Japončina: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Nihongo.png|right|thumb|日本語 (nihongo) -– japonský jazyk]]

'''Japončina''' (日本語, {{Audio|ja-nihongo.ogg|''Nihongo''}}) -– alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov '''japonské jazyky''' -– je jazyk z jazykovej skupiny [[japonsko-rjúkjuských jazykov]] (pre tých, ktorí považujú [[rjúkjuština|rjúkjuštinu]] za nárečie japončiny, je japončina [[izolovaný jazyk]]).

[[Jazyk (lingvistika)|Jazyk]] používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v [[Japonsko|Japonsku]], ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je [[aglutinácia|aglutinujúci jazyk]] s prvkami [[flexia|flexie]]. Integrálnou súčasťou japončiny je [[keigo]] -– systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter [[japonci|japonskej spoločnosti]]. Pomocou [[slovesné tvary|slovesných tvarov]] a špecifickej [[slovná zásoba|slovnej zásoby]] sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového [[akcent]]u, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v [[8. storočie|8. storočí]].

Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne -– čínske [[ideogram|znakové]] [[písmo]] (po japonsky [[kandži]]) a dva [[sylabár]]y (slabičné abecedy) zvané [[hiragana]] a [[katakana]]. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo [[kandži]]. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou [[hiragana|hiragany]]. [[Katakana]] má funkciu našej ''kurzívy'' a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.

[[Kandži]] sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr.. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období [[Heian]] zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 -– ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame [[kana]] (仮名).

Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z [[čínština|čínštiny]] alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby . Od neskorého [[19. storočie|19. storočia]] prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z [[angličtina|angličtiny]].

V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď.

Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nie lennielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.

Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta "Pán„Pán Tanaka je jablko".“ má v japončine slovosled:

Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice "ka"„ka“ na koniec vety.

:Tanaka-san wa ringo o tabemasu. -– Pán Tanaka je jablko/jablká.

:Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. -– Je pán Tanaka jablko/jablká?<br />田中さんはりんごを食べますか。

:わたくし(Kanji（Kanji　znak: 私)） -– používa sa pri formálnych rozhovoroch　 (číta sa WATAKUŠI)

:わたし(（私)　-） – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)

:ぼく(（僕)　-） – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)

:あなた（貴方）　- – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným); (číta sa ANATA)

:きみ　- – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)

:かれ（彼）　 (číta sa KARE)

:わたくしたち（私たち） -– formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)

:わたしたち（私たち） -– bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)

:わたしども（私ども） -– my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)

:あなたがた（あなた方）- – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa　ANATAGATA)

:きみたち　- – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)

:かれら（彼ら）- – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)

:かのじょたち（彼女たち） (číta sa KANODŽOTAČI)

0 -– 零 rei<br />

1 -　– 一 iči<br />

2 -– 二 ni<br />

3 -– 三 san<br />

4 -– 四 jon/ši<br />

5 -– 五 go<br />

6 -– 六 roku<br />

7 -– 七 nana/šiči<br />

8 -– 八　hači<br />

9 -– 九　kjú/ku<br />

10 -– 十　džú<br />

100 -– 百　hjaku<br />

1 000 -– 千　sen<br />

10 000 -– 万　man (ičiman)<br />

1 000 000 -– 百万　hjakuman<br />

10 000 000 -– 千万　senman<br />

100 000 000 -– 億　oku (ičioku)<br />

11 -– džúiči<br />

12 -– džúni<br />

19 -– džúku<br />

20 -– nidžú<br />

40 -– jondžú<br />

91 -– kjúdžúiči<br />