Maďari na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Po maďarsky ''Medvesaljak'' sú maďarskípalócki obyvatelia piatich obcí [[Cerová vrchovina|CerovskejCerovej vrchoviny]] ([[Maďarčina|maď]]. ''Medves''). Vyznávajú [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|katolicizmus]]. Do polovice 20. storočia boli uzavretí a endogamní. Ide o obce - [[Večelkov]], [[Studená (okres Rimavská Sobota)|Studená]], [[Tachty]], [[Stará Bašta]] a [[Nová Bašta]]<ref name=":0" />.

Pomaďarčené nemecké obyvateľstvo Trhyne (súčasť [[Želiezovce|Želiezoviec]]). Odlišujú sa katolíckym náboženstvom a nemeckými priezviskami.<ref name=":0" />

Obyvatelia najsevernejšieho kompaktného maďarského osídlenia na Slovensku, nachádzajúceho sa severne a severovýchodne od [[Nitra|Nitry]]. Pomenovanie ([[Maďarčina|maď]]. ''Zoborljiak)'' dostali podľa zoborskej časti pohoria [[Tribeč]]. Ide o obce [[Bádice]], [[Dolné Obdokovce]], [[Štitáre]], [[Nitrianske Hrnčiarovce]], [[Hosťová]], [[Jelenec]], [[Jelšovce]], [[Kolíňany]], [[Ladice]], [[Podhorany (okres Nitra)|Mechenice]], [[Pohranice]], [[Výčapy-Opatovce]] a [[Žirany]]. Voči okolitému slovenskému obyvateľstvu sú endogamní.<ref name=":0" />

Maďarské obyvateľstvo [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] ([[Maďarčina|maď]]. ''Csallóköziek'') najväčšieho riečneho ostrova v [[Európa|Európe]], medzi [[Malý Dunaj|Malým Dunajom]] a [[Dunaj|Dunajom]]. Zaberá juhovýchodnú časť okresu [[Bratislava II (okres)|Bratislava II.]] ([[Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice|Podunajské Biskupice]], [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňa]]), južnú časť okresu [[Senec (okres)|Senec]] ([[Malinovo]], [[Tomášov]], [[Dunajská Lužná]], [[Hamuliakovo]], [[Kalinkovo]], ...), prevažnú časť okresu [[Dunajská Streda (okres)|Dunajská Streda]] a [[Komárno (okres)|Komárno]]. Posmešne nazývaníje obyvateľstvo nazývané aj ''Golyvások'' a ''Kukkók.'' Názov etnografickej skupiny vznikol podľa maďarského pomenovania rieky [[Malý Dunaj]] - ''Csalló''.<ref name=":0" />