Mária Ferenčuhová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 45:
== Charakteristika tvorby ==
Jazyk a obrazotvornosť je u Márii Ferenčuhovej charakteristická triezvosťou a vecnosťou, pričom ide o organizujúce, kontrolné zákonitosti jej tvorby. Písanie pre ňu znamená prácu, vnímanie, záznam. V poézii dominuje opis a enumerácia - Ferenčuhovej básne vypočítavajú, vypovedajú o rôznych percepciách či výjavoch zoradených buď za sebou alebo vedľa seba. Využíva pritom spravidla metonymický princíp, úzko súvisiaci s jej vzťahom k vizuálnym médiám - predovšetkým k filmu, ale aj k fotografii. V poetike Márii Ferenčuhovej sa často objavuje motív dýchania, urbánnosť, vlastný pohľad na realitu či kritika konformity. Do slovenskej poézie vniesla svojskú citlivosť pre detail.
V rámci filmovej vedy je Ferenčuhovej doménou dokumentárny film. Sústavné hodnotenie non-fiction produkcie, aj tej pre kiná, ale aj televíznej, jej zaručuje výnimočné miesto v spektre kritickej obce. Pre jej prístup by sa dala použiť fráza „ako veci fungujú“, ale súčasne aj „čo je vo veci“. Ferenčuhová pátra po drobnosti, ktorá rozhoduje o podobe diela - u Ostrochovského ''Gardy'' je to komentár, u Vojtekovho ''Tak ďaleko, tak blízko'' strih, ale aj osobité využívanie hudby či komentára (prirovnáva ho k ''Slepým láskam''). V jej texte nenájdeme žiadne klišé či frázy. Ferenčuhová sa v kritikách cieľavedome vzpiera mnohoznačnosti poetického textu, je vecná, triezva, niekedy takmer technicistná, v zmysle obvyklej stratégie dieťaťa, ktoré dovtedy rozoberá hračku, dokiaľ nezistí, ako funguje. Vďaka jej analýze vieme pochopiť, prečo je zážitok z diela taký, aký ho máme.<ref>Mišíková, Katarína - Ferenčuhová, Mária. ''Nový slovenský film. Produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská.'' VŠMU, Bratislava 2015. <nowiki>ISBN 978-80-89439-89-8</nowiki></ref>
== Tvorba ==
Řádek 62 ⟶ 64:
=== Filmová veda ===
▲V rámci filmovej vedy je Ferenčuhovej doménou dokumentárny film. Sústavné hodnotenie non-fiction produkcie, aj tej pre kiná, ale aj televíznej, jej zaručuje výnimočné miesto v spektre kritickej obce. Pre jej prístup by sa dala použiť fráza „ako veci fungujú“, ale súčasne aj „čo je vo veci“. Ferenčuhová pátra po drobnosti, ktorá rozhoduje o podobe diela - u Ostrochovského ''Gardy'' je to komentár, u Vojtekovho ''Tak ďaleko, tak blízko'' strih, ale aj osobité využívanie hudby či komentára (prirovnáva ho k ''Slepým láskam''). V jej texte nenájdeme žiadne klišé či frázy. Ferenčuhová sa v kritikách cieľavedome vzpiera mnohoznačnosti poetického textu, je vecná, triezva, niekedy takmer technicistná, v zmysle obvyklej stratégie dieťaťa, ktoré dovtedy rozoberá hračku, dokiaľ nezistí, ako funguje. Vďaka jej analýze vieme pochopiť, prečo je zážitok z diela taký, aký ho máme.<ref>Mišíková, Katarína - Ferenčuhová, Mária. ''Nový slovenský film. Produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská.'' VŠMU, Bratislava 2015. <nowiki>ISBN 978-80-89439-89-8</nowiki></ref>
V knihe ''Odložený čas. Filmové pramene, históriografia, dokumentárny film'' (2009) sa venuje možnostiam zobrazovania vo filme, pričom kladie dôraz na dočasnosť filmových aktualít. Ferenčuhovej - ako filmovej bádateľke, je azda najviac blízky dokumentárny film, ktorý porovnáva s charakteristikami a aktuálnosťou historických textov. Pracuje predovšetkým s pojmami “dejiny” a “film”, analyzuje vzťah filmovo-historický a naopak aj historicko-filmový. Publikácia je vlastne prepracovanou verziou jej doktorandskej práce ''Zobraziteľné a nezobraziteľné vo filme: fakt, udalosť, história''.
| |||