Geografia Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

=== Krajné body<ref name="ReferenceA">ONDREJKA, K., 2000: ''Rekordy Slovenska - Príroda.'' MAPA Slovakia, Bratislava.</ref> ===

[[Rozloha]] Slovenska predstavuje 49 035 [[km²]], čo krajinu radí na 27. miesto v Európe a 126. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú [[Bosna a Hercegovina]] alebo [[Estónsko]]. Z celkovej rozlohy tvorí poľnohospodárska pôda 49% - 24 016,93 &nbsp;km² (z toho orná pôda 14 131,29 &nbsp;km²), lesná pôda 41% - 20 153,68 &nbsp;km² a iná pôda 10% - 4 860,7 &nbsp;km².<ref>[http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/kataster-nehnutelnosti/sumarne-udaje-katastra-podnom-fonde/statisticka-rocenka-2013.pdf Štatistická ročenka o pôdnom fonde v SR k 1. januáru 2014]</ref>

Povrch Slovenska je charakteristický veľkou rozmanitosťou a zastúpením viacerých geografických typov. Od nížin na juhu prechádza krajina cez pásmo pahorkatín a vrchovín až k veľhorám, zastúpeným na severe. Väčšina krajiny je však mierne zvlnená a tak priemerná [[nadmorská výška]] dosahuje 392 m.

'''[[Rovina (geomorfológia)|Roviny]]''' (výšková členitosť 0-300–30 m) sa nachádzajú prevažne v južných oblastiach pozdĺž riek ([[Dunaj]], [[Morava (rieka)|Morava]], [[Váh]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Bodrog]]). Zaberajú 22,4[[%]] územia Slovenska.

* Najväčšia rovina: [[Podunajská rovina]] (zaberá celý [[Žitný ostrov]] a priľahlé územie pozdĺž dolného toku Váhu) (3500 &nbsp;km²)

'''[[Pahorkatina|Pahorkatiny]]''' (výšková členitosť 30-15030–150 m) s mierne zvlneným reliéfom tvoria 18,4[[%]], prevažne v nadmorských výškach 150-{{Mnm|700}} Vyskytujú sa najmä na [[Podunajská nížina|Podunajskej]] a [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]].

* Najrozsiahlejšia pahorkatina: [[Podunajská pahorkatina]] (6500 &nbsp;km²)

'''[[Vrchovina|Vrchoviny]]''' (výšková členitosť 150-300150–300 m) zaberajú s 37,9[[%]] zastúpením najrozsiahlejšiu časť územia. Nižšie vrchoviny sa rozkladajú v okrajových častiach Karpát v nadmorských výškach 300-500300–500 m, vyššie vrchoviny zaberajú najčastejšie stredne vysoko vyzdvihnuté a stredne hlboko rezané územia.

* Najrozsiahlejšia vrchovina: [[Ondavská vrchovina]] (1 800 &nbsp;km²)

'''[[Hornatina|Hornatiny]]''' (výšková členitosť 300-640300–640 m) sú charakteristické silno členitým georeliéfom a v rámci Slovenska zaberajú 19,6[[%]] územia. ''Nižšie hornatiny'' sú zastúpené vo [[flyš]]ových a sopečných pohoriach a tvoria 14,8%, zvyšok tvoria ''vyššie hornatiny'', zastúpené najmä tatransko-fatranskou oblasťou.

* Najrozsiahlejšia hornatina: [[Volovské vrchy]] (1320 &nbsp;km²)

'''[[Veľhornatina|Veľhornatiny]]''' (výšková členitosť nad 640 m) sú charakteristické extrémne členitým georeliéfom s vrcholmi presahujúcimi {{Mnm|1500}} (podľa niektorých zdrojov až {{Mnm|2000}}). Povrch je poznačený pôsobením ľadovcov, častý je výskyt [[Kar (geológia)|karov]] a [[Pleso|plies]]. Na území Slovenska zaberajú 1,7[[%]] a okrem [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých]] a [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] tu patria časti [[Krivánska Fatra|Krivánskej Malej]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]], [[Veľký Choč]] a [[Babia hora]].<ref>LAUKO, V. (2003): Fyzická geografia Slovenskej republiky. Mapa Slovakia, Bratislava.</ref> <ref>LUKNIŠ, M. – PLESNÍK, P. (1961): Nížiny, kotliny a pohoria Slovenska. Osveta, Bratislava.</ref>

* Najrozsiahlejšia veľhornatina: [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] (700 &nbsp;km²)

