Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie |
aktualizácia, rozšírenie |
||
Riadok 35:
=== Európa ===
==== Predrománska architektúra ====
Pojmom [[predrománska architektúra]] sa označuje architektúra západnej Európy od 6. do 10. storočia. Je delená na 3 obdobia: Merovejské, Karolínske a Otonské, označované podľa vládnucich dynastií franckých a nemeckých cisárov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 128.</ref>
Architektúra si prešla veľkou zmenou práve za vlády [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] (Karolínska dynastia). Stavby sa stali monumentálnejšie a impozantnejšie. Líšili sa hlavne dvoma charakteristickými znakmi: veľkosťou a zmyslom pre usporiadanie. Jednotlivé časti stavby boli zámerne architektonicky rozlíšiteľné.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, str. 85-86.</ref> Najvýznamnejšiu stavbou predrománskeho obdobia sa stal [[kláštor]]. Bol hospodárskou a organizačnou jednotkou kresťanského života a centrom a strediskom kultúrneho a umeleckého života. Mnísi sa v rane západnom mníšstve riadili [[rehoľa|rehoľou]], ktorá si viac zakladala na duchovnom živote mníchov ako na každodennej organizácii kláštora. To sa ale zmenilo ku koncu 6. storočia prijatím rehole svätého [[Benedikt z Nursie|Benedikta z Nursie]], ktorý je považovaný za zakladateľa kláštora [[Monte Cassino]] z roku 529. Benediktínska rehoľa bola organizovanejšia ako rehoľa raná a mala za následok postupný úpadok raného mníšstva.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, str. 86.</ref> Významným dokumentom, vďaka ktorému máme informácie o stredovekom usporiadaní kláštorných budov, je zachovaný nákres kláštora [[St. Gallen]] vo Švajčiarsku z 9 storočia. Je vzorom alebo ideovým návodom pre usporiadanie kláštorov a budov v stredovekom období.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 130.</ref> Išlo o dvojchórový chrám v tvare latinského kríža s dvoma voľne stojacimi vežami, priľahlou krížovou chodbou a obytnými priestormi. Okolo tohto celku boli usporiadané hospodárske budovy, hostinec, škola, nemocnica a ďalšie významné mestské budovy.
Architektonickým vzorom sa staviteľom stal [[chrám svätého Petra]] v Ríme. Jeho značný vplyv môžeme pozorovať napríklad na kostole vo Fulde. Rozšírený bol okolo roku 800 a reprodukoval v menšom merítku pôdorys chrámu sv. Petra. V tomto kostole sa nachádzal hrob nemeckého apoštola [[svätý Bonifác|svätého Bonifáca]], umiestnený na západnom závere kostola presne tak, ako bol v chráme sv. Petra umiestnený hrob sv. Petra.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, str. 88.</ref>
==== Románska architektúra ====
[[Románska architektúra]] je označenie pre architektúru západnej, južnej a strednej Európy z obdobia od 11. do 13. storočia.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Pomenovanie tohto slohu je odvodené od latinského názvu mesta [[Rím]] – Roma, keďže tento sloh vznikol v krajinách, ktoré boli súčasťou Rímskej ríše. Táto architektúra nadväzuje na predrománsku a taktiež čerpá z kresťanskej [[antika|antiky]] a rímskej tvorby. Románska architektúra nebola dielom jedného národa ale bola súčasťou národov celej Európy.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, str. 116.</ref> Spájala ju najmä jednotná idea kresťanstva.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Najvýznamnejším stavebným materiálom tej doby sa stal [[kameň]]. Vo Francúzsku sa hojne využíval [[vápenec]], Taliansko zas prekypovalo dostatkom [[mramor|mramoru]], ktorý hojne využívalo. Na územiach s nedostatkom kameňa sa používali [[tehly]]. Tehlové stavby z tohto obdobia môžeme nájsť napríklad v Nemecku či Anglicku.
Stavitelia sa stále viac zaoberali otázkou vhodnej formy pre dom Boží. Začalo sa vo väčšej miere používať kvadríkové murivo, ktoré chránilo pred požiarom a súčasne symbolizovalo silu a jednotu [[cirkev|cirkvi]]. Základným prvkom chrámového interiéru sa stal oblúk, ktorý reprezentoval vznešenosť cisárskeho Ríma a bol považovaný za symbol triumfu. Klenby sa najčastejšie stavali plnostenné, preto vyžadovali stavbu masívnych [[pilier|pilierov]]. Veľkým pokrokom tej doby bol románsky zložený pilier, kde boli ku murivu piliera pridané polostĺpy, nesúce klenbové pásy a zmenšujúce tlak klenby.
