Električková doprava v Košiciach: Rozdiel medzi revíziami

'''Električková doprava v Košiciach''' je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na [[Slovensko|Slovensku]]. Električková sieť má dĺžku {{km|34|m}}, [[rozchod koľají]] je štandardný 1 435 mm. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská [[Košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]], spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom [[U. S. Steel Košice|U. S. Steel]] v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach.

Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. [[14. november|14. novembra]] [[1891]] bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnú ulicu]] po hospodársku školu (dnes Komenského). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom ''Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút)'', ktorý okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate. Medzi rokmi [[1896]] a [[1913]] podnik zaradil do premávky zaradil i parné rušne. Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho a Masaryková), ako aj trať k Frankovej továrni a cintorínu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] v roku 1942 bola zavedená linka ku tehelniam (dnes Moldavská). Na sklonku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu električiek do [[Nemecko|Nemecka]]. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer.

V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako socialistickej metropoly [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej trakcie. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla v roku 1959 trať na sídlisko Solovjevova (dnes trať ku [[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Botanickej záhrade]]). Starý vozidlový park postupne obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T ([[Tatra T1|T1]] v rokoch 1956-57 spolu 11 kusov, [[Tatra T2|T2]] v rokoch 1958-62 spolu 32 kusov a [[Tatra T3|T3]] v rokoch 1963-89 spolu 192 kusov). V roku 1964 bola spustená do prevádzky [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]) cez sídlisko [[Košické sídliská|Terasa]] v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a k vybudovaniu súčasnéhosúčasnej depavozovne električiek na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli prevádzkované trojvozidlové súpravy T3, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na [[Košické sídliská|husto obývané sídliská]] (Terasa, Nad jazerom). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] (1968) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nemali zachádzaťnezachádzali železiarenské linky „R“. V 80. rokoch však väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|sídliská Dargovských hrdinov]] a [[Košické sídliská|KVP]] sa počítalo so zavedením [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trolejbusovej trakcie]] (prevádzkovaná v rokoch 1993 - 2015). V roku 1989 však pribudla posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici, ktorá výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta.

[[Súbor:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|thumb|[[Tatra KT8D5]] manipuluje na koľajovom prejazde Californian]]Po [[Nežná revolúcia|revolúcii 1989]] došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku 1990 nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba v najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súpravesúpravách.

Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu [[KT8D5]] (v rokoch 1986-91 spolu 40 kusov) a [[T6A5]] (v rokoch 1992-93 spolu 30 kusov). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však 40 dodaných článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočnými a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do [[Miškovec|Miškolca]] ([[Maďarsko|Maďarsko,]] 10 kusov), Strausbergu ([[Nemecko]], 3 kusy) a [[Sarajevo|Sarajeva]] ([[Bosna a Hercegovina]], 4 kusy).

Na električkách typu [[T6A5]] boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahadlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden pantograf. V rokoch 2003 - 2009 prešlo 8 kusov električiek [[KT8D5]] vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na typ [[KT8D5R.N2]] a niekoľko električiek [[T3]] bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ [[T3Mod]], ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky.

Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]) z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere, po roku 2010 v žlto-modrom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky [[Vario LF]].<ref>Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky [http://imhd.zoznam.sk/ke/index.php?w=213621323033ef393621323033ef1f&id=9131]</ref>

Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum, v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne alebo takmer súbežne s električkovými linkami.

V rámci projektu KORID (Košická regionálna integrovaná doprava) mása dôjsťoveruje kmožnosť prepojeniuprepojenia električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' (tzv. tram-train) budeby využívaťvyužívala moderné vlakové jednotky, jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z [[Prešov|Prešova]] pôjdeby zo železničnej trate odbočíodbočila na Námestie Maratónu mieru, Kuzmányho ulicu na Staničné námestie a pokračovaťpokračovala budeby až do [[Michalovce|Michaloviec]]. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a v plánovanej výstavbe novej trate na [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]], z ktorého budú viaceré linky premávať v smeroch na priemyselný park [[Kechnec]], [[Moldava nad Bodvou|Moldavu nad Bodvou]], či [[Čaňa|Čaňu]]. Pre regio-električky sa plánuje novénová depovozovňa v priestore bývalej magnezitky.

Dopravný podnik plánuje aj rekonštrukciu električkovéhoelektričkovej depavozovne na Bardejovskej ulici. V rámci nej sa vykonajú nasledujúce úpravy:

K 14. októbru [[2015]] evidoval Dopravný podnik mesta Košice 150 vozidiel (z toho 138 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel jebol 20,6 roka a podiel nízkopodlažných vozidiel je 29% (40 vozidiel).<ref>http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/evidencny-stav.html</ref> Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.