Verzia z 01:46, 14. október 2015 upraviť Marián 2 (diskusia \| príspevky) 26 696 editací d ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:40, 1. február 2016 upraviť vrátiť Expoundingmachine (diskusia \| príspevky) 2 editace Češto-slovenčina does not exist, srbo-chorvátčina neither. Značka: odstránenie referencie Ďalšia úprava →
Riadok 53: '''Chorvátčina''' je [[slovanský jazyk]], ktorý sa predovšetkým používa v [[Chorvátsko\|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina\|Bosne a Hercegovine]], v [[Srbsko\|srbskej]] provincii [[Vojvodina]] a v ostatných susedných krajinách. [[Súbor:Bascanska ploca.jpg\|thumb\|right\|Bašćanska ploča]] ~~== Ako súčasť srbo-chorvátčiny ==~~ Chorvátčina bola chápaná ako [[spisovný jazyk\|spisovná]] [[Útvar národného jazyka\|varieta]] [[Srbochorvátčina\|srbochorvátskeho jazyka]]<ref>David Dalby, ''Linguasphere'' (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".</ref><ref>Benjamin W. Fortson IV, ''Indo-European Language and Culture: An Introduction'', 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."</ref><ref>Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" [http://www.phil.muni.cz/linguistica/art/blazek/bla-003.pdf Dátum prístupu: 20. október 2010], str. 15–16.</ref> používaná [[Chorváti\|Chorvátmi]].<ref>E.C. Hawkesworth, "Serbian-Croatian-Bosnian Linguistic Complex", in: ''[[Encyclopedia of Language and Linguistics]]'', 2. vydanie, 2006.</ref> == Nárečia == Hlavné chorvátske nárečia sa tradične delia do troch skupín podľa týchto znakov: * podľa opytovacieho zámena „čo“, ktoré znie buď šta (što), kaj alebo ča. Podľa toho sa rozlišuje nárečie štokavské, kajkavské a čakavské. Dubrovačké štokavské nárečie i zapadné novoštokavské narečie je základom chorvátské spisovné formy.<ref>(chorv.) [http://www.matica.hr/kolo/424/Zlatna%20formula%20hrvatskoga%20jezika%3A%20%C4%8Da-kaj-%C5%A1to1/ Kolo Matice hrvatske 2, 2014.] [[Radoslav Katičić]]: Zlatna formula hrvatskoga jezika: ča-kaj-što ''Tu se lijepo pokazuje kako je ča-kaj-što doista zlatna formula hrvatskoga jezika. Ona naime obuhvaća i hrvatski standardni jezik koji se na površan pogled čini kao da je samo što, a nimalo ča i kaj. Tako nam ga u našem školovanju i prikazuju. Ali taj standardni jezik nije drugo nego dijalektalna stilizacija s dosljedno provedenim novoštokavskim ijekavskim dijalekatskim obilježjima. Ta stilizacija polazi i od područja kaj, i od područja ča, a i kad polazi od područja što nije ista s nikojim organskim štokavskim govorom, nego je upravo to što jest: dijalekatska stilizacija. Stoga formula ča-kaj-što obuhvaća i hrvatski standardni jezik, i obuhvaća ga upravo onako kako hrvatskomu standardnom jeziku valja pristupati... naš standardni jezik nije izveden ni iz kojega narodnoga govora, ni iz kojega zaseoka. On je izveden iz sve cjeline hrvatskoga pisanja i jezičnoga stvaranja. ...zlatna formula ča-kaj-što proistječe iz svega što jest hrvatski jezik i upućuje na njegovu cjelovitost... Uz to, zlatna formula upućuje na pravi pristup tomu standardnom jeziku, pristup ne s gledišta dijalektološke ekspertize, nego sve cjelovite povijesti hrvatskoga pisanja. ''</ref> * podľa opytovacieho zámena „čo“, ktoré znie buď šta (što), kaj alebo ča. Podľa toho sa rozlišuje nárečie štokavské, kajkavské a čakavské. Hercegovinské štokavské nárečie je základom pre všetky tri spisovné formy: chorvátsku, bosniansku i srbskú. * podľa hlásky, ktorá vystriedala v historickom vývoji staré slovanské jať: e, je alebo ije, prípadne i. Tento znak je vodidlom pre označenie nárečí ekavského, jekavského prípadne ijekavského a ikavského.

Chorvátčina: Rozdiel medzi revíziami