134340 Pluto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie |
dokončená časť o histórii + nejaký ten obrázok, dopĺňanie do ďalších sekcií |
||
Riadok 105:
| pages = strany: 64-65}}</ref>
Doba rotácie Pluta je rovnaká ako obežná doba jeho najväčšieho mesiaca Cháron okolo Pluta. Takáto rotácia, pri ktorej teleso zdanlivo nehybne visí nad určitým bodom povrchu druhého, sa nazýva [[stacionárna rotácia]]. Stacionárna rotácia Pluta s Cháronom je v slnečnej sústave ojedinelým javom.<ref name="Grygar" />
== Atmosféra ==
[[File:Pluto Departure by New Horizons.jpg|left|thumb|Zákryt Slnka Plutom vyfotografovaný sondou New Horizons zo vzdialenosti dvoch miliónov kilometrov. Na tejto snímke možno vôbec po prvýkrát vidieť [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] nejakej trpasličej planéty ako jemný prstenec okolo nej. Slnečné svetlo v nej rozptyľujú najmä väčšie a zložitejšie [[molekuly]].]]
Pluto obklopuje veľmi riedka [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]], ktorá sa skladá najmenej z 98 % [[dusík]]a (N<SUB>2</SUB>),<ref name="Kozmos2015" /> so stopami [[metán]]u (CH<SUB>4</SUB>, max. 0,5 %) a [[oxid uhoľnatý|oxidu uhoľnatého]] (CO)<!-- V úvode sa spomína oxid uhličitý -->. Atmosféra bola objavená pri zákrytoch hviezd Plutom.<ref name="Kleczek" /> [[zdanlivá hviezdna veľkosť|Jasnosť hviezdy]] počas zákrytu klesala len pozvoľna, čo sa deje iba u telies s atmosférou. Z týchto pozorovaní však nebolo možné určiť ani [[atmosférický tlak|tlak]], ani teplotu atmosféry pri povrchu. Hustota, a teda aj [[atmosférický tlak|tlak]] jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka. Keď je teleso bližšie k Slnku, dochádza k [[vyparovanie|vyparovaniu]] a [[Sublimácia (pevná látka)|sublimácii]] prchavých látok pokrývajúcich jeho povrch a tým sa atmosféra zahusťuje. Keďže naposledy bola trpasličia planéta najbližšie k Slnku v roku [[1989]], teraz sa od neho vzďaľuje a jej atmosféra pozvoľna zamŕza. Podľa predpokladov okolo roku 2020 atmosféra zmrzne úplne a teleso zostane bez atmosféry až do ďalšieho priblíženia k Slnku.<ref name="Grygar" /> Preto bolo dôležité vyslať sondu čo najskôr, aby preskúmala atmosféru Pluta pred jej úplným zmrznutím a stratou<ref name="astro.cz" /> (a tiež, aby vzdialenosť prekonaná sondou bola podľa možností čo najmenšia). Paradoxne, merania zo Zeme však ukazovali, že v posledných rokoch tlak na Plute neklesá, ale rastie, hoci teleso sa od Slnka vzďaľuje.<ref name="kosmonautix" /><ref name="astro.cz">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Gemec
| meno = Martin
Riadok 149:
[[Súbor:Pluto animiert.gif|vpravo|náhľad|Animácia zobrazujúca v 30-stupňových rozostupoch celý povrch Pluta, zložená zo snímok HST.]]
