Verzia z 08:10, 23. december 2014 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo, replaced: - → – (2) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:23, 5. marec 2016 upraviť vrátiť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 28: == Dejiny použitia == Pred [[19. storočie\|19. storočím]] táto taktika s drobnými modifikáciami dominovala bojovým poliam (hoc aj vtedy mohla viesť ku katastrofe – pozri [[bitka pri Kannách]] či [[bitka pri ~~Kresčaku~~Kreščaku]]), no s rozvojom palných zbraní jej význam stále klesal. Na začiatku 19. storočia bola rýchlo potlačovaná v prospech nápaditejších manévrovacích a obchvatných spôsobov boja a na konci [[Napoleonské vojny\|Napoleonských vojen]] už bola až na výnimky považovaná vyslovene za akt neschopnosti a bezradnosti veliteľa a stále častejšie bola označovaná ako samovražedná. Ak pred 19. storočím bol považovaný frontálny útok, ktorý skončil katastrofou akosi zo svojej vlastnej prirodzenosti, za výnimku, od 19. storočia je to naopak a úspešné použitie frontálneho útoku je teraz považované za malý zázrak, ktorý sa nezaobíde bez špecifických podmienok. Popri výnimočných úspešných akciách ([[bitka pri Isandlwane]]) sa tu objavujú prvé debakle ([[bitka pri Gettysburgu]]) signalizujúce koniec frontálneho útoku ako jednoduchej všeobecne použiteľnej metódy. Definitívny koniec tejto taktiky ohlásila [[Prvá svetová vojna]] a masové rozšírenie [[guľomet]]ov. Napriek tomu sa objavila aj na bojiskách [[druhá svetová vojna\|Druhej svetovej vojny]], kde ju [[Červená armáda]] používala ako hlavnú taktiku v [[Zimná vojna\|zimnej vojne]] a relatívne často sa objavovala aj vo [[Veľká vlastenecká vojna\|bojoch na východnom fronte]]. Ani [[Sovietsky zväz]] si však nemohol dovoliť obrovské straty, ktoré prinášala, a prestala sa (až na niektoré výnimočné operácie) používať.

Frontálny útok: Rozdiel medzi revíziami