134340 Pluto: Rozdiel medzi revíziami

Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát<ref name="Kleczek" />, podľa iného zdroja až 265-krát<ref name="Grygar" /> viac svetla ako Mesiac v [[spln]]e. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako takmer bodový zdroj svetla podobne ako ostatné [[hviezda|hviezdy]].<ref name="Kleczek" >{{Cite book

}}</ref> Jeho priemer upresnený meraniami sondy New Horizons na {{km|1208|m}}<ref name="New Horizons"/> predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Ide o najväčší mesiac v pomere k materskému telesu a dvanásty najväčší mesiac slnečnej sústavy vôbec. Pluto a Cháron spolu obiehajú okolo jedného [[ťažisko (fyzika)|ťažiska]]. Ich vzájomná vzdialenosť je {{km|19531|m}}, pričom dráha Chárona je takmer dokonale kruhová. Tieto všetky atribúty spôsobili, že doba obehu a rotácie Chárona je totožná s dobou rotácie Pluta. V praxi to znamená, že Cháron je z Pluta pozorovateľný iba z jednej pologule a je vždy otočený k Plutu iba jednou stranou ([[privrátená strana]]) podobne ako pozemský Mesiac. Hoci je Cháron blízko k Plutu a má veľkú odrazivosť, slnečné svetlo dopadajúce na jeho povrch je už také slabé, že Cháron je na oblohe Pluta 300-krát slabší než na pozemskej oblohe Mesiac v splne.<ref name="Grygar" /> Sonda New Horizons ukázala, že Cháron je, podobne ako jeho materské teleso, pravdepodobne geologicky aktívny.<ref name="astro.cz" /><ref name="Kozmos2015" />

Pluto objavil [[18. február]]a [[1930]] americký astronóm [[Clyde William Tombaugh|Clyde Tombaugh]] (objav bol oznámený [[13. marec|2. marca]] 1930).<ref name="Guth-Link-Mohr"Objavu />však Vytýčilpredchádzala sidlhá úlohu objaviť deviatu planétu na základe nepravidelností v pohybe Neptúna. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bolo objavené iba náhodou, pretože je príliš drobné a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúnahistória.

Keď v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúna, prekvapilo ich, že skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Preto aj za Neptúnom predpokladali existenciu ďalšej planéty, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky. Od roku [[1877]] prebiehalo s prestávkami pátranie po deviatej planéte slnečnej sústavy. Významný kus práce odviedol [[Percival Lowell]]. CeléNa rokysvojom fotografovalsúkromnom oblohu,observatóriu abyv naArizone, fotografiáchktoré našielbolo neznámupôvodne deviatuurčené planétu.výhradne Vna rokuvýskum [[1915]] Lowell zverejnilplanéty [[parametre dráhyMars]] neznámej planéty, ktorécelé odvodilroky rozboromfotografoval odchýlok v pohyboch Uránu a Neptúnaoblohu. VKaždú začatejčasť prácioblohy pokračovals [[Vestopriemerom Melvin5° Slipher]]exponoval av zaniekoľkodňovom pomocníkaodstupe sidvakrát. vybralPotom Clydasnímky Williamapodrobne Tombaughaprehliadal, ktorému saaby na začiatkufotografiách rokunašiel 1930neznámu podarilodeviatu naplanétu fotografiáchpri nájsťjej hľadanúpohybe planétuvoči vhviezdnemu blízkosti hviezdy [[Wasat|Delta Geminorum]]pozadiu. SprávuAko osa objaveneskôr vydalo Lowellovo observatórium [[13. marec|13. marca]] 1930ukázalo, vjeho deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín130-centimetrový [[Percival Lowell|Percivala Lowellarefraktor]].<ref name="Guth-Link-Mohr"by />nebol Keďžeschopný telesoPluto sa vtedy nachádzalo len osem mesačných priemerov od miestazaznamenať, naani ktoromkeby saním malprehliadal nachádzaťmiesto podľa Lowellových výpočtovoblohy, jehokde objavv satom považovalčase zaskutočne ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]]bolo.<ref>{{Cite book

Spočiatku sa predpokladalo, že novonájdený objekt je minimálne taký veľký ako Zem, a že obieha okolo Slnka vo vzdialenosti asi 50&nbsp;AU. Pri prezeraní starých snímok oblohy bolo možné presnejšie odhadnúť jeho dráhu, ktorá sa ukázala byť medzi planétami veľmi ojedinelou predovšetkým svojou veľkou excentricitou a veľkým sklonom k [[ekliptika|ekliptike]]. Keďže Tombaugh na základe ostatných planét hľadal neznáme deviate teleso v blízkosti ekliptiky, objav sa mu podaril len vďaka šťastnej náhode, pretože Pluto sa v roku 1930 k ekliptike priblížilo.

Lenže poPo desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že objavená planétaPluto má priemer len {{km|2350|m}}<ref>{{Pozn|1}}V roku 2015 sa zistilo, že planéta je väčšia a má priemer {{km|2370|m}}</ref> a je príliš malámálo hmotná na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (hmotnejšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. [[planéta X|planéte X]] až kým v rámci misie sondy [[Voyager 2]] nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal žiadne výrazné odchýlky, a preto bol objav Pluta vyslovene náhoda. Žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúna. Na základe istých nepravidelností transneptúnskych objektov sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti [[Mars]]u.