Smazaný obsah Přidaný obsah
Laborec (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
d spresnenie textu
Riadok 136:
}}
 
'''Dunaj''' ({{v jazyku|deu|Donau}}, {{v jazyku|hrv|Dunav}}, {{v jazyku|hun|Duna}}, {{srp}} a {{vjz|bul|Дунав}}, {{vjz|ron|Dunărea}}) je druhá najdlhšia [[Európa|európska]] [[rieka]] a najdlhšia rieka v [[Európska únia|Európskej únii]]. VznikáV meste Donaueschingen vzniká sútokom Bregezdrojníc Breg a BrigachuBrigach prameniacich vvo Schwarzwalde ([[Nemecko]]), preteká južným Nemeckom, [[Rakúsko]]m, [[Slovensko]]m, [[Maďarsko]]m, [[Srbsko]]m, potom tvorí po mnoho desiatok kilometrov [[rumunsko]]-[[Bulharsko|bulharskú]] hranicu a ústi deltou do [[Čierne more|Čierneho mora]] na hraniciach medzi Rumunskom a [[Ukrajina|Ukrajinou]], pričom pri ukrajinskom meste Reni zasahujehraničí aj nas teritóriumteritóriom Moldavska.
 
[[Staroveký Rím|Starí Rimania]] poznali rieku, ktorá z veľkej časti tvorila severnú hranicu ich impéria, pod [[latinčina|latinským]] názvom ''Danubius''. Podľa legendy vyslal rímsky vojvodca svojich vojakov hľadať prameň rieky. Tí na úpätí [[Schwarzwald|Čierneho lesa]] narazili na silný minerálny prameň (v miestach, kde dnes leží mesto [[Donaueschingen]]), ktorý tu síce do rieky vyviera, ale nie je jej počiatkom. Vojakom sa podľa povesti nechcelo predierať čiernymi lesmi ku skutočnému prameňu a označili toto miesto za prameň Dunaja. Toto pojatie sa vžilo a dodnes nesie rieka svoje meno až od mesta [[Donaueschingen]], kde je žriedlo obstavané ako jej symbolický prameň. V skutočnosti vzniká Dunaj sútokom potokov [[Breg]] a [[Brigach]], ktoré sa tiež stretávajú na území mesta.