Vlastnícke právo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Adrian (diskusia | príspevky)
wikify
Riadok 1:
{{Právo}}
'''Vlastnícke právo''' je právnym poriadkom ustanovená
'''Vlastnícke právo''' je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach [[zákon]]a. Ide o najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho môže nositeľ vylúčiť ostatných, čiže pôsobí voči všetkým (erga omnes). Vlastnícke právo patrí medzi tzv. vecné práva, ktoré sa práve rozlišujú s ohľadom na ich absolútnosť či relatívnosť. V jednej skupine je tak vlastnícke právo (súčasne s držbou) a v druhej sú vecné práva
možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou
k cudzej veci. <br> Do tejto skupiny patrí záložné právo, zádržné právo a práva zodpovedajúce vecným bremenám.
podľa vlastného uváženia v medziach [[zákona]].<br>
Ide o najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho
môže nositeľ vylúčiť ostatných, čiže pôsobí voči všetkým
(erga omnes). Vlastnícke právo patrí medzi tzv. vecné práva, <br> ktoré
sa práve rozlišujú s ohľadom na ich absolútnosť či relatívnosť. V jednej
skupine je tak vlastnícke právo (súčasne s držbou) a v druhej sú vecné práva
k cudzej veci. <br> Do tejto skupiny patrí záložné právo, zádržné právo a práva zodpovedajúce
vecným bremenám.
 
== Obmedzenia ==
Vlastnícke právo je subjektívne právo vlastníka veci, ktoré mu dáva oprávnenia vec užívať a požívať, vec držať a s vecou nakladať. Subjektívne vlastnícke právo priznáva vlastníkovi objektivne vlastnícke právo, ktoré upravuje vlastnícke vzťahy v určitej spoločnosti.
Vlastnícke právo je obmedzené, jednak tým, že vlastnícke práva všetkých subjektov sú si rovnocenné, čiže využívaním svojho vlastníckeho práva nesmie vlastník narušiť pokojné využívanie vlastníckeho práva inému. Najstaršou úpravou v tomto zmysle je úprava susedských vzťahov a z nich vyplývajúcich obmedzení (napr. neobťažovanie hlukom, dymom, prachom a pod.). Ďalšie obmedzenia sa vyvinuli z požiadavky, aby vlastník rešpektoval nielen záujmy iných, ale aj verejný záujem. V tomto zmysle nesmie výkonom svojho vlastníckeho práva poškodzovať ľudské zdravie, životné prostredie či kultúrne pamiatky.
 
== Obsah práva ==
Vlastníkovi vzniká jeho subjektívne vlastnícke právo tým okamihom, keď sa stane vlastníkom určitej veci na základe právnych skutočností ustanovených v objektívnom práve. Takouto skutočnosťou môže byť zmluva, dedenie, vydržanie, spracovanie inej veci.
Obsahom vlastníckeho práva je takzvaná triáda oprávnení formulovaná klasickou rímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právou vecou disponovať (ius disponendi). Za inherentné právo vlastníka sa pokladá aj právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva.
 
Vlastnícke právo sa vyznačuje tým, že smeruje proti neurčitému počtu iných subjektov.
 
== Obmedzenia ==
Vlastnícke právo je obmedzené, jednak tým, že vlastnícke práva všetkých subjektov
sú si rovnocenné, čiže využívaním svojho vlastníckeho
práva nesmie<br> vlastník narušiť pokojné využívanie vlastníckeho
práva inému. Najstaršou úpravou v tomto zmysle je úprava susedských vzťahov a z nich vyplývajúcich obmedzení <br> (napr. neobťažovanie hlukom, dymom, prachom a pod.).
<br> Ďalšie obmedzenia sa vyvinuli z požiadavky,
aby vlastník rešpektoval nielen záujmy iných <br> ale aj verejný záujem.
V tomto zmysle nesmie výkonom svojho vlastníckeho práva poškodzovať
ľudské zdravie, životné prostredie či kultúrne pamiatky.
 
== Obsah práva ==
Obsahom vlastníckeho práva je takzvaná triáda oprávnení formulovaná klasickou rímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právou vecou disponovať (ius disponendi). Za inherentné právo vlastníka sa pokladá
aj právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva:
*'''Právo držby''' poskytuje vlastníkovi právnu možnosť mať danú vec fakticky vo svojej moci. Na rozdiel od držby veci samotnej ktorá je len faktickým stavom je právo držby výslovným oprávnením vlastníka veci.
*'''Právo vec užívať a požívať'''vyjadruje právo realizovať úžitkovú hodnotu veci. V tomto zmysle môže ísť o zmeny veci, spotrebovanie veci alebo aj zničenie veci. Súčasťou je právo nakladať s plodmi veci (ak je plodonosná) a to s plodmi prirodzenými (ovocie) alebo s plodmi civilnými (úroky z peňazí).
*'''Dispozičné právo''' umožňuje vlastníkovi nakladať s vecou medzi živými (inter vivos) právnymi úkonmi (napríklad predaj) ako aj pre prípad smrti (mortis causa) formou závetu. Tieto práva môže vlastník previesť na iného aj bez toho aby scudzil (napr.predal) vec ako takú. V takom prípade hovoríme o holom vlastníctve (nuda proprietas) ku ktorému dochádza napríklad pri prenájme.
 
[[Kategória:Vlastnícke právo|*]]
[[Kategória:Právo]]
 
[[de:Eigentumsrecht]]