Zemplínska šírava: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Galéria: obrázok |
Rozšírenie + fotka (pohľad z Vihorlatu na Zemplínsku šíravu) |
||
Riadok 1:
{{pozri|rovnomennom chránenom areály|Chránený areál Zemplínska šírava}}
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Zemplínska šírava
| other_name = Zemplínska sĺňava
| category = [[vodná nádrž]]
<!-- *** Image *** -->
| image = Zemplínska šírava 01.JPG
| image_caption =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
|
|
|
|
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| range =
| parent =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| lat_d = 48.79085
| long_d = 22.02321
| elevation = 116
| source = [[Laborec]]
| source_location =
| source_region =
| source_elevation =
Řádek 40 ⟶ 33:
| source1_location =
| source1_region =
<!-- *** Dimensions *** -->
| length =
| width =
| depth = maximálna: 14.7
| area = 33
| volume =
| watershed =
<!-- *** Free fields *** -->
| free =
| free_type =
<!-- *** Access *** -->
|
| access =
| ascent =
| ascent_date =
<!-- *** UNESCO etc. *** -->
| whs_name =
| whs_type =
| whs_year =
| whs_number =
| whs_region =
| whs_criteria =
| category_iucn =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha v rámci Slovenska
| map_locator = Slovensko-reliéf
| map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja
| map1_locator = Košický kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Zemplínska Šírava Reservoir
|
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes = Druhá najväčšia [[Priehrada (hrádza)|priehrada]] na [[Slovensko|Slovensku]]
}}
'''Zemplínska šírava''' v minulosti nazývaná '''Zemplínska sĺňava''', je [[
[[Súbor:ZemlpSirRetro3.JPG|náhľad|276px|Pohľadnica z [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]]]]
[[Súbor:Vihorlat 015.JPG|náhľad|Pohľad z vrcholu [[Vihorlat (vrch)|Vihorlatu]] na Zemplínsku šíravu]]
== Opis ==
Vodná plocha Zemplínskej šíravy zaberá rozlohu {{km2|33|w}}. Jej maximálna dĺžka je {{km|11|m|w}}, maximálna šírka {{km|3.5|m|w}}, priemerná hĺbka {{m|3.5|m|w}} a maximálna hĺbka {{m|14.7|m|w}}. Nádrž je vytvorená 6 – 8 (max. 12) metrovými [[hrádza]]mi dlhými {{m|7346|m|w}}. Vodnú nádrž napájajú prevažne vody rieky [[Laborec]] prostredníctvom prívodného, tzv. [[Šíravský kanál|Šíravského kanála]], vodu odvádza tzv. [[Zalužický kanál]] (do Laborca), z priehrady tiež vyteká [[Čierna voda (prítok Uhu)|Čierna voda]].
Súčasťou priehrady je aj suchá nádrž (tzv. [[polder]]) Beša. Šírava slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, zavlažovanie [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]] a ako vodný zdroj pre priemysel ([[Elektrárne Vojany|tepelná elektráreň Vojany]]).
Východná časť priehrady medzi obcami [[Kusín]], [[Hnojné]] a [[Jovsa]] zarastá tŕstím, čo vyhovuje vodnému vtáctvu. Táto oblasť je vyhradená [[Ornitológia|ornitológom]] ako chránená študijná plocha, vznikol tu [[chránený areál]] (pozri: [[Chránený areál Zemplínska šírava|CHA Zemplínska šírava]]) vyhlásený v roku [[1968]] na výmere {{ha|622|m|w}}, ktorého účelom je ochrana ornitologickej lokality vo východnej časti umelej vodnej nádrže, so zaznamenaným výskytom 149 vtáčich foriem, z toho 37 vzácnych.<ref>{{ŠZOCHČPSR|722}}</ref>
== História priehrady ==
Pred výstavbou vodnej nádrže sa na jej ploche nenachádzala nijaká obec. Priestor medzi budúcimi rekreačnými strediskami ''Hôrka'' a ''Medvedia hora'' využila v roku [[1939]] nemecká [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] na výstavbu provizórneho letiska bez spevnenej pristávacej dráhy. Letisko bolo využívané pri útoku na Poľsko v začiatkoch [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Potocký
| meno = Milan
Řádek 102 ⟶ 95:
}}</ref>
Zemplínska šírava bola postavená v rokoch [[1961]] – [[1965]] v súvislosti s vodohospodárskymi úpravami Podvihorlatskej priekopovej prepadliny. Práce vykonávali Pozemné stavby Prešov a Michalovce podľa projektu Hydroconsultu Bratislava. Primárnym účelom priehrady mala byť ochrana pred záplavami a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. S rekreáciou sa rátalo iba okrajovo v lokálnom význame, pričom na tieto účely boli vytypované tri strediská cestovného ruchu. Hneď po prvej sezóne v roku [[1966]] sa však tieto výpočty ukázali ako poddimenzované, nakoľko priehrada pritiahla ďaleko väčší počet rekreantov, ako predpokladal plán. V roku [[1968]] návštevnosť prekročila pol milión osôb, v druhej polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] presiahol jeden milión. Neočakávaný záujem o Zemplínsku šíravu podnietil výstavbu turistických zariadení, ktorá sa v prvých rokoch vyznačovala živelnosťou a provizórnosťou.
