Kolektivizácia v Sovietskom zväze: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix |
d →Predohra: fix |
||
Riadok 18:
== Predohra ==
Na konci [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bolo rozpadajúce sa [[Ruská ríša|cárske Rusko]] prevažne poľnohospodárskou krajinou, kde 85 % obyvateľstva žilo na vidieku a živilo sa poľnohospodárstvom. V tradičnej ruskej dedine na prelome 19. a 20. storočia žili ľudia v spoločnej [[
Počas [[ruská revolúcia 1917|revolučných udalostí roku 1917]] a následnej [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] sa boľševikom nepodarilo plne uchytiť na vidieku, ktorý sa držal tradičných hodnôt a boľševickú revolúciu opierajúcu sa o podporu robotníkov viac menej odignoroval<ref name="Figes">Figes, O., 2005, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1981 – 1924. Beta-Borovský Ševčík, Praha-Plzeň.</ref>. Na vidieku mala najväčšie slovo jedna z umiernených socialistických strán, tzv. [[eseri]], ktorých boľševici zlikvidovali. V priebehu občianskej vojny však viazlo zásobovanie miest a boľševici sa preto uchýlili k násilnej rekvirácii potravín, čím si roľníkov v mnohých oblastiach rýchlo znepriatelili. V rokoch 1918 - 1923 vypuklo viacero živelných roľníckych povstaní, hlavne v [[Simbirsk]]ej, [[Tambov]]skej a [[Samara|Samarskej]] gubernii. S viacerými z nich si boľševická moc nedokázala poradiť, resp. ich porazila iba za cenu ťažkých strát na oboch stranách. Ako ústupok roľníkom a preto boľševici, ešte pod [[Vladimír Iľjič Lenin|Leninovým]] vedením, upokojili vzrastajúcu nespokojnosť obyvateľstva, predovšetkým na vidieku, tým, že povolili obmedzené [[súkromné vlastníctvo]] a zaviedli tzv. NEP (skr. [[nová ekonomická politika]]).<ref name="Figes"/> To bolo podľa viacerých boľševických vodcov potrebné, aby sa krajina postupne stabilizovala na poli výroby potravín a postupne prešla k industrializácii, čo malo trvať najmenej 20 rokov. Na prelome 20. a 30. rokov [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] obdobie NEPu ukončil.
|