Flyšové pásmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d ref fix |
→Vývoj: fix ref |
||
Riadok 61:
== Vývoj ==
Sedimentácia v panvách flyšového pásma sa začala v priebehu strednej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a pokračovala do [[oligocén]]u resp. začiatku [[miocén]]u. Panvy flyšového pásma sa vyvíjali vo viacerých etapách. Prvou bola strednojurská až spodnokriedová termálna [[subsidencia]]. Od vrchnej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] po [[paleocén]] možno v niektorých jednotkách pozorovať známky inverznej tektoniky. Vo väčšine oblastí však subsidencia pokračovala celý paleocén až po stredný [[eocén]]. Synorogénne uzatváranie panví flyšového pásma nasledovalo od vrchného eocénu po spodný [[miocén]]
Príkrovy flyšového pásma boli uvedené do pohybu v dôsledku [[subdukcia|subdukcie]] ich podložia a vytvorili rozsiahly vrásovo násunový komplex. Charakter kôry (oceánska, suboceanická či kontinentálna) jeho podložia je dodnes predmetom diskusií. Deformácia flyšového pásma sa udiala postupne. Oblasť magurskej panvy bola deformovaná v období od vrchného [[oligocén]]u po [[báden]] (stredný [[miocén]])<ref name="Vozár et al., 2002"/>. Sliezská a ždánická jednotka boli deformované v karpate až spodnom bádene. Moldavidný flyš bol deformovaný od burdigalu, hlavne v sarmate a bádene. Najvnútornejšie príkrovy vykazujú aj staršiu vrchnokriedovú deformáciu.<ref name="Sandulescu, 1994"/> [[Subdukcia]] podložia flyšového pásma (možného pokračovania [[Valaiský oceán|Valaiského oceánu]]) mala generálne južný smer, vnútorné jednotky preto boli pri [[orogenéza|orogenéze]] presunuté na vonkajšie časti teda generálne z juhu na sever. Skrátenie malo rozsah od 60 do {{km|120|m}}, resp. 130–135 km<ref>Roure, F., Roca, E., Sassi, W, 1993, ''The Neogene evolution of the outer Carpathian flysch units (Poland, Ukraine and Romania): kinematics of a foreland/fold-and-thrust belt system.'' Sedimentary Geology, 86, 1-2, s. 177–201</ref>. Zánik oceánu bol spojený s pohybom (leterálna extrúzia) Západných Karpát na východ a severovýchod.<ref>Nemčok, M., Pospíšil, L., Lexa, J., Donelick, R.A., 1998: ''Tertiary subduction and slab break-off model of the Carpathian–Pannonian region.'' Tectonophysics, 295, s. 307–340</ref> Spolu s pohybom do „karpatského zálivu“, pri ktorom došlo k výraznej rotácií vnútrokapratských jednotiek proti smeru hodinových ručičiek až do 90°.
| |||