V roku [[1976]] sa skoordinovala starostlivosť o turistický rajón Zemplínskej šíravy, do ktorého bola zahrnutá aj oblasť [[Vinianske jazero|Vinianskeho jazera]]. Na prevádzku a údržbu stredísk bola ustanovená Okresná správa rekreačných služieb so sídlom v najväčšom stredisku ''Hôrka''. Výstavba nových rekreačných zariadení sa zosúladila s územným plánom. Realizovala sa preložka a výstavba rýchlostnej komunikácie z Michaloviec po stredisko Kamenec. Pri novej rajonizácii cestovného ruchu v roku [[1981]] bola oblasť Zemplínskej šíravy zaradená do prvej kategórie s najkvalitnejšími podmienkami aj pre prijímanie zahraničnej klientely. Na prelome [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80.]] rokov boli vybudované moderné hotelové komplexy na sopečnatom polostrove v stredisku ''Medvedia hora''. Rekreačné, rehalibitačné a doškoľovacie strediská si tu vybudovali mnohé podniky z celého [[Česko-Slovensko|Československa]]. V druhej polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa dokonca plánovalo postaviť stredisko ''Lúčky'' pri južnom brehu priehrady, ale od tohoto zámeru sa napokon upustilo.
Rozvoj turistického ruchu na Zemplínskej šírave kulminoval v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80.]] rokoch [[20. storočie|20. storočia]]. Zároveň však dochádzalo k znečisteniu priehrady vypúšťaním [[Polychlórované bifenyly|polychlórovaných bifenylov]] z chemickej továrne Chemko Strážske do toku rieky [[Laborec]]. Výrazné zhoršenie kvality vody v priehrade sa odrazilo na úpadku cestovného ruchu, ktorý sa prehĺbil zmenou vlastníckych pomerov rekreačných zariadení po páde komunistického režimu po roku [[1989]]. Mnoho objektov zostalo opustených, predovšetkým v kedysi najobľúbenejšom stredisku ''Hôrka'' (dodnes zdevastovaná reštaurácia Kotva a Lodenica). Šírava stratila jednak zahraničnú klientelu a jednak domácich dovolenkárov, ktorí po roku [[1989]] uprednostnili vycestovanie k moru. V prvej dekáde [[21. storočie|21. storočia]] počet návštevníkov dosahoval počet iba okolo 200 000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Potocký
| meno = Milan
Řádek 118 ⟶ 111:
| miesto = Michalovce
| jazyk =
}}</ref> Po roku [[2003]], kedy boli vybudované v troch strediskách letné bazény a odkedy sa kvalita vody v nádrži začala zlepšovať, zažíva celá oblasť postupnú obnovu cestovného ruchu s rastúcim počtom rekreantov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kornajová
| meno = Anna
Řádek 130 ⟶ 123:
| miesto = Michalovce
| jazyk =
}}</ref> V roku [[2013]] bola voda Zemplínskej šíravy Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Michalovciach vyhodnotená ako vhodná na kúpanie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 158 ⟶ 151:
* [[Kamenec (rekreačné stredisko)|Kamenec]], pri obci [[Kaluža]]
* [[Klokočov (rekreačné stredisko)|Klokočov]], pri obci [[Klokočov (okres Michalovce)|Klokočov]]
* [[Paľkov]], medzi [[Klokočov (okres Michalovce)|Klokočovom]] a [[Kusín]]om
Šírava má veľmi priaznivé klimatické podmienky na kúpanie, vodné športy, rybolov, cykloturistiku a pešiu turistiku v okolitých [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchoch]]. Rekreanti vyhľadávajú šíravu kvôli jazde na vodných skútroch, jachtách, či vodných bicykloch.
Řádek 175 ⟶ 168:
== Prístup ==
Vodná nádrž začína cca {{km|3|m|w}} severovýchodne od [[Michalovce|Michaloviec]], z ktorých na severné brehy vedie [[Cesta II. triedy 582 (Slovensko)|cesta II/582]], ktorá postupne spája všetky rekreačné strediská a obce [[Vinné]], [[Kaluža]], [[Klokočov]], [[Klokočov (okres Michalovce)|Kusín]] a [[Jovsa]] s mestom [[Sobrance]]. Južne od Zemplínskej šíravy prechádza dôležitá cestná spojnica s [[Ukrajina|Ukrajinou]], [[Cesta I. triedy 19 (Slovensko)|cesta I/19]] ([[Michalovce]] – [[Zalužice]] – [[Lúčky (okres Michalovce)|Lúčky]] – [[Závadka (okres Michalovce)|Závadka]] – [[Sobrance]]). Po východnom brehu vedie cesta III. triedy z [[Jovsa|Jovsy]] cez [[Hnojné]] do [[Závadka (okres Michalovce)|Závadky]].
== Možnosti turistiky v okolí ==
Pešia turistika sa ponúka v okolitých [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchoch]] týčiacich sa nad Zemplínskou šíravou.
