Japončina: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 98 bajtov ,  pred 5 rokmi
Typografická korektúra.
d (nahradenie textu)
(Typografická korektúra.)
[[Súbor:Nihongo.png|right|thumb|日本語 (nihongo) - japonský jazyk]]
[[Súbor:Nihongo ichiran 01.png|right|thumb|Kana]]
 
'''Japončina''' (日本語, {{Audio|ja-nihongo.ogg|''Nihongo''}}) - alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov '''japonské jazyky''' - je jazyk z jazykovej skupiny [[japonsko-rjúkjuských jazykov]] (pre tých, ktorí považujú [[rjúkjuština|rjúkjuštinu]] za nárečie japončiny, je japončina [[izolovaný jazyk]]).
 
[[Jazyk (lingvistika)|Jazyk]] používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v [[Japonsko|Japonsku]], ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je [[aglutinácia|aglutinujúci jazyk]] s prvkami [[flexia|flexie]]. Integrálnou súčasťou japončiny je [[keigo]] - systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter [[japonci|japonskej spoločnosti]]. Pomocou [[slovesné tvary|slovesných tvarov]] a špecifickej [[slovná zásoba|slovnej zásoby]] sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového [[akcent]]u, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v [[8. storočie|8. storočí]].
 
== Písmo ==
{{Hlavný článok|Prepis z japonského písma do latinky}}
 
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne - čínske [[ideogram|znakové]] [[písmo]] (po japonsky [[kandži]]) a dva [[sylabár]]y (slabičné abecedy) zvané [[hiragana]] a [[katakana]]. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo [[kandži]]. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou [[hiragana|hiragany]]. [[Katakana]] má funkciu našej ''kurzívy'' a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.
 
[[Kandži]] sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr.. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období [[Heian]] zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 - ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame [[kana]] (仮名).
 
[[Prepis z japonského písma do latinky|Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky ''rómadži'')]] sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.
 
== Slovná zásoba ==
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z [[čínština|čínštiny]] alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby . Od neskorého [[19. storočie|19. storočia]] prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z [[angličtina|angličtiny]].
 
== Gramatika ==
=== Rod a číslo ===
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď.
 
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nie lennielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.
 
:水をください。 Prosím si vodu.
 
 
Slovosled typu: podmet + predmet + prísudok. Príklad veta "Pán„Pán Tanaka je jablko".“ má v japončine slovosled:
:PODMET PREDMET PRÍSUDOK
:|pán Tanaka| |jablko| |je|
 
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice "ka"„ka“ na koniec vety.
 
Príklad: <br />
:Tanaka-san wa ringo o tabemasu. - Pán Tanaka je jablko/jablká.
:Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. - Je pán Tanaka jablko/jablká?<br />田中さんはりんごを食べますか。
 
=== Osobné zámená ===
 
JA
:わたくし(Kanji(Kanji znak: 私) - používa sa pri formálnych rozhovoroch  (číta sa WATAKUŠI)
:わたし() -) – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)
:ぼく() -) – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)
 
TY
:あなた(貴方) - bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným); (číta sa ANATA)
:きみ - používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)
 
ON
:かれ(彼)  (číta sa KARE)
 
ONA
 
MY
:わたくしたち(私たち) - formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)
:わたしたち(私たち) - bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)
:わたしども(私ども) - my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)
 
VY
:あなたがた(あなた方)- rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa ANATAGATA)
:きみたち - rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)
 
ONI
:かれら(彼ら)-keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)
 
ONY
:かのじょたち(彼女たち) (číta sa KANODŽOTAČI)
 
=== Číslovky ===
Čísla napísané v [[kandži]]: <br />
0 - 零 rei<br />
1 - 一 iči<br />
2 - 二 ni<br />
3 - 三 san<br />
4 - 四 jon/ši<br />
5 - 五 go<br />
6 - 六 roku<br />
7 - 七 nana/šiči<br />
8 - 八 hači<br />
9 - 九 kjú/ku<br />
10 - 十 džú<br />
100 - 百 hjaku<br />
1 000 - 千 sen<br />
10 000 - 万 man (ičiman)<br />
1 000 000 - 百万 hjakuman<br />
10 000 000 - 千万 senman<br />
100 000 000 - 億 oku (ičioku)<br />
 
príklady:<br />
11 - džúiči<br />
12 - džúni<br />
19 - džúku<br />
20 - nidžú<br />
40 - jondžú<br />
91 - kjúdžúiči<br />
 
== Pozri aj ==