'''Beaufortova stupnica sily vetra''' alebo len '''Beaufortova stupnica''' je empirická stupnica [[sila|sily]] [[vietor|vetra]] založená na pozorovaní podmienok a [[vlna|vlnenia]] na vodnejvodvyjebany hladine.kokot
. Absolútna rýchlosť vetra (v m/s) bola vztiahnutá k empirickej stupnici podľa vzorca
== História ==
Stupnicu vytvoril v roku [[1805]] Sir [[Francis Beaufort]], [[Británia|britský]] [[admirál]] a [[hydrogeografia|hydrogeograf]]. Pôvodne sa trinásťstupňová stupnica (0 – 12) riadila opisom stavu plachiet na vojenských lodiach, so stupňami od „sotva dostatočný vietor na riadenie lode“ po „vietor, aký nevydrží žiadne oplachtenie“. Od tridsiatych rokov 19. storočia sa stala štandardom pri zápise [[lodný denník|lodného denníka]] a od päťdesiatych rokov 19. storočia sa začala používať v pevninovej [[meteorológia|meteorológii]].
Od začiatku 20. storočia, keď sa v moreplavbe plachetnice začali nahrádzať parníkmi, bola stupnica preformulovaná podľa vlnenia na vodnej hladine a doplnila sa o pevninové pozorovania [[dym]]u a pohybu [[strom]]ov vo vetre.
V roku [[1946]] sa stupnica rozšírila o stupne 13 – 17, ktoré sa používaju vo výnimočnom prípade na opis sily [[tropický cyklón|tropických cyklónov]] hlavne v [[Čína|Číne]] a na [[Taiwan]]e. Absolútna rýchlosť vetra (v m/s) bola vztiahnutá k empirickej stupnici podľa vzorca
: <math>v = 0,836 \times B^{\frac{3}{2}}</math>
<math>v</math> je rýchlosť v metroch za sekundu, a <math>B</math> je sila vetra podľa Beaufortovej stupnice.