Väčšinu územia Slovenska zaberajú [[Západné Karpaty]], pásmové pohorie s výraznou [[príkrov (geológia)|príkrovovou]] stavbou, ktoré je súčasťou [[alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]].<ref>Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.</ref> [[Vonkajšie Západné Karpaty]] (ležiace na vonkajšej&nbsp;–&nbsp;severnej strane Karpatského oblúka) boli [[orogenéza|vrásnené]] na konci [[paleogén]]u a v [[neogén]]e, sú tvorené hlavne [[flyšové pásmo|flyšovým pásmom]]. Geologicky komplikované [[bradlové pásmo]] tvorí vonkajšiu hranicu [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]], kde patrí aj [[pásmo jadrových pohorí]], [[veporské pásmo|veporské]] a [[gemerské pásmo]]. Tieto dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska a vyznačujú sa výraznou príkrovou stavbou a pestrým [[hornina|horninovým]] zložením. [[Vnútorné Západné Karpaty]], tvorené [[meliatske pásmo|meliatským]] (slanským) pásmom leží v najjužnejšej časti a na územie Slovenska zasahuje iba [[zemplínske pásmo|zemplínskym pásmom]] v priestore [[Zemplínske vrchy|Zemplínskych vrchov]].

Spomedzi energetických surovín sa na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Košice-Jahodná]], ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku do roku 2008 ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby a rovnako tak sa neťaží ani [[antimón]].

=== Zvláštne typy reliéfu<ref>ONDREJKA, K., 2000: ''Rekordy Slovenska - Príroda.'' MAPA Slovakia, Bratislava.<name="ReferenceA"/ref> ===

* Najdlhší jaskynný systém: [[Demänovské jaskyne]] (30,5 &nbsp;km; [[Nízke Tatry]])

* Najväčšie krasové územie: [[Slovenský kras]] (440 &nbsp;km²)

* Najväčší prielom: Prielom [[Dunajec|Dunajca]] (8,5 &nbsp;km)

* Najhlbšia tiesňava: [[Zádielska tiesňava]] (hlboká 400 m, dlhá 3 &nbsp;km)

* Najdlhší geologicky identifikovateľný zlom: Muránsky zlom (cca 100 &nbsp;km od [[Divín (okres Lučenec)|Divína]] po [[Spišský Štvrtok]])

Poloha Slovenska v centrálnej časti Európy a výšková rozmanitosť územia dáva predpoklad veľkej druhovej rozmanitosti. Radikálne zmeny podnebia v [[Kvartér|štvrtohorách]] mali zásadný vplyv na druhové zloženie, no postupné otepľovanie zapríčinilo rozšírenie aj teplomilnej flóry. Súčasná mierna klíma a geologické podložie vyhovuje rôznorodým [[Biotop|biotopombiotop]]om na relatívne malom území. Krajina patrí do provincie listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma so zastúpením karpatských horských druhov i teplomilných rastlín, zastúpených najmä v nížinách. Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené [[homo|ľudskými]] zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom.

[[Les|Lesy]]y v súčasnej dobe pokrývajú 44,3&nbsp;% územia republiky (2,17 milióna hektárov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

* '''Lužné lesy''' sa vyskytujú pozdĺž riek a potokov a ich ráz sa mení podľa nadmorskej výšky a vlhkostných pomerov. Zastúpenie tu majú najmä vŕby, výskyt bylín sa mení podľa jednotlivých typov lesa.

Jedinečné prírodné a rôznorodé prostredie poskytuje aj na relatívne malej rozlohe územia ideálne podmienky pre 40 endemických druhov. Medzi najznámejšie slovenské endemity patrí cyklamen fatranský (Cyclamen fatrense), lykovec muránsky (Daphne arbuscula), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (P. subslavica), lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), peniažtek slovenský (Thlaspi jankae) a horčičník Wahlenbergov.

* '''oblasť vysokohorského živočíšstva''' predstavuje pásmo kosodrevín a alpínskych lúk a z hľadiska výskytu živočíchov patrí k najchudobnejším. V týchto drsných oblastiach žije iba 1% z druhov sa tu zachovali tzv. glaciálne relikty ako je mlok horský, jašterica živorodá, dážďovník tmavý, hraboš tatranský, kamzík a svišť.

