Vtáčnik (pohorie): Rozdiel medzi revíziami

Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené [[andezit]]om. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi [[diorit]]u. Hlavnými minerálnymi zložkami sú [[plagioklas]]y, konkrétne [[andezín]] a farebné minerály ([[biotit]], [[amfibol]], [[pyroxén]]y), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. [[Kremeň]] a [[draselný živec|draselné živce]] sa vyskytujú len ako [[akcesorický minerál|akcesórie]], alebo chýbajú<ref>[http://www.mineraly.sk/ http://www.mineraly.sk] (Online) prístup: 26.12.2008</ref>.

 

 

Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty badenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom badene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny<ref name="Konečný et al., 2001"/>. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny [[štiavnický stratovulkán|štiavnického stratovulkánu]]. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných [[zlepenec|zlepencov]] s [[pieskovec|pieskovcami]] a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku [[uhlie|uhoľných]] slojov ako sú [[Handlová]] a [[Nováky]], ktoré sú badenského veku.

Stredná štruktúrna etáž vo vrchnom badene je vlastne výplň kremnického grabenu. Na začiatku vývoja sa v oblasti Vtáčnika aktivoval explozívno-extruzívny vulkanizmus hyperstenicko-amfibolických [[andezit]]ov, došlo k výstupu extruzívnych dómov v okrajových zlomoch grabenu na západnej strane<ref name="Konečný et al., 2001"/>. Spodná časť grabenu je tvorená lávovými prúdmi bazaltických, pyroxenických a leukokrátnych andezitov, autochtónnych a redeponovaných pyroklastík ako aj epiklastík (ich hrúbka sa pohybuje od 350 do {{m|500|m}}). Vyššia časť výplne je tvorená 500 metrov hrubým komplexom lávových prúdov amfibolicko-pyroxenických a biotiticko-amfibolicko-pyroxenických andezitov. Najmladšie výplne sú roztrúsené extrúzie biotiticko-amfibolických andezitov.

 

 

== Referencie ==