[[File:NH-Pluto-TombaughRegio-MountainRange-20150714-IFV.jpg|thumb|Podrobný pohľad na okraj ''Tombaugh Regio'']]
Povrch Pluta bol do roku 2015, kedy ho preskúmala prvá kozmická sonda, len veľmi málo známy. Jediné pozorovania, ktoré sme mali, boli pozemské, a z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] (HST). Fotografie, ktoré boli do leta 2015 k dispozícii, sú veľmi neostré. Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty. Na mape sú rozlíšiteľné svetlejšie a tmavšie oblasti, pričom sa predpokladalo, že svetlejšie miesta by mohli byť dusíkové ľady s malým množstvom metánu a oxidu uhličitého. Tmavé oblasti môžu byť pokryté buď [[organická látka|organickým]] materiálom, alebo mohli vzniknúť ako dôsledok [[fotochemická reakcia|fotochemických reakcií]] vyvolaných [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]].<ref name="Kleczek" /> Povrch Pluta je vďaka prítomnosti tuhého metánu červenkastý.<ref name="Grygar" />
New Horizons potvrdila, že povrch Pluta sa skladá najmä z metánu, dusíka a oxidu uhoľnatého, všetko v pevnom skupenstve. Kým prvé dve zmienené látky sú však rozmiestnené prakticky po celom povrchu, oxid uhoľnatý je koncentrovaný len v oblasti nazvanej ''Tombaugh regio''.<ref name="kosmonautix" /> Na Pluto dopadá len 0,07 % množstva slnečného žiarenia, ktoré dopadá na [[Zemský povrch|povrch Zeme]] a preto jeho povrchové teploty kolíšu od −235 [[stupeň Celzia|°C]] do −225 °C.<ref name="v číslach">{{Cite web
Řádek 177 ⟶ 179:
== Vnútorné zloženie ==
[[File:Internal Structure of Pluto (dumb version).jpg|thumb|left|Predpokladaná vnútorná štruktúra Pluta: jadro zo silikátov, plášť z vody a kôra z metánu]]
Geologicky mladý terén zachytený na snímkach sondy New Horizons naznačuje, že planéta musí mať nejaké vnútorné teplo, ktoré postačuje na topenie sa látok na povrchu a zebezpečuje ich plasticitu. Jeho pôvod je však záhadou. Pluto je primalé na to, aby si zachovalo vnútorné teplo z čias svojho formovania sa. Niektoré ľadové mesiace veľkých planét, ktoré tiež vykazujú geologickú a vulkanickú aktivitu, získavajú teplo zo [[slapová sila|slapového trenia]] pri obehu, čiže z gravitačných účinkov ich planét. Keďže Pluto však nie je mesiacom, ani táto možnosť neprichádza do úvahy. Slapové trenie nemôže spôsobovať ani jeho veľký mesiac Cháron, pretože obieha v stacionárnej rotácii,<ref name="astro.cz" /> pri ktorej slapové účinky nenastávajú.<ref name="Rekordy" />
Pred preletom sondy New Horizons sa v strede telesa malo ukrývať [[jadro planéty|jadro]] s priemerom asi 800<ref name="Grygar" /> až 1 200 km<ref name="Rekordy" /> a hmotnosťou štvrtiny hmotnosti celej planéty. Hustota jadra by mala byť asi 2,5-násobok hustoty vody.<ref name="Grygar" /> Jadro mali tvoriť silikátové horniny. To mala obaľovať vrstva vodného ľadu<ref name="Rekordy" /> s hrúbkou okolo 330<ref name="Grygar" /> až 550 km.<ref name="Rekordy" /> Na povrchu sa mala nachádzať približne
== Mesiace ==
Řádek 220 ⟶ 222:
