Verzia z 08:47, 19. február 2016 upraviť 87.197.63.105 (diskusia) →‎Funkcie Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:47, 19. február 2016 upraviť vrátiť Syum90 (diskusia \| príspevky) S právom rollback 1 746 editací d Verzia používateľa 87.197.63.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ Ďalšia úprava →
Riadok 4: == Funkcie == * mechanická funkcia - spevňuje rastlinu, zväčšuje jej [[povrch]] rozkonárovaním, zaisťuje medzi [[koreň (botanika)\|koreňom]] a listmi rozvod minerálnych látok, [[vody]] a asimilátov * * vodivá funkcia - priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčné orgány * asimilačná funkcia - obsahuje [[chlorofyl]], takže prebieha [[fotosyntéza]] * zásobná funkcia - zásobuje rastlinu == Metamorfózy stonky a druhy stoniek == * [[byľ]] * [[stvol]] * [[steblo]] * [[liana (stonka)\|liany]] [[ovíjavá stonka\|ovíjavé stonky]] [[úponková liana\|úponkové liany]] * [[poplaz]]y * [[drevnatá stonka]] * [[podzemok\|podzemky]] * [[stonková hľuza\|stonkové hľuzy]] [[podzemná stonková hľuza\|podzemné stonkové hľuzy]] [[nadzemná stonková hľuza\|nadzemné stonkové hľuzy]] * [[cibuľa (stonka)\|cibuľa - bulbus]] * [[brachyblast]]y == Rozkonárenie stonky == * strapcovité - dcérske stonky neprerastajú materskú * vrcholíkovité- dcérske stonky prerastajú materskú a sú dlhšie a hrubšie ako materské * vidlicovité - rozkonárenie stonky do vidlíc == Anatómia stonky == === Vegetačný vrchol stonky === Vegetačný vrchol stonky je tvorený jednou veľkou iniciálnou [[bunka (biológia)\|bunkou]] nazývanou terminála, alebo väčším počtom buniek (meristematické pletivo). === Pokožka - Epiderma === [[pokožka\|Pokožku]] tvoria krycie pletivá. Je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, je prerušovaná štrbinami [[prieduch]]ov. Na vonkajšej strane je pokrytá [[kutikula\|kutikulou]]. Pokožkové bunky môžu vybiehať v [[trichóm]]y a [[emergencia\|emergencie]]. === Primárna kôra === Primárna kôra má 3 vrstvy: * vonkajšia vrstva - tvoria ju mechanické pletivá ([[kolenchým]], [[sklerenchým]]), dodáva pevnosť * stredná vrstva - nachádzajú sa v nej parenchymatické bunky, chloroplasty, živicové a silicové kanáliky, a mliečnice * vnútorná vrstva - tvorená parenchýmom a niekedy súvislou vrstvou s veľkým obsahom škrobových zŕn, ktorá sa nazýva škrobová vrstva === Stredný valec === Obvod stredného valca tvorí [[pericykel]]. Oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov, ktoré tvoria vodivé pletivá. Môžu tvoriť všetky typy okrem radiálnych cievnych zväzkov. V strede je vyplnený stredný valec [[stržeň\|stržňom]], ktorý je tvorený parenchymatickými bunkami a vychádzajú z neho primárne stržňové lúče. == Druhotná stavba stonky - druhotné hrubnutie stonky == Druhotné hrubnutie stonky sa uskutočňuje len u nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín, pričom u jednoklíčnolistových je známe len u niektorých stromových druhov. Nastáva u rastlín s otvorenými cievnymi zväzkami činnosťou sekundárnych meristémov [[kambium\|kambia]] a [[felogén]]u. (Kambium sa neobmedzuje len na cievne zväzky, ale vzniká aj z parenchymatických buniek stržňových lúčov ležiacich na tom istom polomere ako zväzkové kambium a nazývame ho '''medzizväzkové (interfascikulárne) kambium'''. Jeho splynutím s fascikulárnym kambiom vzniká súvislý dutý valec druhotného delivého pletiva, ktorý sa pri priečnom reze javí ako súvislý [[kruh]] tzv. '''kambiálny kruh''') '''Kambium funguje dvojstranne''' * '''smerom do vnútra''' - diferencuje bunky, z ktorých vzniká druhotné drevo (deuteroxylém). Činnosť kambia nie je po celú vegetačnú dobu rovnaká a do značnej miery je ovplyvňovaná činiteľmi vonkajšieho prostredia: Na [[jar]] tvorí drevo, ktorého bunky sú veľké, tenkostenné nazývame '''jarné drevo''' - '''je mäkkšie a svetlejšie'''.-beľ V [[leto\|lete]], najmä ku koncu leta, tvorí drevo, ktorého bunky sú hrubostenné, tmavšie a nazývame ho '''letné drevo''' - '''je tmavšie, tvrdšie a pevnejšie'''.-jadro Z tohto vyplývajú rozdiely medzi jarným a letným drevom, ktoré môžeme vidieť ako ostrú hranicu a tieto odlišné prírastky za jednotlivé vegetačné obdobia sa javia ako sústredné kružnice na priereze stoniek (kmeňov) a nazývajú sa letokruhy (podľa nich môžeme približne určiť vek stromu). * ''' smerom k obvodu''' - diferencuje bunky druhotného [[lyko\|lyka]] (deuterofloému). Narozdiel od dreva sú lykové elementy omnoho užšie a ich hranice nie sú zreteľné. Lyko je produkované dlhšie než drevo, väčšinou až do opadu listov. Počas rastu stonky (kmeňa) sa na vedení [[roztok]]ov postupne podieľajú len vonkajšie roky, tj. ich cievne zväzky, zatiaľ čo vnútorné prírastky dreva (staršie) postupne prestávajú plniť svoju funkciu a odumierajú. Cievy tohto odumretého dreva sa upchávajú ''thylami'' - vakovitými výrastkami susedných buniek. V bunkových stenách a dutinách dreva sa ukladajú triesloviny, silice, živice a farbivá, ktoré drevo chránia pred rozkladom a dodávajú mu tmavé zafarbenie. Tieto odumreté tmavé časti dreva tvoria v kmeni tzv. '''jadro (duramen)'''. Vonkajšie živé, svetlejšie bunky tvori '''tzv. beľ (splint)'''. Kmene stromov so značným množstvom odumretého dreva sú v praxi označované ako „zrelé drevo“ '''Felogén funguje dvojstranne''' * '''smerom do vnútra''' - oddeľuje vrstvy '''zelenej kôry (feloderm)''' - je bohatá na chloroplasty a takto vzniká druhotná kôra * '''smerom k obvodu''' - oddeľuje vrstvy '''korku - korkového pletiva (felém)''' U niektorých druhotne hrubnúcich rastlín napr. [[ruža\|ruží]], [[javor]]ov pretrváva [[pokožka]] na stonke niekoľko rokov a zväčšuje svoju [[plocha\|plochu]] delením buniek. U väčšiny ostatných drevín sa však pokožka pri hrubnúcej stonke roztrhá a odumiera a tak pokožka a prvotná kôra bývajú spravidla už v prvom roku nahradené '''''druhotnou kôrou (periderma)'''''. Na povrchu [[kmeň (stonka)\|kmeňa]] a [[konár]]ov sa tak postupne vytvára ochranná vrstva skorkovatelých buniek nazývaná '''borka''', ktorú tvoria odumreté bunky kôry. V korku, podobne ako v pokožkových bunkách existujú [[prieduch]]y. Sú to šošovicovité útvary ''lenticely'', umožňujúce výmenu plynov. So vznikom borky spravidla zanikajú lenticely, ktoré sa zachovávajú len výnimočne pri niektorých stromoch ako napr. [[čerešňa]]. == Hospodársky význam stonky == Nadzemné aj podzemné časti stonky mnohých rastlín majú veľký hospodársky význam. Významnou potravou ľudí a zvierat sú nadzemné aj podzemné časti stonkové hľuzy napr. [[Ľuľok zemiakový\|zemiaky]]. [[reďkovka]], [[kaleráb]], [[špargľa]], mladé výhonky [[bambus]]u. Zo stonky [[cukrová repa\|cukrovej repy]] sa vyrába [[cukor]], z [[ľan]]u a [[konope]] sa získava textilné vlákno. Najvýznamnejšia je však druhotne hrubnúca stonka drevín. Získavame z nej niekoľko základných surovín: * '''[[drevo]]''' - najvýznamnejšia surovina poskytovaná drevinami, ktorá sa využíva vo všetkých odboroch ľudskej činnosti, od stavebníctva až po umelecké spracovanie * '''technická celulóza - bučina''' - využíva sa na výrobu [[papier]]a a je tiež polotovarom, z ktorého sa získavajú ďalšie výrobky, ako umelecký [[hodváb]] a niektoré vlákna, celuloid, bezdymý [[strelný prach]], nitrocelulózové látky a [[email]]y, [[celofán]]y… ďalším chemickým spracovaním sa získava drevný cukor, [[avetón]], [[kyselina citrónová]] a kŕmne zmesi. Stará metóda rozkladnej destilácie dreva poskytuje drevné [[uhlie]], drevný [[ocot]], [[decht]] a drevný [[plyn]]. * '''[[korok]]''' - získava sa zo sekundárnych krycích pletív, vyrába sa z neho [[linoleum]],podlahy, izolačné dosky, [[zátka\|zátky]] (napr. z [[dub]]a korkového) * '''[[šťava\|šťavy]]''' - niektoré listnaté dreviny obsahujú vysoké percento rozpustných cukrov napr. šťavy získané z pučiacich briez v [[Rusko\|Rusku]] - brezová šťava, [[čaj]] a kanadský javorový cukor, ktorý sa získava navŕtaním kmeňa javora cukrového, ako sladidlo [[manna]] sa používa výťažok z [[jaseň mannový\|jaseňa mannového]]. Podobným spôsobom ako navŕtanie živých stromov je získavanie [[živica\|živíc]], napr. z [[borovica\|borovíc]], z kmeňov [[akácia\|akácií]] (arabská guma), z [[kaučukovník]]ov (prírodný [[kaučuk]]). * '''rozličné aromatické látky''' - sa využívajú v terapii, farmácii, kozmetickom priemysle a pod. Sú to: [[fenol]]y - napr. z [[vŕba\|vŕby]] na [[reumatizmus]], [[prechladnutie]] triesloviny - bakteriocídny účinok napr. z dubovej [[kôra\|kôry]] silice,silicové produkty - napr. kanadský balzam z jedle [[balzam]]ovej, využíva sa v mikroskopickej technike a [[optika\|optike]] [[škorica]] - zo škoricovníka ** [[chinín]] - z chinínovníka == Pozri aj == * [[Koreň (botanika)\|Koreň]] * [[List (botanika)\|List]] * [[Kvet]] [[Kategória:Stonka\| ]]

Stonka: Rozdiel medzi revíziami