Pomerne hustá riečna sieť, množstvo vodných nádrží i mokradí s dostatkom málo narušených oblastí je domovom širokej palety rýb, obojživelníkov a vtákov. Vodné toky a mŕtve ramená riek ponúkajú ideálne prostredie pre [[Sumec západný|sumce]], [[Kapor obyčajný|kapre]], [[Pstruh potočný|pstruhy]], [[Šťuka|šťuky]], hlavátky, lipne, ale i [[Rakovité|raky]], žaby a korytnačky. V okolí horských potokov sa vyskytuje [[kunka žltobruchá]], [[salamandra škvrnitá]] i [[Salamandra horská|horská]], [[mlok karpatský]], z vtákov trasochvost horský, [[rybárik riečny]], v nižších polohách [[trasochvost biely]], [[vydra riečna]], [[ondatra pižmová]] či [[užovka obojková]]. Významné a na druhy bohaté sú stojaté vody mŕtvych ramien, jazier a mokradí, kde sa okrem už spomenutých druhov vyskytuje široká paleta hmyzu a naň naviazaného vtáctva.

V menšej miere v mestách, no najmä na vidieku je obľúbený chov [[Mačka domáca|mačiek]] a [[Pes domáci|psov]]. Na dedinách je bežný chov [[Kura domáca|sliepok]], kačíc, husí, [[Morka domáca|moriek]] a [[Králik domáci|králikov]], menej často sa chovajú [[Sviňa domáca|ošípané]], [[Ovca domáca|ovce]], [[Tur domáci|hovädzí dobytok]], [[Koza domáca|kozy]] a [[Včela medonosná|včely]].

Na území Slovenska žije 769 živočíšnych druhov, ktoré sú chránené. Vzácne sú endemity, medzi ktoré patria napríklad slizniak fatranský, vretienka, [[Svišť tatranský|svišť vrchovský tatranský]] či [[kamzík vrchovský tatranský]]. Prísna ochrana sa vzťahuje aj na ohrozené druhy ako je [[drop veľký]], [[orol skalný]], [[rys ostrovid]] a [[zubor lesný]].

Reliéf krajiny s množstvom pohorí a zachovalé vzácne územia [[Karpaty|Karpát]] viedli k rozsiahlej ochrane prírody Slovenska. Zabezpečuje ju 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 15 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]], pokrývajúcich 22,8% územia.<ref>[http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/biodiv/odozva/uzem_ochrana/chranene_uzemia_SR/11_1.html Chránené územia SR]</ref> Najväčší a najstarší národný park je [[Tatranský národný park|Tatranský]] s rozlohou 738 &nbsp;km², vyhlásený v roku [[1949]], medzi CHKO dominujú [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Štiavnické vrchy]] s rozlohou 776,3 &nbsp;km² a zvýšenou ochranou od roku [[1979]]. Najstaršie záznamy o ochrane prírody z rokov [[1234]] a [[1250]] sa týkajú ochrany [[Zubor lesný|zubrov hrivnatých]], prvou chránenou lokalitou sa v roku [[1876]] stala ''Kvetnica'' vo [[Velická dolina|Velickej doline]] a prvenstvo medzi chránenými prírodnými pamiatkami si v roku [[1923]] zaznamenalo ''Kamenné more'' pri [[Vyhne|Vyhniach]]. Prvé prírodné rezervácie boli od roku 1895 NPR ''Ponická dúbrava'' a NPR ''Príboj''.<ref>[http://uzemia.enviroportal.sk/about#prehlad-chko CHKO Štiavnické vrchy v zozname chránených území]</ref> Celkom je na Slovensku vyhlásených 1082 maloplošných chránených území<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

* [[Tatranský národný park]] (vyhlásený v r. 1949, 738 &nbsp;km²)

* [[Pieninský národný park]] (vyhlásený v r. 1967, 37,5 &nbsp;km²)

* [[Národný park Nízke Tatry]] (vyhlásený v r. 1978, 728,42 &nbsp;km²)

* [[Národný park Slovenský raj]] (vyhlásený v r. 1988, 197,63 &nbsp;km²)

* [[Národný park Malá Fatra]] (vyhlásený v r. 1988, 226,3 &nbsp;km²)

* [[Národný park Muránska planina]] (vyhlásený v r. 1997, 203,18 &nbsp;km²)

* [[Národný park Poloniny]] (vyhlásený v r. 1997, 298,05 &nbsp;km²)

* [[Národný park Slovenský kras]] (vyhlásený v r. 2002, 346,11 &nbsp;km²)

* [[Národný park Veľká Fatra]] (vyhlásený v r. 2002, 403,71 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty]] (vyhlásená v r. 1979, 445,68 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina]] (vyhlásená v r. 1989, 167,71 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy]] (vyhlásená v r. 1998, 122,84 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Horná Orava]] (vyhlásená v r. 1979, 587,38 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Kysuce]] (vyhlásená v r. 1984, 654,62 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Latorica]] (vyhlásená v r. 1990, 231,98 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] (vyhlásená v r. 1976, 646,1 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Poľana]] (vyhlásená v r. 1981, 203,6 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Ponitrie]] (vyhlásená v r. 1985, 376,65 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy]] (vyhlásená v r. 1989, 309,79 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy]] (vyhlásená v r. 1979, 776,3 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Vihorlat]] (vyhlásená v r. 1973, 174,85 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty]] (vyhlásená v r. 1977, 253,07 &nbsp;km²)

