Verzia z 11:23, 26. august 2013 upraviť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d wikilinky fix ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:45, 4. január 2016 upraviť vrátiť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací d rozšírenie, obrázok, wikilinky, externé odkazy Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť \|Meno = Gyula Komarnicki \|Portrét = Gyula Komarnicki.jpg \|Popis = [[Maďarsko\|maďarský]] [[Horolezectvo\|horolezec]] \|Dátum narodenia = [[22. február]] [[1885]] Riadok 8: \|Miesto úmrtia = [[Budapešť]], [[Maďarsko]] \|}} '''Gyula Komarnicki''' ([[22. február]] [[1885]] - † [[27. august]] [[1975]] [[Budapešť]]), bol maďarský horolezec s poľskými predkami, ktorý vvo [[Vysoké Tatry (pohorie)\| Vysokých Tatrách]] vykonal vyše 100 stenových prvovýstupov. aV rokoch bol ~~autorom~~[[1928]] ~~prvého~~– ~~obsiahleho~~[[1934]] ~~horolezeckého~~bol ~~sprievodcu~~ pogenerálnym riaditeľom [[~~Vysoké~~Magyar ~~Tatry~~Államvasutak\|maďarských železníc]], potom v rokoch (~~pohorie)\|Vysokých~~[[1934]] ~~Tatrách~~- [[1944]]) generálnym riaditeľom maďarskej riečnej a námornej dopravy. == Stručný životopis == Vyštudoval piaristické gymnázium v Budapešti. Právnické vzdelanie ukončil doktorátom. Často sa na dovolenku so svojimi rodičmi vyberal do Vysokých Tatier. Hory ho spočiatku nezaujímali. Ovplyvnila ho vtedajšia literatúra o horách i univerzitní priatelia. Najprv sa venoval turistike, ale zakrátko sa dal na horolezectvo. Intenzívne sa mu začal venovať v roku 1906, kedy bol s rodičmi a mladším bratom na dovolenke v Tatrách. Obaja bratia bez vedomia rodičov, oblečení v mestskom odeve a topánkach, 14. augusta 1906 vyliezli na [[Lomnický štít]]. V tom istom roku urobili aj iné odvážne túry. Od vtedy sa Komarnicki naplno začal venovať horolezectvu a objavovaniu nový ciest na tatranské vrcholy. Roku 1912 uskutočnil 25 prvovýstupov a pokračoval v ďalších. Počas [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] bojoval na talianskom fronte. Až v roku 1920 sa znovu objavil v Tatrách a svoje aktivity v nich ukončil v roku 1968. Intenzívne sa venoval turistike a horolezectvu v Alpách. Pôvodným vzdelaním [[právnik]] z Budapešti, pred prvou svetovou vojnou vydával časopis ''Turistaság és Alpinizmus''. Spoluzaložil Budapeštiansky akademický turistický spolok v roku 1909. Venoval sa [[Glaciológia\|glaciológii]] a [[geografia\|geografii]], výrazne prispel k ustáleniu názvoslovia v Tatrách. V rokoch bol 1934 – 1944 generálnym riaditeľom [[Magyar Államvasutak\|maďarských železníc]], potom maďarskej riečnej a námornej dopravy. Počas druhej svetovej vojny pomohol desiatkam utečencov z [[Poľsko\|Poľska]] (nielen horolezcom) a jasne sa dištancoval od [[fašizmus\|fašizmu]]. Noví povojnoví mocipáni ho aj tak ako buržoázneho živla vyhnali z Budapešti. Až za Kádára sa smel vrátiť dožiť do rodného mesta. A za nášho odmäku v 60-tych rokoch sa znovu podíval aj do milovaných Tatier a napriek veku absolvoval ľahšie túry. Venoval sa [[Glaciológia\|glaciológii]] a [[geografia\|geografii]]. Bol aktívnym členom mnohých turistických a športových spolkov. Bol členom predstavenstva Maďarského klubu lyžiarov (1910), členom Maďarského turistického spolku (Magyar turista egyesület) v rokoch [[1911]] - [[1913]], [[1918]] - [[1920]] i členom jeho predstavenstva. Bol spoluzakladateľom Budapeštianského univerzitného turistického spolku v roku [[1909]. Výrazne prispel k ustáleniu názvoslovia v Tatrách. Vydal prvého turistického Sprievodcu Vysokých Tatier ''A Magas Tátra hegymászókalauza'' ( vydania 1914, 1917, 1926, 1978 a v nemeckej verzii 1918). Uverejnil mnohé odborné články o Vysokých Tatrách v turistických ročenkách a časopisoch, najmä v ''Turistaság és Alpinizmus,'' ktorého bol spoluzakladateľom a spoluredaktorom (od roku 1911).].<ref>Časopis Vysoké Tatry, In. Šimko, Jozef: Dr. Komarnicki Gyula 80 ročný, roč.IV., čís.3/1965, str.12.</ref> Počas druhej svetovej vojny pomohol desiatkam utečencov z [[Poľsko\|Poľska]] (nielen horolezcom) a jasne sa dištancoval od [[fašizmus\|fašizmu]]. Po nástupe [[Maďarská socialistická robotnícka strana\|Maďarskej socialistickej robotníckej strany]] k moci ho buržoázneho živla vyhnali z Budapešti. Až počas úradovania jej najvyššieho predstaviteľ [[János Kádár\|Jánosa Kádára]] sa smel vrátiť dožiť do rodného mesta.<ref>Marec, Anton: Tatranské siluety, 2007.</ref><ref>Hochberger, E: Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei, 1992</ref><ref>Dieška, Ivan a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, 1989.</ref> == Lezecké výkony == Od r. 1906 do vypuknutia prvej svetovej vojny (krátko aj po jej skončení) vykonal vo Vysokých Tatrách 143 prvovýstupov, napríklad SV stenou [[Zlobivá\|Zlobivej]], J stenou [[Batizovský štít\|Batizovského štítu]], S stenou [[Javorový štít\|Javorového]] i [[Malý Javorový štít\|Malého Javorového štítu]], SZ stenou [[Gerlachovský štít\|Gerlachovského štítu]], SZ stenou poľského [[Mních (Vysoké Tatry)\|Mnícha]], JZ žľabom na [[Široká veža\|Širokú vežu]] a S stenou [[Malý Kežmarský štít\|Malého Kežmarského štítu]]. Pozoruhodné boli aj prvé zimné výstupy na [[Ostrý štít]] či [[Zadný Gerlach]]. V medzivojnovom období podnikal aj v [[Alpy\|Alpách]].<ref>Marec, Anton: Tatranské siluety, 2007.</ref><ref>Hochberger, E: Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei, 1992</ref><ref>Dieška, Ivan a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, 1989.</ref> Svojimi výkonmi vo veľkých stenách posunul športové horolezectvo v Tatrách. Niektoré túry s ním absolvoval jeho brat Roman Komarnicki (1887 -1973). Řádek 23 ⟶ 30: == Referencie == <references /> A. Marec.: ''Tatranské siluety'', 2007. * E. Hochberger.: ''Hohe Tatra, Gebirge der Nordslowakei'', 1992. * I. Dieška a kol.: ''Horolezectvo - Encyklopédia'', 1989. == Externé odkazy ==

Gyula Komarnicki: Rozdiel medzi revíziami