V roku [[1915]] Lowell zverejnil [[parametre dráhy]] neznámej planéty, ktoré odvodil rozborom odchýlok v pohyboch Uránu a Neptúna. Vyšlo mu, že hľadaná planéta by mala byť v [[Váhy (súhvezdie)|súhvezdí Váh]], kde ju začal hľadať [[zrkadlový ďalekohľad|zrkadlovým ďalekohľadom]] s priemerom objektívu 100 cm. Teleso však neobjavil ani vtedy, ani pri tretej sérii pokusov, pri ktorých zhotovil cez 23-centimetrový šošovkový ďalekohľad vyše tisíc snímok. Neskôr sa ukázalo, že Pluto sa na snímkach síce nachádzalo, ale Lowell, predpokladajúc oveľa väčšiu jasnosť hľadanej planéty, ho prehliadol. Lowell predpokladal, že nová planéta bude väčšia a ťažšia ako Zem, a jej jasnosť dosiahne 12.- 13. magnitúdu.<ref name="Grygar">http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html</ref>
[[File:Clyde W. Tombaugh.jpeg|left|thumb|[[Clyde Tombaugh]], objaviteľ Pluta, pri svojom podomácky vyrobenom teleskope]]
Po Lowellovej smrti v roku [[1916]] v začatej práci pokračoval [[Vesto Melvin Slipher]]. Za pomocníka si vybral Clyda Williama Tombaugha, ktorému sa po roku práce na observatóriu, na začiatku roku 1930, podarilo na fotografiách nájsť hľadanú planétu v blízkosti hviezdy [[Wasat|Delta Geminorum]]. Objav potvrdili opakované kvalitné expozície tej istej časti oblohy. Správu o objave vydalo Lowellovo observatórium [[13. marec|13. marca]] 1930, v deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín [[Percival Lowell|Percivala Lowella]].<ref name="Guth-Link-Mohr" /> Keďže teleso sa vtedy nachádzalo len osem mesačných priemerov od miesta, na ktorom sa mal nachádzať podľa Lowellových výpočtov, jeho objav sa považoval za ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]].<ref>{{Cite book
| author=[[Pavel Koubský]]
Řádek 231 ⟶ 233:
Nová planéta dostala meno Pluto podľa rímskeho boha, ktorý vládol podsvetiu. Meno symbolizovalo tmavé, studené a nedostupné končiny slnečnej sústavy, v ktorých sa nachádza. Jeho prvé dve písmená sú zároveň iniciálami Percivala Lowella.
== História
=== Pozemské pozorovania ===
Spočiatku sa predpokladalo, že novonájdený objekt je minimálne taký veľký ako Zem, a že obieha okolo Slnka vo vzdialenosti asi 50 AU. Pri prezeraní starých snímok oblohy bolo možné presnejšie odhadnúť jeho dráhu, ktorá sa ukázala byť medzi planétami veľmi ojedinelou predovšetkým svojou veľkou excentricitou a veľkým sklonom k [[ekliptika|ekliptike]]. Keďže Tombaugh na základe ostatných planét hľadal neznáme deviate teleso v blízkosti ekliptiky, objav sa mu podaril len vďaka šťastnej náhode, pretože Pluto sa v roku 1930 k ekliptike priblížilo.
Řádek 238 ⟶ 241:
Malý nameraný uhlový priemer planéty, 0,2", viedol pri jeho vzdialenosti k priemeru okolo 3 000 km, čo je len štvrtina priemeru Zeme. Aby toto teleso bolo schopné gravitačne ovplyvňovať Neptún, muselo by mať veľmi vysokú hustotu. Predpokladanú vysokú hustotu vyvrátila infračervená [[fotometria]] Pluta z r. [[1977]]. Tá ukázala, že hmotnosť Pluta dosahuje len tisíciny hmotnosti Zeme a nie je teda s hmotnosťou Zeme porovnateľná, ako sa dovtedy predpokladalo.
Až v roku 1974 sústavné presné fotometrické pozorovania určili dĺžku obežnej doby Pluta. Zároveň sa zistilo, že jeho rotačná os leží takmer v rovine obehu podobne ako v prípade Uránu. V roku [[1976]] sa vďaka [[spektroskopia|spektroskopii]] podarilo získať prvé informácie o chemickom zložení povrchu Pluta. [[James Christy]] si na sérii snímkov z opozícií Pluta v rokoch 1965, 1970 a 1978 všimol nepatrné asymetrické pretiahnutie obrazu Pluta, ktoré sa sústavne menilo s pozičným uhlom. Zmeny súhlasili s periódou otáčania Pluta okolo jeho osi. Christy usúdil, že Pluto má sprievodcu v stacionárnej rotácii, čo vysvetľuje, prečo je jeho obežná doba rovnaká ako rotačná doba Pluta.