* [[Chránená krajinná oblasť Záhorie]] (vyhlásená v r. 1988, 275,22 &nbsp;km²)

* [[Prales]]y [[Národná prírodná rezervácia Havešová|Havešová]], [[Národná prírodná rezervácia Stužica|Stužica]] a [[Rožok (národná prírodná rezervácia)|Rožok]] v Národnom parku [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Vihorlatský prales]] v pohorí [[Vihorlatské vrchy|Vihorlat]] (od 2007)

Na území Slovenska sa nachádza 14 [[mokraď (ekológia)|mokradí]] medzinárodného významu, ktoré sú zapísané v [[Rámsarský dohovor|Rámsarskom zozname]]. Signatárom dohovoru je Slovenská republika od [[2. júl]]a [[1990]] a od [[1. január]]a [[1993]] plní úlohy samostatného členského štátu. Poloha krajiny v strede Európy a množstvo zachovalých biosféricky významných lokalít dokazuje aj ich zoznam pri migrácii a rozmnožovaní živočíchov. Centrum mapovania mokradí eviduje 22 medzinárodne, 72 národne, 467 regionálne a 1050 lokálne významných mokradí.<ref>[http://www.sopsr.sk/webs/MokrSlov/index.htm Mokrade na Slovensku]</ref>

Zoznam lokalít na Slovensku<ref name="sopsr-mokrade">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medzinárodne významné mokrade na Slovensku | vydavateľ = ŠOPSR | url = http://www.sopsr.sk/webs/MokrSlov/medzinarod.htm | dátum prístupu = 2010-04-08 }}</ref> aktuálne obsahuje: [[Senné rybníky]], [[Parížske močiare]], [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]], [[Dunajské luhy]] a [[Číčovské mŕtve rameno]], [[Latorica]], [[Niva Moravy]], [[Alúvium Rudavy]], [[Mokrade Turca]], [[Ipeľ|Poiplie]], [[Mokrade Oravskej kotliny]], [[Orava (rieka)|rieka Orava a jej prítoky]], [[Domica]]-[[Baradla]], [[Tisa|Alúvium Tisy]] a [[Jaskyne Demänovskej doliny]].

Poloha Slovenska v miernom [[Podnebné pásmo|klimatickom pásme]] určuje pravidelné striedanie štyroch ročných období. Vzdialenosť od [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] spôsobuje, že podnebie je prechodné medzi oceánskym a kontinentálnym a počasie veľmi premenlivé. Vplyv oceánu sa prejavuje viac v západnej časti územia, kde sa dostáva viac vlhkej oceánskej vzduchovej hmoty, prinášajúcej zrážky a zmierňujúcej teploty. Východnú časť o niečo viac ovplyvňujú na zrážky chudobné vzduchové hmoty kontinentálneho pôvodu, ktoré v letnom období teplotu zvyšujú a v zimnom výrazne znižujú. Predĺžený tvar územia v smere východ – západ tieto rozdiely zvýrazňuje, no vzhľadom na blízkosť okolitých morí (max. vzdialenosť je okolo 680 &nbsp;km) sú prejavy kontinentálnej klímy nevýrazné. Charakteristické sú teplé a pomerne suché letá a chladné, mierne vlhké zimy s priemernými teplotami od 0[[°C]] v [[január]]i po 21&nbsp;°C v [[júl]]i a [[august]]e. Priemerná ročná teplota je od 6&nbsp;°C na severe (najnižšiu. -3,7&nbsp;°C má [[Lomnický štít]]) po takmer 10,4&nbsp;°C v okolí [[Štúrovo|Štúrova]] v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] a množstvo zrážok je od 500 [[mm]] v nížinách po 2000 &nbsp;mm v [[Vysoké Tatry (pohorie)|Tatrách]]. Množstvo slnečného svitu sa pohybuje od 1052 hodín v okolí [[Trstená|Trstenej]] po 2190 hodín v okolí [[Hurbanovo|Hurbanova]].

* teplá klimatická oblasť: je charakteristická najväčším slnečným svitom (viac ako 1500 hodín ročne), najvyššími teplotami (ročný priemer 8 - 11&nbsp;°C) a najnižšími zrážkami (520{{--}}750 &nbsp;mm). Patria tu nížiny a nízko položené kotliny s nadmorskou výškou do 400 metrov.

