134340 Pluto: Rozdiel medzi revíziami

[[Obežná dráha]] Pluta okolo [[Slnko|Slnka]] je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická a [[Uhol sklonu dráhy|sklonená]]. To bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať. V porovnaní s excentricitou typickou pre [[kométa|kométy]] však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V [[afélium|aféliu]], čiže v odslní, sa od Slnka vzďaľuje až na {{km|7375927931|m}}, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V [[perihélium|perihéliu]], príslní, sa však k Slnku približuje na {{km|4436824613|m}}, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch [[1979]] až [[1999]], kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku [[1989]] a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. V príslní na Pluto dopadá takmer trikrát viac slnečnej energie ako v odslní, čo má podľa hypotéz výrazný dopad na hustotu jeho atmosféry.<ref name="Rekordy" />

[[File:Plutoorbit1.5sideview.gif|frame|left|Bočný pohľad na obežnú dráhu Pluta (červené) a dráhy iných planét. Dobre viditeľný je výrazný [[Uhol sklonu dráhy|sklon dráhy]] Pluta.]]

Pluto objavil [[18. február]]a [[1930]] americký astronóm [[Clyde William Tombaugh|Clyde Tombaugh]]. (objavTáto bolspráva oznámenýbola oznámená [[13. marec|213. marca]] 1930). Objavu však predchádzala dlhá história.

Nepravidelnosti obežnej dráhy siedmej planéty, (Urán)Uránu, a aplikácia [[Newtonove pohybové zákony|Newtonových zákonov]] viedli k predpokladu, že za Uránom musí existovať nejaký veľký objekt. V dôsledku toho bol v roku [[1846]] objavený Neptún, ôsma známa planéta slnečnej sústavy.

Keď v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúna, prekvapilo ich, že skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Preto aj za Neptúnom predpokladali existenciu ďalšej planéty, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky. Od roku [[1877]] prebiehalo s prestávkami pátranie po deviatej planéte slnečnej sústavy. Významný kus práce odviedol [[Percival Lowell]]. Na svojom súkromnom observatóriu v [[Arizona|Arizone]], ktoré bolo pôvodne určené výhradne na výskum planéty [[Mars]], celé roky fotografoval oblohu. Každú časť oblohy s priemerom 5° exponoval v niekoľkodňovom odstupe dvakrát. Potom snímky podrobne prehliadal, aby na fotografiách našiel neznámu deviatu planétu pri jej pohybe voči hviezdnemu pozadiu. Ako sa neskôr ukázalo, jeho 130-centimetrový [[refraktor]] by nebol schopný Pluto zaznamenať, ani keby ním prehliadal miesto oblohy, kde v tom čase skutočne bolo.

| jazyk = anglicky}}</ref> Lowell predpokladal, že nová planéta bude väčšia<ref name="Grygar" /> a 6,5-krát ťažšia ako Zem,<ref name="Kozmos1990" /> a jej jasnosť dosiahne 12.- 13. [[magnitúda|magnitúdu]].<ref name="Grygar">http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html</ref>

Po Lowellovej smrti v roku [[1916]] v začatej práci pokračoval [[Vesto Melvin Slipher]]. Za pomocníka si vybral Clyda Williama Tombaugha, ktorému sa po roku práce na observatóriu, na začiatku roku 1930, podarilo na fotografiách nájsť hľadanúnové planétuteleso v blízkosti hviezdy [[Wasat|Delta]] Geminorumv [[Blíženci (súhvezdie)|Blížencoch]]. Objav potvrdili opakované kvalitné expozície tej istej časti oblohy. Správu o objave vydalo Lowellovo observatórium [[13. marec|13. marca]] 1930, v deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín [[Percival Lowell|Percivala Lowella]].<ref name="Guth-Link-Mohr" /> Keďže telesoobjekt sa vtedy nachádzalonachádzal len osem mesačných priemerov od miesta, na ktorom sa mal nachádzaťmala podľa Lowellových výpočtov nachádzať deviata planéta, jeho objav sa považoval za ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]].<ref>{{Cite book

Prvé pochybnosti o tom, či ide naozaj o hľadanú deviatu planétu, priniesla jej veľmi nízka jasnosť. V čase objavu bolo Pluto slabšie než 15. magnitúda. neskoršíNeskorší výpočet dráhy Pluta ukázal, že je veľmi výstredná a sklonená. Tombaught preto pre istotu prehliadal oblohu v blízkosti roviny ekliptiky ďalej a urobil veľa ďalších objavov. Žiadne väčšie teleso zodpovedajúce hľadanej planéte však neobjavil.

