Benigna: Rozdiel medzi revíziami

'''Benigna''' (maď. {{vjz|hun|Magyar Benigna,}}; † po r. [[1523]]) bola uhorská šľachtičná, v Maďarsku známa renesančná postava.

Benigna bola dcérou uhorského vojvodcu [[Blažej Maďar|Blažeja Maďara]]. Ten si na vojenských výpravách obľúbil talentovaného Pavla z Abovskej Kiniže. Toto priateľstvo spečatil adopciou a [[Pavol Kiniži]] sa stal jeho synom. Neskôr mu dal za manželku aj svoju mladú dcéru Benignu. Vekove nerovné manželstvo skončilo v roku 1494 smrťou Pavla Kinižiho a z Benigny sa stala veľmi bohatá vdova. Zdedila majetky aj po otcovi, ktorý zomrel v roku 1490. Vlastnila tak aj panstvá na Považí, vrátane hradu [[Strečniansky hrad|Strečno]].<ref>BERNÁTOVÁ, M.: Benigna zo Strečna. In: MÚZA 2013. Dostupné online: http://www.floowie.com/sk/citaj/muza-2013/#/strana/6/zvacsenie/100/</ref>

V roku 1495 sa Benigna vydala za [[Marek Myslenovič|Mareka Myslenoviča]] (Mišljenović), chorvátsko-slavónsko-dalmátskeho bána a kapitána Budínskeho hradu. V roku 1508 však po páde z koňa zomrel. Tretie manželstvo uzavrela Benigna o rok neskôr (1509) s Gregorom Kerekym. Po desiatich rokoch ho vraj pre jeho zlú, krutú a zištnú povahu nechala zhodiť z hradnej bašty. Za túto vraždu bola odsúdená na stratu hlavy a majetkov. Kráľ ju však nakoniec omilostil. Roku 1523 predala hrad Strečno [[Ján I. (Uhorsko)|Jánovi Zápoľskému]]. Ďalšie stopy o nej miznú, podľa maďarskej historiografie vraj zomrela v roku 1526.<ref>BERNÁTOVÁ, Martina - SLANÁ, Andrea: Hrad Strečno. Žilina: Považské múzeum 2015, str. 13 – 15. ISBN 978-80-88877-72-1</ref>

Do histórie sa zapísala hlavne po maďarsky napísanou modlitebnou knihou, ktorú pre ňu vytvorili mnísi v kláštore sv. Michala v [[Nagyvázsony]]. Zachovala sa v dvoch exemplároch: '''Festetich kodex''' z roku 1493 a '''Czech kodex''' z roku 1513.<ref>http://nyelvemlekek.oszk.hu/ism/festeticskodex</ref>