S výstavbou turistických útulní a chát sa začalo v [[19. storočie|19. storočí]]. Prvou chatou na slovenskej strane [[Tatry|Tatier]] bola [[Rainerova chata]] (útulňa), ktorú roku [[1863]] postavil [[JohannJán GergJuraj Rainer ]] na [[Starolesnianska poľana|Starolesnianskej poľane]]. V [[Poľsko|Poľsku]] už od roku [[1836]] stála chata pri [[Morské oko (pleso)|Morskom oku]]. Chaty vznikali najskôr živelne, neskôr ich stavali aj nadšenci z [[''Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku'']] (''Magyarországi Kárpátegyesület'') založeného [[10. august]]a [[1873]] v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Najznámejšími spomedzi jeho zakladateľov boli [[Levoča|levočskí]] a [[Kežmarok|kežmarskí]] [[profesor (pracovné označenie)|profesori]] [[gymnázium|gymnázií]] [[František Dénes]] a [[Samuel Roth (prírodovedec)|Samuel Roth]], smokovecký [[lekár]] [[Mikuláš Sontág (1843)|Mikuláš Szontágh]], [[Banská Štiavnica|banskoštiavnický]] lekár [[Edmund Viliam Téry|Edmund Téry]]. Neskôr sa však v jeho čele presadili [[karpatskí Nemci|spišskí Nemci]] a tak v roku [[1891]] bol v [[Budapešť|Budapešti]] založený ''Uhorský turistický spolok'' (''Magyar turista egyesület''). Po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v ich údržbe pokračoval ''Klub československých turistov'' (na Slovensku pred rozpadom Uhorska existoval aj ''Tatranský spolok turistický'', ktorý sa po vzniku ČSR včlenil do KČST).
Na území Tatier vyrástlo niekoľko chát a útulní, z ktorých však mnoho zaniklo či vyhorelo (napríklad [[Egidova chata]] v Predných Meďodoloch, [[Kežmarská chata]] pri Bielych plesách, [[Blásyho chata]] a [[Hunfalvyho chata]] vo Velickej doline a iné). V súčasnosti vysokohorské chaty nemajú jednotného vlastníka či správcu.
