Flyšové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

'''Flyšové pásmo''' je rozsiahla zóna [[Karpaty|Karpát]], tvoriaca [[akrečný klin]] Karpát. V prevažnej miere je tvorené [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] [[flyš]]u t.  j. striedajúcimi sa vrstvami morských usadenín ílovitých [[bridlica (sediment)|bridlíc]], [[ílovec|ílovcov]] a [[pieskovec|pieskovca]], ktoré boli odtrhnuté od svojho podložia a nasunuté v oblasti Západných Karpát na sever, vo [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východných Karpatoch]] na severovýchod až na juh v [[Južné Karpaty|Južných Karpatoch]].

V minulosti sa predpokladalo, že [[erózia|znosové]] oblasti, ktoré zásobovali flyšové miesto klastickým materiálom boli tvorené systémom lineárnych [[kordiliera|kordiliér]] (elevácii), ktoré boli rovnobežné s osou horstva. Takéto predstavy síce pretrvávajú medzi mnohými dodnes, avšakale novšie interpretácie skôr uvažujú o prínose materiálu [[podmorský kaňon|podmorskými kaňonmi]] z priľahlých pevnín (napr. [[nesvačilská priekopa]]).

Vo flyšovom pásme je približne na spojnici [[Hodonín]] -  – [[Námestovo]] -  – [[Nowy Sacz]] -  – [[Neresnica (Poľsko)|Neresnica]] pozorovateľná záporná [[gravimetria|gravimetrická]] anomália, ktorá sleduje južný okraj [[Český masív|Českého masívu]] a [[Európska platforma|Európskej tabule]], ktoré sú tu podsunuté pod Karpaty. Anomálne zhrubnutie [[kontinentálna zemská kôra|kôry]], značné najmä v juhovýchodnom Poľsku a západnej Ukrajine je spôsobené ulomením a pohltením substrátu. [[Zemská kôra]] v tejto oblasti dosahuje hĺbku až {{km|65|m}}<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.

** [[bielokarpatská jednotka]] má samostatné postavenie, nachádza sa iba na Slovensku a v Česku. Tvorená je vrchným javorinským a spodným bošáckym príkrovom<ref>Potfaj, M., 1993: ''Postavenie bielokarpatskej jednotky v rámci flyšového pásma Západných Karpát.'' Geologické práce, Správy, 98, s . 55- – 78</ref> (niektorí autori považujú za jej analóg na Orave oravsko-magurskú jednotku) je prechodným členom medzi bradlovým pásmom a flyšovým pásmom.

Do Východných Karpát pokračuje západokarpatská magurská jednotka, tu tiež označovaná ako leordinská, (rozsahu od [[mástricht (geochronologická jednotka)|mástrichtu]] po [[paleocén]]). Vo Východných Karpatoch boli definované ďalšie jednotky, na Ukrajine sú to<ref name="Osczypko">Oszczypko, N., 2004: [http://www.pgi.gov.pl/pdf/pg_2004_08_2_15a.pdf ''The structural position and tectonosedimentary evolution of the Polish Outer Carpathians.''] Przeglad Geologiczny, 52, 8/2, s. 780- – 791</ref>:

V Rumunských Karpatoch sú to jednotky (príkrovy) marmarošského flyšu (rachivská a porkuletská jednotka) a hlavne jednotky [[moldavidné pásmo|moldavidného pásma]]<ref name="Sandulescu, 1994">Sandulescu, M., 1994: [http://info-poland.buffalo.edu/web/geography/regions/podhale/overview.pdf ''Overview on Romanian geology. Overview on the geology of the Carpathians.''] Romanian Journal of Tectonics and Regional Geology, 2, s. 3–163 – 16</ref>:

Príkrovy flyšového pásma boli uvedené do pohybu v dôsledku [[subdukcia|subdukcie]] ich podložia a vytvorili rozsiahly vrásovo násunový komplex. Charakter kôry (oceánska, suboceanická či kontinentálna) jeho podložia je dodnes predmetom diskusií. Deformácia flyšového pásma sa udiala postupne. Oblasť magurskej panvy bola deformovaná v období od vrchného [[oligocén]]u po [[bádenbaden]] (stredný [[miocén]])<ref name="Vozár et al., 2002"/>. Sliezská a ždánická jednotka boli deformované v karpate až spodnom bádenebadene. Moldavidný flyš bol deformovaný od burdigalu, hlavne v sarmate a bádenebadene. Najvnútornejšie príkrovy vykazujú aj staršiu vrchnokriedovú deformáciu.<ref name="Sandulescu, 1994"/> [[Subdukcia]] podložia flyšového pásma (možného pokračovania [[Valaiský oceán|Valaiského oceánu]]) mala generálne južný smer, vnútorné jednotky preto boli pri [[orogenéza|orogenéze]] presunuté na vonkajšie časti teda generálne z juhu na sever. Skrátenie malo rozsah od 60 do {{km|120|m}}, resp. 130–135 130 – {{km|135|m}}<ref>Roure, F., Roca, E., Sassi, W, 1993, ''The Neogene evolution of the outer Carpathian flysch units (Poland, Ukraine and Romania): kinematics of a foreland/fold-and-thrust belt system.'' Sedimentary Geology, 86, 1- – 2, s. 177–201177 – 201</ref>. Zánik oceánu bol spojený s pohybom (leterálna extrúzia) Západných Karpát na východ a severovýchod.<ref>Nemčok, M., Pospíšil, L., Lexa, J., Donelick, R.A., 1998: ''Tertiary subduction and slab break-off model of the Carpathian–Pannonian region.'' Tectonophysics, 295, s. 307–340307 – 340</ref> Spolu s pohybom do „karpatského zálivu“, pri ktorom došlo k výraznej rotácií vnútrokapratských jednotiek proti smeru hodinových ručičiek až do 90°.