Vojenstvo v stredoveku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
čiastočne wikifikované
Riadok 1:
{{na úpravu}}
{{Dejiny vojenstva}}
Stredoveká[[Stredovek]] bol vo väčšine sveta obdobím takmer nepretržitých vojen. Vtedajšia vojenská stratégia sa zaoberala kontrolou ekonomických základov bohatstva a tým pádom schopnosťou mať armády v poli. Na začiatku éry to predovšetkým znamenalo pustošiť či brániť krajinu, lebokeďže všetko bohatstvo plynulo práve z polí a pastvín[[pozemok|pôdy]]. Postupom času sa dôležitými stali aj [[Mesto|mestá ako kontrolné body]], pretože predstavovali centrum bohatstva z obchodu a výroby.
 
Držanie a dobývanie hradov[[hrad]]ov bolo kľúčovým elementom, lebo hrady chránili poľnohospodársku pôdu. Posádka hradu kontrolovala svoje okolie. Ako mestá rástli, taktiež boli opevňované. Postupne sa obrana a dobývanie miest stali dôležitejšími ako bojovanie o hrady[[hrad]]y.
== Armády - stratégia ==
 
Poľné armády manévrovali tak, aby získali kľúčové opevnené body a mohli tak plieniť krajinu alebo naopak zabrániť nepriateľovi v podobnej činnosti. Pravidelné bitky boli vedené na zastavenie skazy spôsobenej nepriateľskou inváziou. Napríklad v Bitke[[Bitka pri Hastingse|bitke o HastingsHastingse]] roku [[1066]] bojovali [[Anglosasi]] o zastavenie invázie [[Vikingovia|Normanov]]. Anglosasi prehrali a Normani pod Williamom[[Viliam I. (Anglicko)|Williamvým]] vedením strávili ďalších niekoľko rokov upevňovaním vlády nad Anglickom[[Anglicko]]m v ich víťaznom ťažení. V Bitke|[[Bitka pri Lochfelde|bitke o LechfeldLechfelde]] roku [[955]] sa stretli [[Nemci]] s [[Maďari|maďarskými]] nájazdníkmi[[nájazdník]]mi z Východu. Presvedčivé víťazstvo Nemcov pod Ottom 1. znamenalo koniec maďarských invázií. Porážka [[Mauri|Maurov]] roku [[732]] [[Karol Martel|Charlesom Martelom]] ukončila [[Arabi|moslimské]] nájazdy a ich rozpínanie sa zo [[Španielsko|Španielska]].
Stredoveká vojenská stratégia sa zaoberala kontrolou ekonomických základov bohatstva a tým pádom schopnosťou mať armády v poli. Na začiatku éry to predovšetkým znamenalo pustošiť či brániť krajinu, lebo všetko bohatstvo plynulo práve z polí a pastvín. Postupom času sa dôležitými stali mestá ako kontrolné body, pretože predstavovali centrum bohatstva z obchodu a výroby.
 
Bitky[[Bitka opri CrécyKreščaku]], [[Bitka pri Poitiers|Poitiers]] a [[Bitka pri Agincourt|Agincourte]], všetky počas [[Storočná vojna|Storočnej vojny]] medzi [[Anglicko|Angličanmi]] a [[Francúzsko|Francúzmi]], boli vždy snahou Francúzov o zastavenie anglických vpádov. Francúzi prehrali všetky tri bitky a anglické nájazdy pokračovali. V tomto prípade však nájazdy Angličanom nezabezpečili stálu kontrolu a Francúzi napokon vojnu vyhrali.
Držanie a dobývanie hradov bolo kľúčovým elementom, lebo hrady chránili poľnohospodársku pôdu. Posádka hradu kontrolovala svoje okolie. Ako mestá rástli, taktiež boli opevňované. Postupne sa obrana a dobývanie miest stali dôležitejšími ako bojovanie o hrady.
 
Všetky [[Križiacke výpravy]] boli snahou ovládnuť silné kľúčové miesta v Svätej zemi, odkiaľ by sa dala udržiavať kontrola nad oblasťou. Cieľom bitiek v týchto výpravách bolo zrušenie kontroly jednej či druhej strany. Víťazstvo [[Saracéni|Saracénov]] pri [[Bitka pri Hattine|Hattine]] roku [[1187]] pod vedením Saladina[[Saladin]]a umožnilo opätovné získanie Jeruzalema[[Jeruzalem]]a.
Poľné armády manévrovali tak, aby získali kľúčové opevnené body a mohli tak plieniť krajinu alebo naopak zabrániť nepriateľovi v podobnej činnosti. Pravidelné bitky boli vedené na zastavenie skazy spôsobenej nepriateľskou inváziou. Napríklad v Bitke o Hastings roku 1066 bojovali Anglosasi o zastavenie invázie Normanov. Anglosasi prehrali a Normani pod Williamom strávili ďalších niekoľko rokov upevňovaním vlády nad Anglickom v ich víťaznom ťažení. V Bitke o Lechfeld roku 955 sa stretli Nemci s maďarskými nájazdníkmi z Východu. Presvedčivé víťazstvo Nemcov pod Ottom 1. znamenalo koniec maďarských invázií. Porážka Maurov roku 732 Charlesom Martelom ukončila moslimské nájazdy a ich rozpínanie sa zo Španielska.
 
== Vojenská taktika stredovekých armád ==
Bitky o Crécy, Poitiers a Agincourt, všetky počas Storočnej vojny medzi Angličanmi a Francúzmi, boli vždy snahou Francúzov o zastavenie anglických vpádov. Francúzi prehrali všetky tri bitky a anglické nájazdy pokračovali. V tomto prípade však nájazdy Angličanom nezabezpečili stálu kontrolu a Francúzi napokon vojnu vyhrali.
=== Bojová taktika všeobecne ===
 
Stredoveké bitky sa pomaly vyvíjali zo stretov slabo organizovaných bojových bánd až do bitiek, kde sa uplatňovali [[manéver (vojenstvo)|manévre]] a [[vojenská taktika|taktika]]. Podiel na tomto vývoji mal vývoj rôznych typov[[armáda|druhov vojakovvojska]] a zbraní aako učenieaj sa,schopností akosprávne ich využiť. Prvé armády temnéhoraného stredoveku boli zväčša len húfmi pešiakov. Vzostupom ťažkej jazdy sa najlepšími armádami stali masy rytierov. [[Pechota|Pešiaci]] slúžili na ničenie poľnohospodárskej pôdy a ťažkú prácu pri obliehaní. Avšak v boji boli ohrození z oboch strán, keďže rytieri vyhľadávali súboje zoči-voči svojim súperom. Toto hlavne platilo pre pešiakov v ranom stredoveku, ktorí boli feudálnymi brancami a necvičenými sedliakmi. Taktiež lukostrelci boli pri obliehaní užitoční, ale taktisto ohrození zvalcovaním na bojisku.
Všetky Križiacke výpravy boli snahou ovládnuť silné kľúčové miesta v Svätej zemi, odkiaľ by sa dala udržiavať kontrola nad oblasťou. Cieľom bitiek v týchto výpravách bolo zrušenie kontroly jednej či druhej strany. Víťazstvo Saracénov pri Hattine roku 1187 pod vedením Saladina umožnilo opätovné získanie Jeruzalema.
 
 
 
== Armády - taktika ==
 
=== Bojová taktika ===
 
Stredoveké bitky sa pomaly vyvíjali zo stretov slabo organizovaných bojových bánd až do bitiek, kde sa uplatňovali manévre a taktika. Podiel na tomto vývoji mal vývoj rôznych typov vojakov a zbraní a učenie sa, ako ich využiť. Prvé armády temného stredoveku boli len húfmi pešiakov. Vzostupom ťažkej jazdy sa najlepšími armádami stali masy rytierov. Pešiaci slúžili na ničenie poľnohospodárskej pôdy a ťažkú prácu pri obliehaní. Avšak v boji boli ohrození z oboch strán, keďže rytieri vyhľadávali súboje zoči-voči svojim súperom. Toto hlavne platilo pre pešiakov v ranom stredoveku, ktorí boli feudálnymi brancami a necvičenými sedliakmi. Taktiež lukostrelci boli pri obliehaní užitoční, ale taktisto ohrození zvalcovaním na bojisku.
 
V pozdnom 14. storočí zaznamenávali velitelia väčšie úspechy s dôrazom na disciplínu rytierov a spoluprácu vojska ako celku. V anglickej armáde rytieri len zdráhavo uznali kušiarov ako hodnotnú silu po tom, čo preukázali svoj význam na mnohých bojiskách. Disciplína sa zlepšovala, ako rytieri bojovali stále viac pre mzdu ako česť a slávu. Talianskí žoldnieri sa stali známymi pre ich účasť v dlhých ťaženiach, kde nepretieklo veľa krvi. V tom čase sa vojaci všetkých tried považovali za prínosných a nebolo možné ich len tak znevážiť. Feudálne armády snažiace sa o slávu sa vyvinuli v profesionálne armády, ktoré sa zaujímali hlavne o žitie a užívanie si zárobku.
 
 
 
=== Jazdecká taktika ===
 
Jazda bola obyčajne rozdelená do troch skupín či oddielov, ktoré boli do boja posielané jeden za druhým. Prvá vlna mala buď spraviť prielom alebo rozvrátiť rady nepriateľa, aby druhá či tretia vlna prerazila. Ked už bol nepriateľ na úteku, mohlo začať skutočné zabíjanie a zajímanie.
 
Řádek 38 ⟶ 29:
 
=== Taktika streleckých vojsk ===
 
Po väčšinu tohto obdobia boli strelci kušiarmi, ktorí používali niekoľko typov kuší. Strelci mali proti peším výhodu dosahu svojich zbraní. Význam týchto vojsk bol v starých časoch dobre známy, ale táto znalosť sa v temnom stredoveku dočasne vytratila. Zem ovládajúci bojovní rytieri boli v raných časoch zvrchovaní a ich kódex žiadal boj zblízka s dôstojným súperom. Zabíjanie šípmi na diaľku bolo pre rytierov nečestné, preto vládnuca vrstva robila len málo pre vývoj a účinné používanie tejto zbrane.
 
Řádek 55 ⟶ 45:
Na konci éry strelci a kopijníci spolupracovali v zložených tvaroch. Piky držali nepriateľa na dištanc, kým strelci strieľali do ich tvarov. Tieto tvary sa naučili hýbať a neskôr aj útočiť. Jazda sa pred týmto tvarom musela stiahnuť. Ak nepriateľ nemohol odpovedať vlastnými pikami a streľbou, bitku pravdepodobne prehral.
 
=== Taktika pešíchpechoty ===
 
Taktika peších vojsk v temnom stredoveku bola prostá - dostať sa k sokom a začať rúbať. Frankovia tesne pred stretom na blízko na súpera vrhli sekery, aby ho rozrušili. Bojovníci sa spoliehali na svoju silu a zúrivosť.
 
Řádek 70 ⟶ 59:
 
Odpoveďou na husté rady kopijníkov bola artiléria, ktorá kosila zomknuté formácie. Zdá sa, že prvým sa to účinne podarilo Španielom. Španieli tiež účinne proti kopijám bojovali baklermi. Toto boli ľahko vyzbrojení muži, ktorí sa vedeli dostať medzi piky a bojovať efektívne krátkymi mečmi. Ich bakler (buckler) bol malý a praktický štít. Na konci stredoveku Španieli ako prví experimentovali s miešaním kopijí, mečov a pušných zbraní do jedného tvaru. Bola to účinná sila schopná čeliť všetkým zbraniam v rôznom teréne v obrane i útoku. Na konci éry boli Španieli najúčinnejšou vojenskou silou v Európe.
 
 
 
== Hrady ==
Opevnenia a návršia sa začali používať už v dobe kamennej. Skutočné hrady sa však v Európe objavili až v 9. storočí, čiastočne ako reakcia na nájazdy Vikingov a čiastočne ako dôsledok decentralizovanej feudálnej moci. Od 9. do 15. storočia Európu posiali tisícky hradov. Okolo roku [[1900]] bolo len vo Francúzsku viac než 10 000 hradov a zrúcanín.
 
Opevnenia a návršia sa začali používať už v dobe kamennej. Skutočné hrady sa však v Európe objavili až v 9. storočí, čiastočne ako reakcia na nájazdy Vikingov a čiastočne ako dôsledok decentralizovanej feudálnej moci. Od 9. do 15. storočia Európu posiali tisícky hradov. Okolo roku 1900 bolo len vo Francúzsku viac než 10 000 hradov a zrúcanín.
 
Šľachta počas feudalizmu zabezpečovala právo a poriadok, takisto ako ochranu pred záškodníkmi, ako boli Vikingovia. Stavala hrady, odkiaľ mohli vojská bezpečne operovať. Zjavná obranná funkcia hradu zatienila fakt, že to bol predovšetkým útočný nástroj. Slúžil ako základňa pre profesionálnych vojakov, hlavne jazdu, ktorí ovládali priľahlú oblasť. V čase, keď centralizovaná autorita kráľov bola slabá, sieť hradov zabezpečovala akú-takú politickú stabilitu.