Krymská vojna: Rozdiel medzi revíziami

[[28. marec|28. marca]] [[1854]] vypovedali vojnu Rusku Spojené kráľovstvo a [[Francúzsko]]. Spojenci (Británia a Francúzsko) sa 13. marca vylodili na západnom [[Krym (polostrov)|Kryme]] s asi 55 000 mužmi, severne od mesta [[Sevastopoľ]]. Pri rieke [[Alma]] sa im 21. septembra 1854 podarilo zvíťaziť nad Rusmi (okolo 4 000 mŕtvych Rusov a 2000 mŕtvych spojencov). Nakoniec sa spojeneckej armáde podarilo 4. októbra obkľúčiť [[Sevastopoľ]], ktorý bol pevnosťou a dôležitou námornou základňou ruského námorníctva. 25. októbra sa Rusi neúspešne pokúsili prelomiť obkľúčenie v časti britského sektoru, neďaleko od prístavného mestečka Balaklava. ProtiútokNásledný protiútok britskej ľahkej kavalérie skončil masakrom vďaka ruskej krížovej delostreleckej paľbe.<ref>Zo 673 útočiacich jazdcov niekoľkých regimentov ľahkej jazdy, ktoré viedol lord Cardigan, ich zahynulo 113, a 134 bolo zranených. Túto udalosť oslávil v populárnej básni dobový básnik [[Alfred Tennyson]]. In: CHANDLER, D. G. (ed.): ''The Oxford History of the British Army.'' Oxford : Oxford University Press, 1996, s. 182.</ref> Začala sa [[zákopová vojna]], ktorá predznamenala spôsob boja na frontoch [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]. 5. novembra nevyšiel Rusom pokus o vrazenie klinu medzi spojenecké vojská pri [[Inkerman]]e. Porážka si vyžiadala 12 000 mŕtvych. Spojenci stratili viac ako 4 000 mužov.

V januári 1855 vypovedalo vojnu Rusku aj [[Sardínske kráľovstvo]]. Jeho premiér gróf [[Camillo Benso, gróf di Cavour|C. Cavour]] vyslal na [[Krym (polostrov)|Krym]] vojsko. Spojenci sa 7. júna pokúsili útokom dobyť [[Sevastopoľ]], ale nepodarilo sa im to ani za cenu 7 000 mŕtvych a ranených. Straty Rusov boli ešte vyššie.

Druhý pokus o desať dní neskôr bol takisto neúspešný. [[16. august]]a sa neúspechom skončil pokus Rusov o prelomenie obliehania. Výsledkom bolo viac ako 8 000 mŕtvýchmŕtvych. Obrancovia Sevastopoľa[[Sevastopoľ]]a boli v ťažkej situácii a 8. septembra 1855 kapitulovali.

30. marca 1856 bola v Paríži[[Paríž]]i podpísaná mierová zmluva. Podpísali ju Rusko, [[Osmanská ríša]], Spojené kráľovstvo, [[Francúzsko]], [[Sardínske kráľovstvo]] (Piemont), [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko]] a [[Prusko]]. Boli obnovené predvojnové hranice medzi Ruskom a Tureckom a Turci museli súhlasiť s demilitarizáciou [[Čierne more|Čierneho mora]] a dolného toku Dunaja[[Dunaj]]a. K [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsku]] bola pripojená južná [[Besarábia]] a došlo k medzinárodnému uznaniu autonómie [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]] a [[Valašské kniežatstvo|Valašska]] pod formálnou tureckou zvrchovanosťou.

Neschopnosť spojencov poraziť za krátky čas ruskú armádu, ktorá bola technicky zaostalejšia súvisela okrem nepochopenia nového druhu vojny spojeneckým velením, neschopnosťou a niekedy aj nemožnosťou využiť vlastnú technologickú a vojenskú prevahu. Svoju úlohu zohrávala tiež dĺžka zásobovacích línii armád bojujúcich na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. Samozrejme aj húževnatosť ruských vojakov brániacich sa na svojom území a ich dokonalá znalosť terénu spolu so systémom opevnení okolo Sevastopoľa[[Sevastopoľ]]a prispeli k tomu, že ruská armáda dokázala tak dlho odolávať. [[Krymská vojna]] sa stala prvou vojnou, o ktorej aktuálnom vývoji sa čitatelia dozvedali vďaka telegrafu a fotografii (spojeneckých vojakov a miesta bojov fotografoval najmä Angličan [[Roger Fenton]]). Utrpenie vojakov na bojisku sa prostredníctvom fotografie a telegrafie dostalo na stránky novín a prinášalo čitateľom aktuálne informácie o dianí na bojisku.