V románskej dobe bola nositeľom kultúry cirkev, preto sa v hojnom množstve stavali kláštory a kostoly. Kláštory boli veľmi významnou politickou a hospodárskou organizáciou, ktorá mala veľký vplyv na rozvoj kultúry. Príkladom je [[kláštor v Cluny]], ktorý bol postavený koncom 11. storočia. Jednalo sa o päťloďovú baziliku s loďou dlhou 130 metrov zavŕšenú klenbou 28 metrov vysokou, ktorá sa ale po dokončení chrámu zrútila. Tento kostol bol veľmi podobný chrámu sv. Petra v Ríme.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, str. 116-134.</ref> Krajinou, kde románska architektúra dosiahla najväčšie rozmachu je Taliansko. Medzi najznámejšie románske pamiatky Talianska patrí jednoznačne komplex v [[Pisa|Pise]], ktorý sa príznačne napojuje na rímske tvaroslovie. Je tu vytvorený súbor päťloďového [[dóm|dómu]] s pôdorysom latinského kríža, tiež [[baptistérium]] a dnes svetoznáma [[šikmá veža v Pise]], pôvodne vybudovaná ako [[kampanila]] (zvonica).<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, str. 147.</ref>
Významná je aj [[bazilika svätého Marka]] v Benátkach, ktorej architektúra je značne ovplyvnená byzantským štýlom. Výrazne je tento štýl viditeľný najmä na piatich kopulách napodobňujúcich byzantské riešenie kostola. Interiér je bohato zdobený [[mozaiky|mozaikami]], mramorom a pozlátením.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, str. 98.</ref>
==== Gotická architektúra ====
[[Gotická architektúra]] je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske ([[germáni|germánske]]), čo bolo hanlivé označenie pre barbarské umenie. Vo Francúzsku je tento sloh nazývaný style ogival – sloh lomený.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, str. 136.</ref> Gotika ako sloh bola rozvinutá hlavne v bohatých mestách svetským duchovenstvom. Gotika vznikla vo Francúzsku v prvej polovici 12. storočia, v oblasti [[Ile-de-France]], kedy bolo postavené prvé gotické opatstvo [[Saint Denis]], miesto posledného odpočinku francúzskych kráľov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 158.</ref> Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a [[rebrová klenba]]. Rebrová klenba bola omnoho vyspelejšia a dokonalejšia ako v románskom slohu. Prepracované rebrá mali za následok stenčenie klenby, ktorá tým pádom zmenšovala tlak vyvodený klenbou.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, str. 135.</ref> Gotická architektúra je najlepšie dokumentovaná na stavbách katedrál. Tie boli buď päťloďové, trojloďové prípadne sedemloďové. Významným znakom gotickej architektúry sú okná. Tie bývali spravidla pretiahnuté, zasklené malými sklenenými tabuľkami jasných a pestrých farieb. Tie sú vzájomne prepojené olovenými pásmi. Tieto pestrofarebné sklá vyvolávajú v interiéry stavby svetelné efekty a tajomnú atmosféru. Západné priečelie katedrál tvorili spravidla dve veže. Hlavné zdôraznenie priečelia tvorili zdobené portály a výrazné [[rozeta|rozetové okno]]. Významným prvkom gotického slohu je aj bohatá výzdoba. Ako dekorácie boli hojne využívané zvieracie a rastlinné prvky, ktoré sa uplatňovali najmä v sochárskej výzdobe.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, str. 143.</ref>
Medzi významné gotické pamiatky na území Francúzska patrí okrem spomínaného opatstva Saint Denis aj napríklad známa Parížska katedrála [[Notre Dame]]. Mimo Francúzska sa gotická architektúra v značnej miere ujala v Anglicku. Známa je napríklad gotická katedrála vo Wells.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 187-188.</ref>
=== Afrika ===
=== Ázia ===
==== Byzantská architektúra ====
[[Konštantínopol]] sa stal novým centrom rímskej ríše a sídlom cisára, čo sa odzrkadlilo aj na vzťahu cirkvi a cisárstva. Kresťanstvo tu malo značný cisársky vplyv a prevzalo mnoho symbolov cisárskych ideí. Stavebníci kostolov boli členmi cisárskej rodiny a hierarchia nebies bola poznamenaná cisárskou hierarchiou – Boh ako nebeský cisár a [[biskup]] jeho zástupca na zemi. Cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] si dal postaviť [[chrám svätých Apoštolov]] v Konštantínopole ako svoje osobné [[mauzóleum]] aby mohlo byť jeho telo pochované práve medzi svätcami.
Charakteristickým znakom [[byzantská architektúra|byzantskej architektúry]] je použitie špecifického materiálu. Prevládala najmä tehla a malta, z ktorých boli stavané steny, piliere ale aj klenby.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, str. 101-102.</ref> Byzantská tvorba bohato pracovala s farbami a príznačným znakom boli aj majstrovské mozaiky a mramor. Typickými sakrálnymi stavbami boli hlavne baziliky helenistického typu, na rozdiel od západu, kde prevládal latinský typ bazilík.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 120.</ref>
Významnou stavbou, ktorá ovplyvnila architektúru islamského a východokresťanského sveta je chrám [[Hagia Sofia]] (Chrám Božej múdrosti). Postavený bol po Justiniánovom víťazstve nad povstaním [[Niká]] v rokoch 532 -537. Hlboký vplyv na neskoršiu architektúru mala hlavne veľká kopula, postavená na pôdoryse štvorca. Stavba tohto typu sa stala vo východokresťanskej časti sveta najobľúbenejším typom stavby, ktorý výrazne poukazoval na kontrast medzi východnými a západnými stavbami a kresťanstvom. Kopula chrámu Hagia Sofia symbolizovala nebeskú klenbu, ktorá dohliadala na kňaza a cisára a ich poslanie povzniesť kresťanskú ríšu. Prepychovo vyzdobená stavba plná mozaiok a mramoru symbolizuje kráľovstvo nebeské.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, str. 82.</ref>
== Novovek ==
[[Novovek]] je označenie pre historické obdobie, ktorého začiatok sa datuje objavením Ameriky [[Krištof Kolumbus|Krištofom Kolumbom]] v roku 1492. Za koniec novoveku a začiatok moderných dejín sa často považuje koniec 19. a začiatok 20. storočia.
=== Európa ===
==== Renesancia ====
==== Baroko ====
==== Architektúra 19. storočia ====
====Klasicizmus ====
==== Romantizmus ====
=== Afrika ===
=== Ázia ===
=== Amerika ===
== Moderná a súčasná architektúra ==
=== Európa ===
=== Afrika ===
=== Ázia ===
=== Amerika ===
== Kresťanská sakrálna architektúra na Slovensku ==
== Referencie ==
== Literatúra ==
| |||