Verzia z 20:34, 18. apríl 2016 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 210 editací dopl. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:32, 19. apríl 2016 upraviť vrátiť Miso5152 (diskusia \| príspevky) 9 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 4: Termín ''kaustobiolit'' zaviedol v roku 1904 [[Amadeus William Grabau\|A.W. Grabau]].<ref>Krist, E., Krivý, M., 1985: ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.</ref> Vek organizmov, z ktorých vznikli fosílne palivá predstavuje milióny rokov. Fosílne palivá obsahujú vysoké percento [[Uhlík\|uhlíka]] a patrí k nim [[uhlie]], [[ropa]] a [[zemný plyn]]<ref>''Fossil fuel ("Fosílne palivo"'')''. in ScienceDaily. [http://www.sciencedaily.com/articles/f/fossil_fuel.htm Dostupné online]''</ref>. Medzi ďalšie najbežnejšie používané deriváty fosílnych palív patrí [[petrolej]] a [[propán]]. Môžu mať podobu prchavých látok s nízkym pomerom uhlíka k [[Vodík\|vodíku]], ako [[metán]] alebo podobu tekutých látok ako [[benzín]], alebo pevných látok zložených skoro z čistého uhlíka, ako napríklad [[Antracit\|antracitové]] uhlie. Teória, že fosílne palivá boli vytvorené zo skamenených pozostatkov mŕtvych rastlín<ref>''Novaczek, I., 2000. "Canada's Fossil Fuel Dependency" (Závislosť Kanady na fosílnych palivách). [http://www.elements.nb.ca/theme/fuels/irene/novaczek.htm Dostupné online]''</ref> prostredníctvom ich vystavenia vysokej teplote a tlaku v zemskej kôre po dobu miliónov rokov (pozri [[Biogénny\|biogénnu]] teóriu) bola prvýkrát predstavená [[Georgius Agricola\|Georgiusom Agricolom]] v roku 1556 a neskôr [[Michail Vasilievič Lomonosov\|Michailom Lomonosovom]] v 18. storočí. Aj keď fosílne palivá vznikajú prostredníctvom prírodných procesov, sú vo všeobecnosti sú považované za neobnoviteľné zdroje, lebo ich vytvorenie trvá milióny rokov a známe použiteľné zdroje sú využívané rýchlejšie, ako sa stihnú vytvoriť nové. Používanie fosílnych palív vyvoláva vážne obavy o [[životné prostredie]]. Spaľovanie fosílnych palív vyprodukuje približne 21,3 miliardy ton (21,3 gigaton) [[Oxid uhličitý\|oxidu uhličitého]] (CO<sub>2</sub>) v priebehu jedného roka. Odhaduje sa, že prírodné procesy môžu absorbovať iba polovicu z tohto množstva, takže každoročne vidíme čistý nárast [[Atmosféra Zeme\|atmosférického]] oxidu uhličitého o 10,65 miliardy ton (jedna tona atmosférického oxidu uhličitého  sa rovná 3,7 tonám oxidu uhličitého).<ref>National Energy Information Center (Národné energetické informačné centrum)''. "What Are Greenhouse Gases?"'' Čo sú skleníkové plyny? ''("Čo sú skleníkové plyny?"'')''. Posledná úprava 2.4.2004. [http://www.eia.doe.gov/oiaf/1605/ggccebro/chapter1.html Dostupné online]''</ref> Oxid uhličitý patrí medzi [[Skleníkový plyn\|skleníkové plyny]], ktorý zvyšuje radiačné pôsobenie a prispieva ku [[Globálne otepľovanie\|globálnemu otepľovaniu]], čo spôsobuje, že sa priemerná teplota povrchu planéty zvyšuje. To podľa názoru mnohých klimatológov spôsobí výrazné vedľajšie účinky. Celosvetové zámery hľadania obnoviteľných zdrojov energie sú zamerané na zníženie produkcie skleníkových plynov. Na území Slovenskej republiky sa nachádzajú ložiská mnohých energetických surovín (napríklad [[antracit]], [[Urán (prvok)\|urán]], [[ropa]], [[zemný plyn]], [[uhlie]], [[gazolín]], [[Hnedé uhlie\|lignit]] a iné) a z toho sa v slovenskom priemysle využívajú tieto 4 suroviny:~~ ~~ ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit.<ref>Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. Energetické suroviny. [http://kekule.science.upjs.sk/chemia/digitalna_kniznica/assets/data/Fosilne%20zdroje%20energie.pdf Dostupné online]</ref> Urán sa využíva pri výrobe elektrickej energie, avšak nie je na Slovensku ťažený a nepatrí medzi fosílne palivá. == Pôvod == Riadok 36: Fosílne palivá sú veľmi dôležité, lebo ich spaľovaním (prostredníctvom oxidácie na oxid uhličitý a vodu) vzniká veľké množstvo [[Energia\|energie]] na jednotku [[Hmotnosť\|hmotnosti]]. Používanie uhlia ako paliva sa datuje už od histórie. Uhlie sa používalo na prevádzku pecí na tavenie [[Železná ruda\|železnej rudy]]. Prírodné ložiská plynu sú tiež hlavným zdrojom chemického prvku [[Hélium\|hélia]]. Ešte pred druhou polovicou 18. storočia, vodné a veterné mlyny poskytovali energiu potrebnú pre priemysel ako napríklad pri mletí múky, rezaní dreva alebo ~~čerpania~~čerpaní vody a pálenie dreva alebo rašeliny poskytovalo teplo do domácností. Široké využitie fosílnych palív, najprv to bolo uhlie a potom ropa, dovolilo naštartovať parné stroje, čo viedlo k [[Priemyselná revolúcia\|priemyselnej revolúcií]]. == Limity a alternatívy == Princíp ceny a dopytu predpokladá, že ak sa zásoby uhľovodíkov budú znižovať, ich cena bude narastať. Z tohto dôvodu, vyššie ceny povedú k zvýšeniu hľadania alternatív. [[Obnoviteľný zdroj energie\|Obnoviteľné zdroje energie]] sa z hľadiska používania stanú ekonomickejšie. Umelý benzín a ostatné obnoviteľné zdroje energie sú z hľadiska výrobných a spracovateľských technológií drahšie ako bežné zásoby benzínu, ale v blízkej budúcnosti sa môžu stať ekonomicky dostupnejšie. Rôzne alternatívne zdroje energie zahŕňajú [[Jadrová energia\|jadrovú]], [[Hydroelektrická energia\|hydroelektrickú]], [[Slnečná energia\|solárnu]], [[Veterná energia\|veternú]] a [[Geotermálna energia\|geotermálnu]] energiu. Jednou z najsľubnejších alternatív obnoviteľných zdrojov energie je využitie nepožívateľných kŕmnych zásob a [[Biomasa (energetika)\|biomasy]], a to prostredníctvom zachytávania oxidu uhličitého použitého ako [[biopalivo]]. Aj keď tieto postupy nie sú bezproblémové, používajú sa po celom svete. == Účinky na životné prostredie == Spaľovanie fosílnych palív vytvára sírové, uhličité a dusíkaté [[Kyselina\|kyseliny]], ktoré sa dostávajú na zemský povrch v podobe [[Kyslý dážď\|kyslých dažďov]], čo má vplyv ako na prírodné, tak aj na zastavané oblasti. Pomníky a sochy, ktoré vyrobené z [[Mramor\|mramoru]] a [[Vápenec\|vápenca]] sú obzvlášť zraniteľné, pretože kyselina rozpúšťa [[uhličitan vápenatý]]. Spaľovanie uhlia tiež vytvára veľké množstvo [[Popol\|popola]] a [[Popolček\|popolčeka]]. Tieto materiály sa používajú v rôznych oblastiach. Napríklad, používajú sa približne v 40% americkej produkcie.<ref>American Coal Ash Association (Americká uhoľná asociácia ), ''"CCP Production and Use Survey". [http://acaa.affiniscape.com/associations/8003/files/2004_CCP_Survey%289-9-05%29.pdf Dostupné online]''</ref> == Fosílne palivá na Slovensku == ~~Na summite v~~V ~~Paríži~~decembri 2015 bola na summite v ~~decembri 2015~~Paríži podpísaná dohoda o zmene klímy. Ako [[Európska únia\|Európska Únia]], tak aj [[Slovensko]] smerujú k zníženiu používania fosílnych palív a snažia sa o využitie obnoviteľných zdrojov energie. Na Slovensku, ~~v porovnaní s rokom 1990, do roku 2013 klesla úroveň tvorby emisií CO<sub>2</sub> a CH<sub>4</sub> v priemere o 50%. Tento~~je pokles jepoužívania nafosílnych ~~Slovensku~~palív spôsobený priemyselnými zmenami ([[Reštrukturalizácia (konkurzné právo)\|reštrukturalizácia]], [[privatizácia]]), legislatívou a vplyvom EU (obchodovanie s [[Emisia (životné prostredie)\|emisiami]]). S V porovnaní s ~~poklesom~~rokom 1990, úroveň tvorby emisií CO<sub>2</sub> a CH<sub>4</sub> na Slovensku do roku 2013 klesla v priemere o 50%. S týmto je spojený aj pokles samotného používania fosílnych palív o 45% v rámci priemyselného a nepriemyselného využitia ~~fosílnych palív~~.<ref>Výzvy v odvetví energetiky a energetická politika. Príspevok Komisie pri príležitosti zasadnutia Európskej rady. 22.3.2013. [http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/energy2_sk.pdf Dostupné online]</ref> {{Preklad\|en\|Fossil fuel\|708092470}}

Fosílne palivo: Rozdiel medzi revíziami