Patagónia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 3:
[[Súbor:Llao LLao.jpg|thumb|Jazero [[Nahuel Huapi]], pri [[Bariloche]], Argentína]]
 
'''Patagónia''' je označenie pre rozsiahle územie na juhu [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]]. Na severozápade ho ohraničujú [[Andy]], na severe rieka [[Rio Colorado]]. Väčšina Patagónie patrí [[Argentína|Argentíne]], zvyšok [[Čile]]. Názov Patagónia pochádza zo slova [[patagon]]<ref name="Pigafetta">[[Antonio Pigafetta]], ''[[Relazione del primo viaggio intorno al mondo]]'', 1524: "Il capitano generale nominò questi popoli Patagoni." The original word would probably be in [[Ferdinand Magellan|Magellan]]'s native Portuguese (''patagão'') or the Spanish of his men (''patagón''). It has been interpreted later as "big foot" but the etymology is unclear.</ref>, ktorým [[Fernão de Magalhães|Magalhães]] nazval miestnych obyvateľov, ktorých jeho expedícia pokladala za obrov. Dnes sa verí, že patagónci boli vlastne príslušníci kmeňa [[Tehuelche]], s priemernou výškou 1,80m, v porovnaní s 1,55m, čo bola vtedajšia priemerná výška Španielov.<ref>{{citelu book |last= Fondebrider|first= Jorge|authorlink= |coauthors= |editor= |others= |title= Versiones de la Patagonia|origdate= |origyear= |origmonth= |url= |format= |accessdate= |accessyear= |accessmonth= |edition= 1st edition|series= |date= |year= 2003|month= |publisher= Emecé Editores S.A.|location= Buenos Aires, Argentina|language= Spanish|isbn= 950-04-2498-3|oclc= |doi= |id= |pages= 29|chapter= chapter 1 (Ámbitos y voces)|chapterurl= |quote= }}</ref>.
 
Na východ od Ánd sa Patagónia rozkladá na juhu riek [[Neuquén]] a [[Colorado (rieka v Argentíne)|Colorado]], a na západ od Ánd juh 39°J, okrem [[Chiloé Archipelago]]<ref|Chiloé name="Princeton">''Patagonia: Natural History, Prehistory and Ethnography at the Uttermost End of the Earth'', C. McEwan, L.A. Borrero and A. Prieto (eds), [[Princeton University PressArchip]] with [[British Museum]] Press, 1997. ISBN 0-691-05849-0</ref>.
Východ Ánd v Argentínskej časti Patagónie zahŕňa provincie [[Neuquén]], [[Río Negro]], [[Chubut]], [[Santa Cruz]], a [[Tierra del Fuego]], ako aj južné výbežky provincií [[Buenos Aires]], [[Mendoza]] a [[La Pampa]]. Časť patriaca Čile zahŕňa južnú časť regiónu [[Los Lagos]], a regióny [[Aisén]] a [[Magallanes]]. Nepatria sem tie časti [[Antarktída|Antarktídy]], ktoré si nárokujú obe krajiny.
 
Riadok 12:
! !! Rozloha !! Populácia !! Hustota
|-
|[[Čile]]<ref>Chile: Population Census of 2002.</ref>|| 256,093 km<sup>2</sup> || 261,289 || 1,0 na km<sup>2</sup>
|-
|[[Argentína]]<ref>Argentina: Population Census of 2001.</ref>|| 786,983 km<sup>2</sup> || 1,738,251 || 2,2 na km<sup>2</sup>
|-
|Spolu|| 1,043,076 km<sup>2</sup> || 1,999,540 || 1,9 na km<sup>2</sup>
|}
 
|}
== Geografia ==
Patagónia je prevažne regiónom s rozľahlými [[step]]nými pláňami. V priehlbinách plání sa nachádzajú jazierka a jazerá poloslanej a sladkej vody. Smerom k Andám štrk ustupuje [[porfýr]]om, [[granit]]om a [[bazalt]]ovým lávam, živočíchov postupne pribúda a vegetácie ubúda, a krajina získava charakteristiku flóry západného pobrežia, pozostávajúcej prevažne z južných bukov a konifer. Vysoký podiel zrážok v západných Andách a nízke teploty mora na pobreží umožňujú rast studených a vlhkých vzdušných más, ktoré prispievajú k tvorbe ľadových polí a [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]]. Nachádza sa tu najrozsiahlejšie ľadové pole na [[južná pologuľa|južnej pologuli]] mimo Antarktídy<ref name="Princeton">''Patagonia: Natural History, Prehistory and Ethnography at the Uttermost End of the Earth'', C. McEwan, L.A. Borrero and A. Prieto (eds), [[Princeton University Press]] with [[British Museum]] Press, 1997. ISBN 0-691-05849-0</ref>.
 
<gallery>