Verzia z 09:40, 8. február 2016 upraviť 31.24.179.150 (diskusia) →‎Sviatky a prázdniny Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:57, 8. február 2016 upraviť vrátiť ILoveJuice (diskusia \| príspevky) S právom rollback 14 498 editací d Verzia používateľa 31.24.179.150 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex Ďalšia úprava →
Riadok 64: Vo Švajčiarsku je známa dobrota fondue táto známa pochutina je veľmi charakteristická pre Švajčiarsko.Toto fondue je buď roztopený syr do ,ktorého namáčate uvarené zemiaky alebo rôzne iné slané dobroty.Potom je tu aj fondue s čokoládou do ,ktorého namáčate rôzne druhy ovocia. == Dejiny == {{Hlavný článok\|Dejiny Švajčiarska}} Riadok 112: Najvyššou súdnou inštanciou je Spolkový súd v Lausanne, ktorý je oprávnený k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Každý kantón má totiž vlastnú ústavu, právne predpisy a štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou čiastočne líšia. == Kantóny == {{Hlavný článok\|Kantón (Švajčiarsko)}} Riadok 171: * 1815 – [[Súbor:Wappen Wallis matt.svg\|20px]] Valais, [[Súbor:Wappen Neuenburg matt.svg\|20px]] Neuchâtel, [[Súbor:Wappen Genf matt.svg\|20px]] Ženeva * 1979 – [[Súbor:Wappen Jura matt.svg\|20px]] Jura * No vidíte koľko ich je :D == Geografia == Řádek 198 ⟶ 197: == Ekonomika == Švajčiarsko je prosperujúca, stabilná a moderná trhová ekonomika s [[HDP]], ktoré je vyššie ako HDP veľkých západoeurópskych krajín. Po dlhé obdobie dvadsiateho storočia bolo Švajčiarsko najbohatším štátom Európy s nie zanedbateľným náskokom. Ale od začiatku deväťdesiatych rokov sa jeho rast spomaľoval tak, že v roku 2005 kleslo na štvrté miesto, medzi európskymi krajinami s populáciou nad jeden milión, čo sa týka HDP na občana v PKS, za Írsko, Dánsko a Nórsko. Švajčiarsko je členom [[EFTA]]~~. Je bohaté na chemický priemysel- výroba liekov a liečív, taktiež spracúvanie dreva, najmä na výrobu papiera~~. == Demografia == Řádek 232 ⟶ 231: V krajine neexistuje oficiálna štátna cirkev, väčšina kantónov (okrem Ženevy a Neuchâtelu) však finančne podporuje buď Rímskokatolícku cirkev, Starokatolícku cirkev alebo Švajčiarsku reformovanú cirkev. Zastúpenie príslušníkov jednotlivých vierovyznaní: [[Rímskokatolícka cirkev\|rímski katolíci]] 41,82 %, [[kalvinizmus\|švajčiarska reformovaná cirkev]] 33,04 %, iní [[protestantizmus\|protestanti]] 1,94 %, [[Svedkovia Jehovovi]] 0,49 %, [[moslimovia]] 4,26 %, [[pravoslávna cirkev\|pravoslávni]] 1,80 %, [[hinduizmus\|hinduisti]] 0,38 %, [[židia]] 0,25 %, [[budhizmus\|budhisti]] 0,25 %, [[Starokatolícka cirkev\|starokatolíci]] 0,18 %, bez vyznania 11,11 % a iní~~...~~ == Sviatky a prázdniny == Řádek 254 ⟶ 253: {{Hlavný článok\|Kultúra Švajčiarska}} Švajčiarska kultúra vznikala na rozhraní okolitých kultúrnych oblastí, ktorými bola ovplyvnená. Časom sa však vyvinula ako samostatná kultúra. Niekedy je ťažké hovoriť o švajčiarskej kultúre ako o homogénnej, keďže sa sama delí podľa jazykových oblastí. Pre krajinu je typické najmä ~~vdové tanczájomné~~vzájomné ovplyvňovanie s Francúzskom, Nemeckom a Talianskom, mnoho švajčiarskych umelcov je pokladaných v týchto krajinách za ich vlastných. Vznik kultúrnych pamiatok v krajine mala spočiatku na svedomí cirkev, neskôr mešťania a patriciát, keďže krajina nebola na rozdiel od zvyšku Európy ovládaná feudálmi. Podporované bolo hlavne staviteľstvo (románske katedrály v Berne, Sione, Chure, Ženeve, gotická katedrála v Lausanne, renesančné kostoly v Ticine či radnice v Luzerne, Solothurne a Brigu, barokové kláštory v Einsiede a St. Gallene), cudzí stavitelia, priťahovaní i väčšou slobodou krajiny vybudovali krásne centrá miest ako Bern, Freiburg, Luzern či St. Gallen. Švajčiarsko prispelo podstatným dielom k rozvoju modernej architektúry (Le Corbusier, Mix Bill), maliarstva (Felix Vallotton, Paul Klee) a sochárstva (Alberto Giacometti, Jean Tinguely).

Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami