Julius Andreas Hefty: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d překlep |
d typografia |
||
Riadok 38:
Pochádzal zo 16 detí. Bol z nich najstarší. Jeho otec Dr. Friedrich Hefty, ktorý v čase jeho narodenia pracoval v Bratislave, bol profesorom na Technickej univerzite, pochádzal zo Švajčiarska. Hefty študoval v Bratislave a na univerzite v Budapešti. Bol členom budapeštianskeho akademického turistického spolku BETE (Budapesti Egyetemi Turista Egyesűlet). Od roku [[1909]] bol jeho tajomníkom a od roku [[1913]] jeho hlavným tajomníkom.
Okolo roku [[1911]] sa prisťahoval do [[Kežmarok|Kežmarku]]. Tu pôsobil ako učiteľ dejepisu na obchodnej škole. Spolu s Ottom Brucknerom sa zapojil do zimných športov ako učiteľ lyžovania. Hefty sa stal vynikajúcim horolezcom. V rokoch [[1908]]
V rokoch [[1916]] {{--}} [[1919]] bol zodpovedným redaktorom týždenníka [[Karpathen Post]] (Karpatská pošta). Vydával ročenky [[Karpatský spolok|Karpatského spolku]] (''Karpathen-jahrbuch''). Bol redaktorom časopisu ''Turistaság és Alpinizmus'' (Turistika a Alpinizmus) (1918{{--}}1923) i jeho pokračovateľa ''Turistik, Alpinismus, Wintersport'' (Turistika, Aplinizmus, Zimné športy) (1924{{--}}1933). Článkami propagoval turistiku, horolezectvo a zimné športy. Napísal vyše 25 prác na tieto témy. Bol autorom i spoluautorom turistických a lyžiarskych sprievodcov, publikácii o kúpeľníctve a cestovnom ruchu. Spolupracoval na vydaní mapy Vysokých Tatier, vydal horolezecký slovník. V rokoch [[1924]] {{--}} [[1939]] bol inšpektorom ev. cirkevného zboru ''Unterschwaben'' (dnes [[Červený Kláštor]]).
Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa v novinách [[Karpathen Post]] usiloval o vytvorenie samostatnej Spišskej republiky, ktorá mala byť vyhlásená [[6. december|6. decembra]] [[1918]]. Keď Kežmarok obsadila čs. armáda prepustili ho zo školy a [[20. február]]a [[1920]] zatkli. Bol väznený v [[Košice|Košiciach]], [[Ilava|Ilave]] a v [[Bratislava|Bratislave]]. Keď ho prepustili býval v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]. Ani tu neustal v propagátorskej činnosti. Veľa cestoval po Európe, aby svojimi prednáškami prilákal do Tatier a na [[Spiš (región)|Spiš]] turistov. V roku [[1928]] ho úrady zbavili štátneho občianstva, ale až pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]], okolo roku [[1938]], sa presťahoval do Budapešti, kde zomrel a je pochovaný.<ref>Hefty, J.A.: Turistický denník (27.7.1914 - 16.12.1916 - rukopis)</ref><ref>Hochberger, Ernst: Die Namen der Hohe Tatra in vier Sprachen - Herkunf und Bedeutung, Karpatendeutches Kulturwerk Slowakai, Karlsruhe, 2007</ref><ref>Rainer, Rudolf, P.SDS - Ulreich, Eduard: Karpathendeutches Biographisches Lexikon, Stuttgart, 1988, s.125</ref><ref>Slovenský biografický slovník, Matica slovenská, 1987, s.308</ref>
|