Klub slovenských turistov a lyžiarov: Rozdiel medzi revíziami

V čase začínajúceho sa vojnového konfliktu nebolo veľa priestoru na rozvíjanie nerušenej činnosti. Mnohí členovia klubu sa zapojili do protifašistického odboja. Mnohí obetovali svoj život. Medzi nimi boli [[Ján Rašo]], [[Pavol Bilík]], Eduard Hrnčírik, Ján Žuffa a [[Ján Bezrouk]]. Vojnové boje poškodili alebo úplne zničili 71 turistických chát.

Po vojne štátna správa pomohla pri ich obnove sumou takmer 76 miliónov Kčs. Klub mal svoje ústredie v Liptovskom Mikuláši. V roku [[1945]] sa jeho predsedom stal [[Gustáv Nedobrý]]. Slovenskí i českí turisti prejavili vôľu opäť sa spojiť do jednotnej organizácie. Dňa 30. septembra 1945 schválilo valné zhromaždenie KSTL návrh stanov Klubu československých turistov ako záujmovej celoštátnej organizácie, ktorú, s rovnakými právami, budú tvoriť Klub slovenských turistov a lyžiarov a Klub českých turistov. Išlo o zastupovanie spoločných záujmov navonok, pričom rozhodovacie práva na svojom území mal každý klub sám.<ref name="Houdek" />

Slovenský klub začal organizovať turistické vychádzky, výlety a mnohé iné turistické podujatia. Približne 7 percent členov turistickej základne (okolo 900 členov) tvorilo vodácku základňu. V lyžiarskom odbore bolo 6 percent členstva (816 členov) bolo v lyžiarskom zbore, Zbor horolezcov mal 200 členov. Jaskyniarsky zbor mal vyše 70 členov. Do konca roku [[1947]] mal 93 odborov a vyše 13 tisíc členov. V roku 1947 ich začlenil do ôsmych oblastí - Malokarpatskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Tatranskej, Fatranskej, Stredoslovenskej, Krasovej a Východoslovenskej. V roku [[1947]] mal klub v ročnom rozpočte zahrnutý milión korún na organizačnú činnosť a štyri milióny na investície. K pôvodným objektom, ktoré spravoval pred vojnou, pribudla [[Kežmarská chata]].<ref name="Bárta" /><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Gašpar | meno = Ján | priezvisko2 = kol. | meno2 = | titul = História turistiky v Košiciach | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = VZT MV ČSZTV| miesto = Košice| rok = 1988 | počet strán = | strany = | isbn = | jazyk = }}</ref>

Do roku [[1949]] Ústredie KSTL vlastnilo 5 chát a Dom KSTL v Liptovskom Mikuláši. V prenájme malo 7 chát vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] a podniky na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]. V majetku odborov klubu boli ďalšie chaty a turistické objekty. Na západnom Slovensku ich bolo 13. Na strednom Slovensku mali miestne odbory v majetku a správe 35 chát a turistických objektov a 8 na východnom Slovensku.<ref name="Bárta" />

Klub vydával časopis [[Krásy Slovenska]], ktorý vychádzal v roku [[1946]] v náklade vyše 2 tisíc výtlačkov. Obnovil a vydával dvojtýždenník ''Hosť - turista'' , vydával turistické mapy a sprievodcovskú literatúru. Založil vydavateľstvo ''Slovtur'' v Liptovskom Mikuláši.<ref name="Bárta" />

Po roku [[1948]] nová vláda sa usilovala o zjednotenie telovýchovy a športu do jednej celoštátnej organizácie. ''Vytvorila ''Jednotnú telovýchovnú organizáciu Sokol''. KSTL sa zjednoteniu bránil. Argumentoval tým, že už má podchytené viaceré turistické organizácie, ktoré pôsobia v jednom celku. V júli [[1949]] bol schválený zákon o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport. Všetky športové organizácie, okrem JTO Sokol, mali zaniknúť a ich majetok mal prevziať Sokol. Valné zhromaždenie klubu, ktoré sa konalo v dňoch 24.-25. septembra 1949 muselo, na nátlak štátnych mocenských štruktúr, organizáciu rozpustiť. Neskôr sa zjednotená telovýchova zbavila väčšiny turistických objektov. Knižnica klubu, ktorá mala vyše 3 tisíc zväzkov bola zničená aj s archívom.

V roku [[1952]] vznikol ''Slovenský výbor pre telesnú výchovu a šport''. Objekty, ktoré vlastnil klub a potom organizácia Sokol prešli do majetku národného podniku Cestovný ruch a v roku [[1954]] do národného podniku Turista. Po zániku Turistu spravovali chaty a mnohé iné turistické objekty národný podnik Reštaurácie a jedálne, Závodné výbory ROH, Interhotely a iné organizácie.

Turisti aj napriek týmto zásahom, neprestali v činnosti. Stretávali sa na celoštátnych turistických zrazoch, značkovali turistické chodníky, usporadúvali medzinárodné plavby po [[Dunaj]]i a mnohé iné akcie. Po roku [[1956]] sa realizovali v novom Československom zväze telesnej výchovy (ČSZTV). Na Slovensku turistiku riadil Slovenský výbor ČSZTV. Po roku [[1969]] ČSZTV, po reorganizácii, zastrešoval v Česku Českú telovýchovnú organizáciu (ČTO) a na Slovensku Slovenskú telovýchovnú organizáciu (STO). Pod jej záštitou vznikol Slovenský zväz turistov. Okrem turistickej činnosti vydával mesačník ''Slovenský turista'' v náklade tisíc výtlačkov. Vydávanie skončilo v polovici osemdesiatych rokov. Potom ho zastupoval časopis [[Krásy Slovenska]], ktorý vydávalo Vydavateľstvo Šport. V rokoch [[1968]]{{--}}[[1969]] vyvíjala činnosť Slovenská únia táborníkov. Zakladali sa turistické oddiely mládeže. Slovenský zväz turistiky sa transformoval na Zväz turistiky Slovenskej organizácie ČSZTV. Sídlo zväzu bolo v Bratislave.