Malý nameraný uhlový priemer planétyPluta, 0,2", viedol pri jeho vzdialenosti k priemeru okolo 3 000 km, čo je len štvrtina priemeru Zeme. Aby toto teleso bolo schopné gravitačne ovplyvňovať Neptún, muselo by mať veľmi vysokú [[hustota|hustotu]]. Predpokladanú vysokú hustotu vyvrátila infračervená [[fotometria]] Pluta z r. [[1977]]. Tá ukázala, že hmotnosť Pluta dosahuje len tisíciny hmotnosti Zeme a nie je teda s hmotnosťou Zeme porovnateľná, ako sa dovtedy predpokladalo.<ref name="Grygar" /> Teoretik [[W. Brown]] dokázal, že hmotnosť telesa je primalá na to, aby mohla ovplyvňovať obežné dráhy Urána a Neptúna.<ref name="Kozmos1990" >{{Citácia periodika

[[6. apríl]]a [[1980]] Pluto a Cháron [[Zákryt|zakryli]] relatívne jasnú hviezdu, čo astronómovia využili na ďalšie upresnenie údajov o rozmere a hustote Pluta. Ďalší zákryt hviezdy Plutom o päť rokov neskôr ukázal, že planéta má atmosféru. Atmosféra bola potvrdená a jej parametre upresnené pri ďalšom zákryte v roku [[1988]], ktorý pozorovalo [[Kuiperovo letecké observatórium]] KAO 9. V roku 1985 začala tiež séria vzájomných zákrytov Pluta s Cháronom, vďaka ktorým sa dali spresniť geometrické i fyzikálne parametre ich sústavy. Z analýzy svetelných kriviek zhotovených počas týchto zákrytov vyplynulo, že obe telesá majú medzi planétami slnečnej sústavy rekordne svetlý povrch. Zároveň sa opäť upresnili informácie o rozmere, hustote a sklone rotačnej osi Pluta.<ref name="Grygar" />

Po desaťročiach pozorovaní a meraní sa teda ukázalo, že Pluto má priemer len {{km|2350|m}}<ref>{{Pozn|1}}V roku 2015 sa zistilo, že planéta je väčšia a má priemer {{km|2370|m}}</ref> a je príliš málo hmotná na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (hmotnejšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. [[planéta X|planéte X]] až kým v rámci misie sondy [[Voyager 2]] nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal žiadne výrazné odchýlky, a preto bol objav Pluta podľa súčasných poznatkov vyslovene náhoda.<ref name="Standish1993">{{Citácia elektronického dokumentu

Pre veľký [[Uhol sklonu dráhy|sklon svojej dráhy]] k ekliptike, ktorý je až 17,15°, sa Pluto môže pohybovať mnohými inými súhvezdiami, ako sú súhvezdia [[Zvieratník]]a. Jeho zdanlivý pohyb na oblohe je však veľmi pomalý. Od [[december 2006|decembra 2006]] sa nachádza v [[Strelec (súhvezdie)|súhvezdí Strelec]] a zotrvá v ňom až do začiatku marca [[2023]].

V deväťdesiatych rokoch bolo zrejmé, že ďalšie pozorovania pozemskými ani orbitálnymi teleskopmi zásadnejšie objavy ohľadom Pluta neprinesú. Začalo sa preto uvažovať o vyslaní kozmickej sondy. [[Jet Propulsion Laboratory]] v [[Pasadena|Pasadene]] najprv navrhla projekt zvaný [[Pluto Fast Flyby]], čo malo byť vyslanie dvojice rýchlych preletových sond schopných preletieť okolo Pluta už 6 -– 8 rokov po vypustení. Ich hlavným cieľom malo byť spoločné zmapovanie Pluta a Chárona. Štart prvej z nich mal prebehnúť už v roku [[1998]].<ref name="Kozmos1995" >{{Citácia periodika

[[19. január]]a 2006 o 19:00 UT úspešne odštartovala z [[Cape Canaveral|mysu Canaveral]] nosná raketa [[Atlas V (raketa)|Atlas V]] (model 551; výr. č. AV-010) s raketovým ťahačom Star 48B, na ktorý bol pripojený náklad – sonda New Horizons. Po niečo menej ako trištvrte hodine letu sa sonda New Horizons úspešne odpútala od Star 48B a začala svoj samostatný let k Plutu. Sonda je prvým ľudskou rukou vyrobeným telesom, ktoré je určené na prieskum trpasličej planéty. V súlade s predpokladmi navštívila Pluto a jeho sústavu mesiacov [[14. júl]]a [[2015]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu