Stonka: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 8 870 bajtov ,  pred 4 rokmi
d
Verzia používateľa 87.197.63.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
d (Verzia používateľa 87.197.63.105 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ)
 
== Funkcie ==
* mechanická funkcia - spevňuje rastlinu, zväčšuje jej [[povrch]] rozkonárovaním, zaisťuje medzi [[koreň (botanika)|koreňom]] a listmi rozvod minerálnych látok, [[vody]] a asimilátov
*
* vodivá funkcia - priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčné orgány
* asimilačná funkcia - obsahuje [[chlorofyl]], takže prebieha [[fotosyntéza]]
* zásobná funkcia - zásobuje rastlinu
 
== Metamorfózy stonky a druhy stoniek ==
 
* [[byľ]]
* [[stvol]]
* [[steblo]]
* [[liana (stonka)|liany]]
** [[ovíjavá stonka|ovíjavé stonky]]
** [[úponková liana|úponkové liany]]
 
* [[poplaz]]y
* [[drevnatá stonka]]
* [[podzemok|podzemky]]
* [[stonková hľuza|stonkové hľuzy]]
** [[podzemná stonková hľuza|podzemné stonkové hľuzy]]
** [[nadzemná stonková hľuza|nadzemné stonkové hľuzy]]
* [[cibuľa (stonka)|cibuľa - bulbus]]
* [[brachyblast]]y
 
== Rozkonárenie stonky ==
 
* strapcovité - dcérske stonky neprerastajú materskú
* vrcholíkovité- dcérske stonky prerastajú materskú a sú dlhšie a hrubšie ako materské
* vidlicovité - rozkonárenie stonky do vidlíc
 
== Anatómia stonky ==
=== Vegetačný vrchol stonky ===
Vegetačný vrchol stonky je tvorený jednou veľkou iniciálnou [[bunka (biológia)|bunkou]] nazývanou terminála, alebo väčším počtom buniek (meristematické pletivo).
 
=== Pokožka - Epiderma ===
[[pokožka|Pokožku]] tvoria krycie pletivá. Je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek, je prerušovaná štrbinami [[prieduch]]ov. Na vonkajšej strane je pokrytá [[kutikula|kutikulou]]. Pokožkové bunky môžu vybiehať v [[trichóm]]y a [[emergencia|emergencie]].
 
=== Primárna kôra ===
Primárna kôra má 3 vrstvy:
* vonkajšia vrstva - tvoria ju mechanické pletivá ([[kolenchým]], [[sklerenchým]]), dodáva pevnosť
* stredná vrstva - nachádzajú sa v nej parenchymatické bunky, chloroplasty, živicové a silicové kanáliky, a mliečnice
* vnútorná vrstva - tvorená parenchýmom a niekedy súvislou vrstvou s veľkým obsahom škrobových zŕn, ktorá sa nazýva škrobová vrstva
 
=== Stredný valec ===
Obvod stredného valca tvorí [[pericykel]]. Oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov, ktoré tvoria vodivé pletivá. Môžu tvoriť všetky typy okrem radiálnych cievnych zväzkov. V strede je vyplnený stredný valec [[stržeň|stržňom]], ktorý je tvorený parenchymatickými bunkami a vychádzajú z neho primárne stržňové lúče.
 
== Druhotná stavba stonky - druhotné hrubnutie stonky ==
Druhotné hrubnutie stonky sa uskutočňuje len u nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín, pričom u jednoklíčnolistových je známe len u niektorých stromových druhov. Nastáva u rastlín s otvorenými cievnymi zväzkami činnosťou sekundárnych meristémov [[kambium|kambia]] a [[felogén]]u. (Kambium sa neobmedzuje len na cievne zväzky, ale vzniká aj z parenchymatických buniek stržňových lúčov ležiacich na tom istom polomere ako zväzkové kambium a nazývame ho '''medzizväzkové (interfascikulárne) kambium'''. Jeho splynutím s fascikulárnym kambiom vzniká súvislý dutý valec druhotného delivého pletiva, ktorý sa pri priečnom reze javí ako súvislý [[kruh]] tzv. '''kambiálny kruh''')
 
'''Kambium funguje dvojstranne'''
 
* '''smerom do vnútra''' - diferencuje bunky, z ktorých vzniká druhotné drevo (deuteroxylém). Činnosť kambia nie je po celú vegetačnú dobu rovnaká a do značnej miery je ovplyvňovaná činiteľmi vonkajšieho prostredia:
 
Na [[jar]] tvorí drevo, ktorého bunky sú veľké, tenkostenné nazývame '''jarné drevo''' - '''je mäkkšie a svetlejšie'''.-beľ
 
V [[leto|lete]], najmä ku koncu leta, tvorí drevo, ktorého bunky sú hrubostenné, tmavšie a nazývame ho '''letné drevo''' - '''je tmavšie, tvrdšie a pevnejšie'''.-jadro
 
Z tohto vyplývajú rozdiely medzi jarným a letným drevom, ktoré môžeme vidieť ako ostrú hranicu a tieto odlišné prírastky za jednotlivé vegetačné obdobia sa javia ako sústredné kružnice na priereze stoniek (kmeňov) a nazývajú sa letokruhy (podľa nich môžeme približne určiť vek stromu).
 
* ''' smerom k obvodu''' - diferencuje bunky druhotného [[lyko|lyka]] (deuterofloému). Narozdiel od dreva sú lykové elementy omnoho užšie a ich hranice nie sú zreteľné. Lyko je produkované dlhšie než drevo, väčšinou až do opadu listov.
 
Počas rastu stonky (kmeňa) sa na vedení [[roztok]]ov postupne podieľajú len vonkajšie roky, tj. ich cievne zväzky, zatiaľ čo vnútorné prírastky dreva (staršie) postupne prestávajú plniť svoju funkciu a odumierajú. Cievy tohto odumretého dreva sa upchávajú ''thylami'' - vakovitými výrastkami susedných buniek. V bunkových stenách a dutinách dreva sa ukladajú triesloviny, silice, živice a farbivá, ktoré drevo chránia pred rozkladom a dodávajú mu tmavé zafarbenie. Tieto odumreté tmavé časti dreva tvoria v kmeni tzv. '''jadro (duramen)'''. Vonkajšie živé, svetlejšie bunky tvori '''tzv. beľ (splint)'''.
 
Kmene stromov so značným množstvom odumretého dreva sú v praxi označované ako „zrelé drevo“
 
'''Felogén funguje dvojstranne'''
* '''smerom do vnútra''' - oddeľuje vrstvy '''zelenej kôry (feloderm)''' - je bohatá na chloroplasty a takto vzniká druhotná kôra
 
* '''smerom k obvodu''' - oddeľuje vrstvy '''korku - korkového pletiva (felém)'''
 
U niektorých druhotne hrubnúcich rastlín napr. [[ruža|ruží]], [[javor]]ov pretrváva [[pokožka]] na stonke niekoľko rokov a zväčšuje svoju [[plocha|plochu]] delením buniek. U väčšiny ostatných drevín sa však pokožka pri hrubnúcej stonke roztrhá a odumiera a tak pokožka a prvotná kôra bývajú spravidla už v prvom roku nahradené '''''druhotnou kôrou (periderma)'''''. Na povrchu [[kmeň (stonka)|kmeňa]] a [[konár]]ov sa tak postupne vytvára ochranná vrstva skorkovatelých buniek nazývaná '''borka''', ktorú tvoria odumreté bunky kôry.
 
V korku, podobne ako v pokožkových bunkách existujú [[prieduch]]y. Sú to šošovicovité útvary ''lenticely'', umožňujúce výmenu plynov. So vznikom borky spravidla zanikajú lenticely, ktoré sa zachovávajú len výnimočne pri niektorých stromoch ako napr. [[čerešňa]].
 
== Hospodársky význam stonky ==
Nadzemné aj podzemné časti stonky mnohých rastlín majú veľký hospodársky význam. Významnou potravou ľudí a zvierat sú nadzemné aj podzemné časti stonkové hľuzy napr. [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]]. [[reďkovka]], [[kaleráb]], [[špargľa]], mladé výhonky [[bambus]]u. Zo stonky [[cukrová repa|cukrovej repy]] sa vyrába [[cukor]], z [[ľan]]u a [[konope]] sa získava textilné vlákno.
 
Najvýznamnejšia je však druhotne hrubnúca stonka drevín. Získavame z nej niekoľko základných surovín:
 
* '''[[drevo]]''' - najvýznamnejšia surovina poskytovaná drevinami, ktorá sa využíva vo všetkých odboroch ľudskej činnosti, od stavebníctva až po umelecké spracovanie
 
* '''technická celulóza - bučina''' - využíva sa na výrobu [[papier]]a a je tiež polotovarom, z ktorého sa získavajú ďalšie výrobky, ako umelecký [[hodváb]] a niektoré vlákna, celuloid, bezdymý [[strelný prach]], nitrocelulózové látky a [[email]]y, [[celofán]]y… ďalším chemickým spracovaním sa získava drevný cukor, [[avetón]], [[kyselina citrónová]] a kŕmne zmesi. Stará metóda rozkladnej destilácie dreva poskytuje drevné [[uhlie]], drevný [[ocot]], [[decht]] a drevný [[plyn]].
 
* '''[[korok]]''' - získava sa zo sekundárnych krycích pletív, vyrába sa z neho [[linoleum]],podlahy, izolačné dosky, [[zátka|zátky]] (napr. z [[dub]]a korkového)
 
* '''[[šťava|šťavy]]''' - niektoré listnaté dreviny obsahujú vysoké percento rozpustných cukrov napr. šťavy získané z pučiacich briez v [[Rusko|Rusku]] - brezová šťava, [[čaj]] a kanadský javorový cukor, ktorý sa získava navŕtaním kmeňa javora cukrového, ako sladidlo [[manna]] sa používa výťažok z [[jaseň mannový|jaseňa mannového]]. Podobným spôsobom ako navŕtanie živých stromov je získavanie [[živica|živíc]], napr. z [[borovica|borovíc]], z kmeňov [[akácia|akácií]] (arabská guma), z [[kaučukovník]]ov (prírodný [[kaučuk]]).
 
* '''rozličné aromatické látky''' - sa využívajú v terapii, farmácii, kozmetickom priemysle a pod. Sú to:
** [[fenol]]y - napr. z [[vŕba|vŕby]] na [[reumatizmus]], [[prechladnutie]]
** triesloviny - bakteriocídny účinok napr. z dubovej [[kôra|kôry]]
** silice,silicové produkty - napr. kanadský balzam z jedle [[balzam]]ovej, využíva sa v mikroskopickej technike a [[optika|optike]]
** [[škorica]] - zo škoricovníka
** [[chinín]] - z chinínovníka
 
== Pozri aj ==
* [[Koreň (botanika)|Koreň]]
* [[List (botanika)|List]]
* [[Kvet]]
 
 
 
[[Kategória:Stonka| ]]