[[6. apríl]]a [[1980]] Pluto a Cháron zakryli relatívne jasnú hviezdu, čo astronómovia využili na ďalšie upresnenie údajov o rozmere a hustote Pluta. Ďalší zákryt hviezdy Plutom o päť rokov neskôr ukázal, že planéta má atmosféru. Atmosféra bola potvrdená a jej parametre upresnené pri ďalšom zákryte v roku [[1988]], ktorý pozorovalo [[Kuiperovo letecké observatórium]] KAO 9. V roku 1985 začala tiež séria vzájomných zákrytov Pluta s Cháronom, vďaka ktorým sa dali spresniť geometrické i fyzikálne parametre ich sústavy. Z analýzy svetelných kriviek zhotovených počas týchto zákrytov vyplynulo, že obe telesá majú medzi planétami slnečnej sústavy rekordne svetlý povrch. Zároveň sa opäť upresnili informácie o rozmere, hustote a sklone rotačnej osi Pluta.<ref name="Grygar" />
Po desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že Pluto má priemer len {{km|2350|m}}<ref>{{Pozn|1}}V roku 2015 sa zistilo, že planéta je väčšia a má priemer {{km|2370|m}}</ref> a je príliš málo hmotná na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (hmotnejšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. [[planéta X|planéte X]] až kým v rámci misie sondy [[Voyager 2]] nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal žiadne výrazné odchýlky, a preto bol objav Pluta vyslovene náhoda. Žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúna. Na základe istých nepravidelností transneptúnskych objektov sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti [[Mars]]u. ▼
[[Súbor:Pluto_and_its_satellites_(2005)_without_labels.jpg|right|thumb|Pluto, [[Cháron (mesiac)|Cháron]] a dva malé satelity]]▼
▲Po desaťročiach pozorovaní a meraní sa teda ukázalo, že Pluto má priemer len {{km|2350|m}}<ref>{{Pozn|1}}V roku 2015 sa zistilo, že planéta je väčšia a má priemer {{km|2370|m}}</ref> a je príliš málo hmotná na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (hmotnejšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. [[planéta X|planéte X]] až kým v rámci misie sondy [[Voyager 2]] nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal žiadne výrazné odchýlky, a preto bol objav Pluta vyslovene náhoda. Žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúna. Na základe istých nepravidelností transneptúnskych objektov sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti [[Mars]]u.
[[File:New Horizons Transparent.png|thumb|Sonda [[New Horizons]]]]▼
Podľa dohody Medzinárodnej astronomickej únie v roku 1999 bolo Pluto formálne zaradené medzi planéty. Na zasadnutí v Prahe v roku 2006 mu Medzinárodná astronomická únia status planéty zase odobrala. Odvtedy sa zaraďuje medzi tzv. trpasličie planéty spolu s ďalšími veľkými objektami obiehajúcimi Slnko za obežnou dráhou Neptúna. [[14. september|14. septembra]] 2006 (cca. 9:35) pridelila [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]] Plutu [[Označenie planétok|katalógové číslo]] 134340, čím ho zaradila medzi [[planétka|planétky]]. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747. ▼
=== Hubblov vesmírny ďalekohľad ===
▲[[Súbor:Pluto_and_its_satellites_(2005)_without_labels.jpg|right|thumb|Pluto, [[Cháron (mesiac)|Cháron]] a dva malé satelity na snímke Hubblovho ďalekohľadu]]
