Peloponéz (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

Povrch je prevažne hornatý, nachádzajú sa tu pohoria [[Taygetos]] (známy aj ako Pentadaktylos), [[Erymanthos]] (známy aj ako Olonos), [[Aroania (Známa aj ako Chelmos]]), [[Parnasos]]Parnonas (známy aj ako Malevo) a [[Panachaiko oros]] (známy aj ako Vodias).

Prvým gréckym kmeňom, ktorý obsadil Peloponéz, boli [[Achájci]] (Mykénčania), ktorí tu založili mestá [[Mykény]], [[Krokees]], [[Pylos]], [[Sparta (starovek)|Sparta]] a [[Tiryns]] (Tiryntha). Okolo roku 1000 pred Kr., teda po zrútení [[Mykénska kultúra|mykénskej civilizácie]], polostrov obsadzujú grécke kmene [[Dóri|Dórov]], ktorí tu splynuli, alebo si podrobili pôvodné, achajské a predgrécke obyvateľstvo. [[Achájci]] sa utiahli predovšetkým do hornatej Arkádie a mnohí odišli na [[Cyprus]]. Najslávnejšími mestami Peloponézu počas klasického staroveku boli určite [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Korint]], [[Olympia (Grécko)|Olympia]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]] a [[Epidauros]]. Neskôr bolo v Arkádii založené mesto [[Megalopoli]]s. Oblasť potom získali [[Macedónci]] (Sparta si však uchovala nezávislosť) a po nich [[Staroveký Rím|Rimania]]. Mestá Sparta a [[Atény]] boli posledné grécke mestá, čo sa podriadili [[Staroveký Rím|Rímu]]. Počas Grécko-rímskej vojny bol úplne zničený starý Korint, ktorý neskôr znovu postavil až [[Gaius Iulius Caesar]].

V 3. a 4. stor. Peloponéz vyplienili germánske kmene – [[Herulovia]] a [[Góti]], neskôr aj [[Huni]]. Od r. [[395]] n. l. sa Grécko dostáva do Východorímskej (Byzantskej) ríše. V roku 460 juh Peloponézu napadli [[Vandali]], ktorí ovládli severozápadnú severnú Afriku, porazili rímsku flotilu a snažili sa napadnúť Grécko, no tu boli porazení nečakane tvrdým zásahom miestneho bojového obyvateľstva gréckych Maniotov.

V [[6. storočie|6 storočí]] byzantskú hranicu na [[Dunaj]]i prelomili [[Slovania]], ktorí osídlili celý [[Balkánsky polostrov|Balkán]] a prenikli aj do Grécka, odkiaľ sa dostali až na Peloponéz. Slovania sa tu usadili na severe a západe polostrova. Mnohí Gréci ušli do južnej [[Taliansko|Itálie]], na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]], ktoré tiež patrili Byzantskej ríši, mnohí sa skryli v peloponézskych vysočinách, alebo niektorí odišli na neďaleké ostrovy, medzi nimi aj Korinťania, iní sa podriadili nadvláde Slovanov, alebo sa sami poslovančili. Následne sa byzantskí cisári snažili o záchranu Grécka a tak podnikli viaceré výpravy. Najslávnejšia bola bitka pri meste [[Patra]], v roku 807, najvýznamnejšom byzantskom meste na Peloponéze. Slovania sa vzbúrili proti násilnému odvliekaniu a vyrabovali niektoré grécke dediny. Byzantská armáda na čele s cisárom Nikiforom však Slovanov porazila. Cisár potom väčšinu Slovanov presídlil do [[Anatólia|Anatólie]] a Grécko (hlavne Peloponéz) osídlil Grékmi z Anatólie, Sicílie a [[kalábria|Kalábrie]], aby bolo grécke obyvateľstvo posilnené.