=== Z rekreačných stredísk Zemplínskej šíravy ===
V rekreačných strediskách ako ''Hôrka'', ''Medvedia hora'' a ''Kamenec'' sa nachádzajú východiskové body peších turistických trás, vyznačených [[Turistická značka|turistickými značkami]] k neďalekému [[Vinianske jazero|Vinianskemu jazeru]] a na obľúbený [[Viniansky hrad]] ({{Mnm|325.3|w}}).
'''Možnosti výstupu k [[Vinianske jazero|Vinianskemu jazeru]]'''
* po {{Turistická značka|žltá}} značke z rekreačného strediska ''Medvedia hora'' v severnej časti Zemplínskej šíravy cez rázcestie ''Pod Senderovom'', trvanie ↑ 0:45 h, ↓ 0:45 h
* po {{turistická značka|zelená}} značke z rekreačného strediska ''Kamenec'' v severnej časti Zemplínskej šíravy, trvanie ↑ 0:50 h, ↓ 0:45 h
'''Možnosti výstupu na [[Viniansky hrad]]'''
* po {{turistická značka|modrá}} značke z rekreačného strediska ''Hôrka'' v severnej časti Zemplínskej šíravy cez obec [[Vinné]] a rázcestie ''Pod Vinianskym hradom'' ({{Mnm|260}}), odtiaľ po {{turistická značka|žltá}} značke na hrad, trvanie ↑ 1:15 h, ↓ 1:05 h
* po {{turistická značka|žltá}} značke z rekreačného strediska ''Medvedia hora'' v severnej časti Zemplínskej šíravy cez [[Vinianske jazero]], trvanie ↑ 2:00 h, ↓ 1:55 h
* po {{turistická značka|zelená}} značke z rekreačného strediska ''Kamenec'' v severnej časti Zemplínskej šíravy cez [[Vinianske jazero]], odtiaľ po {{turistická značka|žltá}} značke na hrad, trvanie ↑ 2:05 h, ↓ 1:55 h
=== Z neďalekých obcí ===
Neďaleká obec [[Poruba pod Vihorlatom]] ponúka možnosť výstupu po {{turistická značka|zelená}} zelenej [[Turistická značka|turistickej značke]] na najvyšší vrch [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatských vrchov]] – [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]] ({{Mnm|1075.5|w}}), z ktorého sa naskytá doslova letecký pohľad na Zemplínsku šíravu.
Oplatí sa navštíviť i najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku – [[Morské oko (jazero)|Morské oko]] a obľúbený [[Sninský kameň (vrch)|Sninský kameň]] ({{Mnm|1006.0|w}}), na ktoré sa dostaneme z obce [[Remetské Hámre]] (prípadne zo záchytného parkoviska ''Krivec'' pod [[Morské oko (jazero)|Morským okom]]) po {{turistická značka|modrá}} modrej [[Turistická značka|turistickej značke]].<ref>{{Citácia knihy
| titul = Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000
| vydanie = 5
| rok = 2010
| vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť
| miesto = Harmanec
| isbn = 978-80-8042-594-4
| dátum_prístupu = 2016-02-11
}}</ref>
== Pravidelné podujatia ==
'''Motozraz Zemplínska šírava'''
: ''Usporiadateľ:'' Združenie POBYS
: ''Oficiálna stránka:'' [http://www.motozraz.sk www.motozraz.sk], [https://facebook.com/motozraz.zemplinskasirava Motozraz Zemplínska šírava na Facebooku]
: ''Termín konania:'' august
: ''Druh podujatia:'' zraz motorkárov, festival
: Združenie POBYS organizuje každoročne, od roku [[2001]], v auguste, tradičný viacdňový Medzinárodný motozraz Sveta motocyklov, pod názvom ''Motozraz Zemplínska šírava'', na ktorom sa zúčastňujú motorkári z celého Slovenska a Európy.
== Galéria ==
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small>
<gallery>
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Chránený areál Zemplínska šírava]]
* [[Vinianske jazero]]
* [[Morské oko (jazero)|Morské oko]]
* [[Biokúpalisko Sninské rybníky]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Zemplínska Šírava Reservoir}}
== Externé odkazy ==
* [http://mapy.hiking.sk/?x=22.02321&y=48.79085 Poloha na turistickej mape]
* [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=48.79129P22.01963P15 Poloha na turistickej / cykloturistickej mape]
* [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Slovensko-final.pdf Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013)], [http://arr.sk/userfiles/file/CTR/cyklo%20mapa%20final/turistika-Ukrajina-final.pdf časť 2]
* [http://www.sirava.sk www.sirava.sk] – Turistický a informačný systém Zemplínskej šíravy
* [https://www.facebook.com/zemplinska.sirava.sk Zemplínska šírava na Facebooku]
==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Ďurček
| meno = Jozef
Řádek 212 ⟶ 258:
| jazyk =
}}
* {{Citácia knihy
| titul = Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000 – Textová časť
| vydanie = 5
| rok = 2010
| vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť
| miesto = Harmanec
| isbn = 978-80-8042-594-4
| dátum_prístupu = 2016-02-10
}}
{{Vodné toky v medzipovodí Zemplínskej šíravy}}
| |||