení povrchu Pluta. [[James Christy]] si na sérii snímkov z opozícií Pluta v rokoch 1965, 1970 a 1978 všimol nepatrné asymetrické pretiahnutie obrazu Pluta, ktoré sa sústavne menilo s pozičným uhlom. Zmeny súhlasili s periódou otáčania Pluta okolo jeho osi. Christy usúdil, že Pluto má sprievodcu v stacionárnej rotácii, čo vysvetľuje, prečo je jeho obežná doba rovnaká ako rotačná doba Pluta.<ref name="Grygar" />
 
Lenže poPo desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že objavená planétaPluto má priemer len {{km|2350|m}}<ref>{{Pozn|1}}V roku 2015 sa zistilo, že planéta je väčšia a má priemer {{km|2370|m}}</ref> a je príliš malámálo hmotná na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (hmotnejšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. [[planéta X|planéte X]] až kým v rámci misie sondy [[Voyager 2]] nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal žiadne výrazné odchýlky, a preto bol objav Pluta vyslovene náhoda. Žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúna. Na základe istých nepravidelností transneptúnskych objektov sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti [[Mars]]u.
[[Súbor:Pluto_and_its_satellites_(2005)_without_labels.jpg|right|thumb|Pluto, [[Cháron (mesiac)|Cháron]] a dva malé satelity]]
[[File:New Horizons Transparent.png|thumb|Sonda [[New Horizons]]]]