Milhosť: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
cntorín- poteším sa úpravami :)
AtonX (diskusia | príspevky)
redakcne upravy, wikify
Riadok 26:
|}}
 
'''Milhosť''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice - okolie|Košice - okolie]]. Leží 166 m nad morom na východnom Slovensku, v južnej časti Košickej kotliny, 21 km na juhu od Košíc v susedstve dvoch dedín - [[Kechnec|Kechneca]] a [[Seňa|Sene]]. Zároveň je aj hraničným priechodom Milhosť-Tornyosnémeti. Katastrálne územie obce má rozlohu 7,70 km<sup>2</sup>².
 
== História ==
Milhosť sa prvýkrát spomína v roku [[1220]], kedy bola súčasťou 10 obcí patriacich kráľovnej, v ktorých žili [[Karpatskí Nemci|nemeckí osadníci]] prichádzajúci počas rokov 1205-1209. Milhosť v 13. storočí ešte nebola samostatná dedina, bola iba osada (majer), patriaci k dedine Középnémeti.
 
Prvé písomné správy sa objavujú v 14. storočí. Tak sa spomína kaplnka sv. Michala z roku [[1322]], o ktorej nevieme kde stála.
Riadok 35:
V roku 1450 rodina Hegyaljai získala pozemky v obci.
 
Od začiatku 15. storočia sa používa už názov Milhosť. Dedina predtým mala rôzne názvy ako: ''Középnémeti'' , ''Kisnémeti'' alebo ''Középkisnémeti''. Preto je aj v dnešnom období Milhosť spomínaná po maďarsky ako aj [[''Miglécnémeti]]''.
 
Do roku 1500 na území obce žili len Nemci, iba začiatkom 16. storočia prišli prvé maďarské rodiny, dôsledkom toho Nemcov ubudlo.
 
Po roku 1600 už nie sú záznamy o nemeckých obyvateľovobyvateľoch, ale pribúdajú slovenské rodiny. V roku 1720 bol počet Maďarov a Slovákov je rovnaký. V roku 1787 prichádzajú prví Židia, po roku 1850 Rómovia.
Historická pečať obce pochádzapochádzajúca z roku 1839, ktorá sa stala východiskom pri tvorbe obecného erbu v 90 rokoch 20. storočia.
 
== Erb ==
Pečiatka pochádza z roku 1839 naa ktorejnesie jemaďarský napísané po maďarskynápis ''„Miglécz helység petsétye 1839“'' (pečiatka obce Milhosť 1839).
Erb obce, ktorý bol vytvorený v 90. rokoch 20. storočia, je odvodený zo vzoru ktorý sa nachádza na pečati. Na erbe sú vidno dve postavy stojac na zelenej tráve s klobúkmi na hlavách. Jeden z nich drží v ruke cep, druhý kosu. Medzi nimi sú umiestnené lemeš a čerieslo, ktoré sú zlatej farby. Medzi postavami, na červenom pozadí, svieti slnko.
 
== Výstavby ==
[[Obrázok:Jazero 1.jpg|thumb|right|Jazero v pozadi obce Milhosť]]
Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku '''1861''' okolo obce na východnej strane začala premávať železnica Miškolc-Košice. Reformovaná škola a byt pre učiteľa bola postavená v roku '''1868''' a neskôr, presnejšie v roku '''1887''' , bol vybudovaný aj reformovaný kostol.
* ''' 1950''' - začiatok ťažbi štrku a piesku (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce),
* '''1978''' - hraničný priechod je zrekonštruovaný, '''1988''' - plynofikácia obce,
po roku '''1950''' - vzniká nová ulica Kis Perjés a hospodársky dvor JRD,
* '''1994''' - postavený dom smútku,
* '''1995''' - výstavba čistiarne odpadových vôd pre Kechnec a Milhosť (ktorá sa po roku 2000 sa rozlišuje rozlišuje pre priemyselný park v Kechneci).
* '''1996''' - kanalizačná sieť, vodovod,
* '''1998''' - benzínová pumpa pri ceste ku štátnemu prechodu.
* '''2000''' - v západnej časti chotára je postavený (spoločnosť Orange) zosilňovač mobilných telefónov.
 
== Milhosťský cintorín ==
[[Obrázok:Adam_es_eva.jpg|thumb|right|Dvojica náhrobných kameňov, asi najstarších na cintoríne v Milhosti]]
Cintorín v Milhosti má troch majiteľov. Západná strana patrí obci, ľavá katolíckej cirkvi a pravá reformovanej. Dom smútku bol odovzdaný 28.8.1994.
Na cintoríne sa nachádzajú hrobky zdobené starými drevenými pamätníkmi ktorých volali ''„gombfa“''. <!-- som nenašla slovenský preklad -->
Hroby reformovaných boli označený troma tipmi drevených náhrobníkov, rozdielny pre mužov, ženy i mladých. Katolíci používali drevený kríž.
Okrem drevených náhrobníkov sa tu nachádzajú aj kamenné z rokov 1899, 1900, 1906... K najstarším patrí dvojica, asi 1,50 m vysokých, náhrobných kameňov ktorých na vrchu sú vytesané lebky s otvorom. Ešte sa nepodarilo rozlúštiť nápis ani rok na nich kvôli ich stavu.
 
<!-- Blazón si vyžaduje refomuláciu podľa heraldických pravidiel -->
Erb obce, ktorý bol vytvorený v 90. rokoch 20. storočia, je odvodený zo vzoru ktorý sa nachádza na pečati. Na erbe sú vidno dve postavy stojac na zelenej tráve s klobúkmi na hlavách. Jeden z nichJedna drží v ruke [[cep]], druhýdruhá [[kosa|kosu]]. Medzi nimi sú umiestnené [[lemeš]] a [[čerieslo]], ktoré sú zlatej farby. Medzi postavami, na červenom pozadí, svieti slnko.
 
== Významé stavby ==
[[Obrázok:Jazero 1.jpg|thumb|right|Jazero v pozadi obce Milhosť.]]
Zvonica dediny bola postavená v 1. polovici 19. storočia. V roku '''1861''' okolo obce na východnej strane začala premávať železnica [[Miškolc]]-[[Košice]]. Reformovaná škola as bytbytom pre učiteľa bola postavená v roku '''1868''' a neskôr, presnejšie v roku '''1887''' , bol vybudovaný aj reformovaný kostol.
* ''' 1950''' - začiatok ťažbiťažby štrku[[štrk]]u a [[piesok|piesku]] (veľké ložiská surovín pod úrodnou pôdou na mnohých miestach chotára obce),
* 1978 - bol zrekonštruovaný hraničný priechod,
* 1988 - [[plynofikácia]] obce,
* po roku '''1950''' - vznikávznikla nová ulica Kis Perjés a hospodársky dvor [[JRD]],
* '''1994''' - postavený dom smútku,
* '''1995''' - výstavba [[čistička odpadových vôd|čistiarne odpadových vôd]] pre Kechnec a Milhosť, (ktorá sa po roku 2000 sa rozlišuje rozlišujerozšírila pre priemyselný park v Kechneci).,
* '''1996''' - kanalizačná sieť, vodovod,
* '''1998''' - benzínová[[benzín]]ová pumpa pri ceste kuk štátnemuhraničnému prechodu.,
* '''2000''' - v západnej časti chotára jebol postavený (spoločnosť[[základná Orange)transceiverová zosilňovačstanica]] mobilnýchsytému telefónov.[[GSM]]
 
== Územné zmeny obce ==
[[Obrázok:Milhost.jpg|thumb|right|Začatok dediny s dvojjazyčnou tabuľou]]
VznikomSo vznikom ČSR po roku '''1918''' sa Milhosť stala pohraničnou dedinou medzi Maďarskom a Slovenskom. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], v roku '''1938''' , obec pripadápripadla Maďarsku a dostala názov '''Miglécnémeti''' . Po skončení 2. svetovej vojny obec znova patrí dopripadla [[ČSR]] a odv rokurokoch '''1945-&ndash;1947''' mala názov ''Migléc''. V období '''1948-&ndash;1964''' sa nazývanazývala Milhosť.
 
V roku '''1964''' bol Milhosť zlúčený so susednou obcou Kechnec a dostal názov Hraničná pri Hornáde, časť Milhosť.
V roku 1964 bol Milhosť zlúčený so susednou obcou Kechnec a dostal názov [[Hraničná pri Hornáde]], časť Milhosť. V roku 1986 Hraničnú pri Hornáde pripojili k obci Seňa, a tak dostala novú názov Seňa, časť Milhosť.
 
Milhosť bol zlúčený od '''roku 1964''' do roku '''1992''' 1992, teda 28 rokov, ktoré neboli výhodné ani pre obyvateľov ani pre obec. Minimum finančných prostriedkov pre obec spôsobili úpadok kultúry aj rozvoj obce.
Na žiadosť občanov '''1.1.1993''' obec získala samostatnosť a dvojjazyčný názov Milhosť-Migléc (keďže 50 % obyvateľov je maďarskej národnosti).
 
Ak si to historicky zhrnieme, Milhosť patril do [[Uhorsko|Uhorska]], do ''Rakúsko-Uhorskej monarchie'', do [[Česko-Slovensko|Československa]] a od 1.1.1993 do [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]].
Na žiadosť občanov '''získala obec 1.1.1993''' obecjanuára získala1993 samostatnosť a dvojjazyčný názov Milhosť-Migléc, (keďže 50 % obyvateľov je maďarskej národnosti).
 
== Obyvateľstvo ==
Řádek 92 ⟶ 87:
** Nezistený: 6
 
* Náboženské vyznanie / cirkev (2001)
** Rímskokatolícka cirkev: 168
** Gréckokatolícka cirkev: 19
Řádek 101 ⟶ 96:
** Nezistené: 8
 
== Milhosťský cintorín ==
 
[[Obrázok:Adam_es_eva.jpg|thumb|right|Dvojica náhrobných kameňov, asi najstarších na cintoríne v Milhosti.]]
 
Cintorín v Milhosti má troch majiteľov. Západná strana patrí obci, ľavá katolíckej cirkvi a pravá reformovanej. Dom smútku bol odovzdaný 28.8.1994.
 
Na cintoríne sa nachádzajú hrobky zdobené starými drevenými pamätníkmi ktorých volali ''„gombfa“''. <!-- som nenašla slovenský preklad -->
{{Slovenský výhonok}}
Hroby reformovaných boli označený troma tipmi drevených náhrobníkov, rozdielny pre mužov, ženy i mladých. Katolíci používali drevený kríž.
Okrem drevených náhrobníkov sa tu nachádzajú aj kamenné z rokov 1899, 1900, 1906... K najstarším patrí dvojica, asi 1,50 m vysokých, náhrobných kameňov ktorých na vrchu sú vytesané lebky s otvorom. Ešte sa nepodarilo rozlúštiť nápis ani rok na nich kvôli ich stavu.
 
{{Obce okresu Košice - okolie}}