|
Podľa úklonu zlomovej plochy<ref name="Marko, Jacko, 1999">Marko, F., Jacko, S., 1999, ''Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická)'', Vydavateľstvo Harlequin ISBN 80-88896-36-3, Košice, s. 49 - 81</ref>:
* '''vertikálne zlomy'''
* '''uklonenésklonené zlomy''', rozlišuje sa vyššie položený nadložný blok a poklesnutý podložný blok
* '''horizontálne zlomy'''
** '''smerné posuny lemujúce kolízne zóny''' sú plytšie, typické pre procesy na konvergentných okrajoch platní. Realizuje sa nimi tektonický únik, ktorým vznikli napr. aj [[Západné Karpaty]].
** '''intrakontinentálne smerné posuny''' sú rovnako plytšie, ale nie sú viazané na kolízne zóny.
* '''[[Prešmyk (geológia)|Prešmyky]]''' sú druh uklonenýchsklonených zlomov, kde nadložná kryha vystupuje hore, čím dochádza k obnažovaniu starších [[vrstva (geológia)|vrstiev]]. Prešmyky vznikajú kompresiou – teda skracovaním kôry, buď pri krehkej deformácii ako kryhové prešmyky, alebo pri čiastočne plastickej deformácii ako vrásové prešmyky, pri pretrhnutí ramena vrásy. Prešmykové štruktúry sú typické pri [[orogenéza|orogenéze]]. Zväčša nemajú sklon väčší ako 45°.
* '''[[Pokles]]y''' sú typ uklonenýchsklonených zlomov, kde nadložná kryha vzhľadom na podložnú poklesáva. Tieto poruchy zemskej kôry vznikajú extenziou – rozťahovaním kôry. Najtypickejšie sú gravitačný sklz, vykliňovanie vonkajšieho oblúka pri ohýbaní segmentu kôry tangenciálnym stláčaním, prípadne extenznými procesmi v podloží, ktoré môže spôsobiť tok podložia, kolaps materiálu v podloží alebo výstup [[diapír]]u. Poklesy majú za následok vznik symetrických [[hrasť|hrastí]] alebo [[gráben]]ov. Na základe pôvodnej orientácie možno povedať, že poklesové zlomy majú pri svojom vzniku sklon od 45 do 90°. Rastové poklesy (frowth fault) sú zlomy, ktoré sprevádza syntektonická sedimentácia, pri čom dochádza k vzniku hrubších vrstiev na strane poklesávajúceho bloku (na nadložnom bloku sú rovnaké vrstvy tenšie)<ref name="glossary"/>.
* '''[[Násun]]y''' sú mierne uklonenésklonené až horizontálne zlomy, pozdĺž ktorých sa realizuje skrátenie. Často sa tvoria na rozhraniach vrstiev, ako tzv. intrafoliačné zlomy. Nezriedka vytvárajú šupinovú stavbu. Patria medzi ne nesené násunové sekvencie – piggy back, [[duplex]]y a [[koník (geológia)|koníky]].
[[Súbor:Cliffs at Clashach Cove - geograph.org.uk - 9625.jpg|náhľad|PeršmykovýPrešmykový zlom Clashach Cove v Škótsku.]]
Za zlomy sú považované fraktúry rôznych rozmerov. Väčšie zlomy regionálneho, či planetárneho charakteru už majú skôr povahu zlomových zón, čo sú širšie oblasti postihnuté rôznymi druhmi tektonickej aktivity, v ktorých možno nájsť väčšie množstvo rôznych typov zlomových štruktúr.
| 