Emil Adolf von Behring vyštudoval z finančných dôvodov [[Medicína|Therapie'' ([[1906]])
Emil Adolf von Behring vyštudoval z finančných dôvodov [[Medicína|medicínu]] na ''Vojenskej lekárskej škole'' (''Kaiser-Wilhelm-Akademie für das militärärztliche Wesen'') v [[Berlín]]e ([[1874]] – [[1878]]). Pôvodne bol teda [[vojenský lekár]], 5 rokov povinnej služby pre armádu si odpracoval na hygienickom ústave v Berlíne, ktorý viedol [[Robert Koch]]. Zaoberal sa tu najmä [[Bakteriológia|bakteriológiou]], [[toxikológia|toxikológiou]] [[baktérie|baktérií]]. Neskôr sa spolu s Dr. [[Šibasaburo Kitasato|Kitasatom]] zaoberal štúdiom [[imunológia|imunologických]] tém súvisiacich so záškrtom a [[tetanus|tetanom]]. V roku [[1890]] vyšiel v ''Deutsche Medizinische Wochenschrift'' ich spoločný článok pojednávajúci o vzniku imunity proti záškrtu a o protitetanovej imunite u zvierat. V ďalšom čísle vyšiel ďalší článok, v ktorom Behring popísal metódu získavania séra proti záškrtu [[imunizácia|imunizáciou]] [[kôň|koní]]. V roku [[1892]] bola v Nemecku začatá masová výroba tohto séra.
V roku [[1893]] získal Behring miesto profesora [[hygiena|hygieny]] na lekárskej fakulte univerzity v [[Marburg]]u a túto pozíciu zastával do konca života. O dva roky neskôr sa stal tiež riaditeľom Ústavu hygieny v Marburgu. V roku [[1914]] založil Behring-Werke, firmu zaoberajúcu sa vývojom sér a [[vakcína|vakcín]].
==Publikácie==
* ''Die Blutserumtherapie'' ([[1892]])
* ''Die Geschichte der Diphtherie'' ([[1893]])
* ''Bekämpfung der Infektionskrankheiten'' ([[1894]])
* ''Beiträge zur experimentellen Therapie'' ([[1906]])
* ''E. v. Behring's Gesammelte Abhandlungen'' ([[1915]]) [http://nbn-resolving.de/urn:nbn:de:hbz:061:2-20063 Dostupné online]