Ďalší prínos do poznania Pluta priniesol Hubblov vesmírny ďalekohľad. Vinou problémov s chybou jeho zrkadla sa muselo pozorovanie Pluta odložiť, ale už v decembri 1990 vznikli prvé snímky zobrazujúce tieto dve telesá ako oddelené objekty. V roku 1994, už po vložení korektora pred Hubblovo zrkadlo, zobrazil kozmický ďalekohľad kotúčiky Pluta a Chárona vo vzájomnej uhlovej vzdialenosti 0,9". Disk Pluta zaberal 7 [[pixel]]ov a disk Cháronu 2 pixely. V tom istom roku vznikla séria snímok, z ktorých bola zostavená prvá mapa povrchu telesa. Vďaka nej videli astronómovia Pluto zhruba v akom rozlíšení, v akom videli astronómovia 19. storočia v ďalekohľadoch Mars. Povrchové útvary Pluta aj Chárona boli podľa nej veľmi kontrastné, rozpoznať sa dala napríklad [[polárna čiapočka]].<ref name="Grygar" />
=== Status planéty ===
Skutočnosť, že Pluto bolo objavené iba šťastnou náhodou, a jeho hmotnosť je oveľa menšia než sa u hľadanej deviatej planéty slnečnej sústavy predpokladala, začali v odborných kruhoch spochybňovať oprávnenosť jeho zaradenia medzi planéty. Niektorí odborníci radia Pluto k ľadovým družiciam veľkých planét, na ktoré sa zložením podobá. Okolo roku 1950 uvažovali K. Edgeworth a Gerald Kuiper, že drobných telies pochádzajúcich z ranej fázy formovania sa Slnečnej sústavy by mohlo byť za Neptúnom viac, nielen Pluto. [[David Jewitt]] a [[Jane Luuová]] rozbehli v roku 1987 program na hľadanie týchto telies vo vzdialenostiach 50 ÷ 500 AU od Slnka. Po piatich rokoch bolo objavené prvé takéto teleso, [[(15760) 1992 QB1]]. V súčasnosti (2015) je takýchto telies, takzvaných [[transneptúnsky objekt|transneptúnskych objektov]], známych už takmer dvetisíc. Astronóm [[B. Marsden]] už v 90. rokoch 20. storočia navrhoval rekvalifikovať Pluto na planétku, ale jeho návrh sa vtedy neujal.<ref name="Grygar" /> Podľa dohody Medzinárodnej astronomickej únie v roku 1999 bolo Pluto formálne zaradené medzi planéty.
▲
Pluto nie je prvé teleso, ktoré bolo po objave vyhlásené za planétu a neskôr preradené do inej kategórie. Podobný príbeh mala v 19. storočí [[1 Ceres]], prvá objavená planétka v priestore medzi Marsom a Jupiterom. V oboch prípadoch, Ceres aj Pluto, podnietil objav ďalších telies v ich okolí, ako aj ich malé rozmery, to, aby boli tieto telesá vyradené spomedzi planét a zaradené do novej kategórie telies.
== Pozorovanie zo Zeme ==
Řádek 251 ⟶ 264:
== Výskum zblízka ==
▲[[File:New Horizons Transparent.png|thumb|Sonda [[New Horizons]]]]
[[19. január]]a 2006 o 19:00 UT úspešne odštartovala z [[Cape Canaveral|mysu Canaveral]] nosná raketa [[Atlas V (raketa)|Atlas V]] (model 551; výr. č. AV-010) s raketovým ťahačom Star 48B, na ktorý bol pripojený drahocenný náklad určený na prieskum planéty Pluto – sonda [[New Horizons]]. Po niečo menej ako trištvrte hodine letu sa sonda New Horizons úspešne odpútala od Star 48B a začala svoj samostatný let k Plutu. Sonda je prvým ľudskou rukou vyrobeným telesom, ktoré je určené na prieskum trpasličej planéty. V súlade s predpokladmi navštívila Pluto a jeho sústavu mesiacov [[14. júl]]a [[2015]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
Řádek 283 ⟶ 297:
{{portál|Slnečná sústava|}}
* [http://cfa-www.harvard.edu/iau/special/08747.pdf Cirkulár IAU č. 8747 vo formáte PDF (90 kb)]
{{Mesiace Pluta}}
| |||