* mierne teplá klimatická oblasť: je menej slnečná s nižšími teplotnými maximami (ročný priemer je okolo 8&nbsp;°C), no vyššími zrážkami (600{{--}}800 &nbsp;mm). Tvoria ju vyššie položené kotliny, vrchoviny a nižšie pohoria s nadmorskou výškou do 800 m.

* chladná klimatická oblasť: slnečného svitu je tu najmenej (s výnimkou najvyšších polôh) a zrážok najviac (800{{--}}2000 &nbsp;mm). Táto oblasť pokrýva prakticky všetky vysočiny a hornatiny.

Dlhodobo je najteplejším mesiacom [[júl]], kedy priemerné teploty dosahujú od 20[[°C]] v najteplejších oblastiach, po 4&nbsp;°C v Tatrách. Teplotné maximum 40,3&nbsp;°C bolo namerané [[20. júl]]a [[2007]] v [[Hurbanovo|Hurbanove]], kde bola v roku [[2000]] zaznamenaná aj najvyššia priemerná ročná teplota s hodnotou 12,1&nbsp;°C.<ref name="Historické extrémy na shmu.sk">[http://www.shmu.sk/sk/?page=1384 Historické extrémy na shmu.sk]</ref> Počet [[letný deň|letných dní]] (s teplotou nad 25&nbsp;°C) je v nížinách priemerne okolo 70, tropických s denným maximom nad 30&nbsp;°C je v najteplejších oblastiach od 15 do 20. V polohách nad {{Mnm|1500}} sa letné dni vyskytujú veľmi ojedinele. Najnižšia nameraná teplota na území Slovenska má hodnotu -41&nbsp;°C a bola zaznamenaná [[11. február]]a [[1929]] v [[Vígľaš|Pstruši]] neďaleko [[Zvolen]]a. Januárový teplotný priemer dosahuje od -1&nbsp;°C v Podunajskej nížine, po -11&nbsp;°C v najvyšších vrcholoch Tatier. Priemerný počet mrazových dní sa pohybuje od 70 v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]], cez 160 v [[Poprad]]e, až po 280 na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]. Ľadových dní (kedy teplota nevystúpi nad 0&nbsp;°C) býva v nížinách v priemere 30 - 40, na vrcholoch Tatier 190 a arktických dní (s teplotou pod -10&nbsp;°C) je v nížinách len 1,4, no na Lomnickom štíte až 30.

Zrážky sú ovplyvňované členitosťou povrchu krajiny, vďaka čomu sú veľké rozdiely v úhrnoch na pomerne malých územiach. Najnižšie úhrny sa vyskytujú na rovinách Podunajskej nížiny v okolí [[Galanta|Galanty]] (ročný priemer 483 &nbsp;mm), najviac zrážok sa vyskytuje vo vysokých pohoriach, kde ročný úhrn dosahuje až do 2000 &nbsp;mm ([[Zbojnícka chata]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] s ročným priemerom 2130 &nbsp;mm).<ref>[http://www.shmu.sk/sk/?page name=1384 "Historické extrémy na shmu.sk]<"/ref> Najvyšší denný úhrn zrážok 231,9 &nbsp;mm bol zaznamenaný [[13. júl]]a [[1957]] v [[Salka|Salke]], najnižší ročný úhrn 262 &nbsp;mm bol zaznamenaný v roku [[2011]] v [[Malé Kosihy|Malých Kosihách]]. Zrážky v podobe snehu tvoria okolo 20% ročného úhrnu (s rastúcou nadmorskou výškou podiel narastá až do 70% na hrebeňoch Tatier) a snehová pokrývka trvá od 40 dní v Podunajskej nížine po viac ako 200 dní v najvyšších polohách Tatier.

Slovensko je svojou polohou pramennou oblasťou riek, ktoré sú prevažne málo vodnaté. Ich prietoky majú snehovo-dažďový režim s maximami v marci a apríli počas topenia snehu a krátkodobo počas letných a jesenných búrok a dlhodobejších dažďov. Odlišný vodný režim má [[Dunaj]], ktorý je najvodnatejší v lete, kedy sa topí ľad a sneh z vyšších polôh [[Alpy|Álp]]. Práve do Dunaja, patriaceho k [[Čierne more|Čiernomorskému]] úmoriu, smeruje voda z 96 % územia, prostredníctvom povodia [[Morava (rieka)|Moravy]], [[Váh]]u, [[Hron]]a a [[Ipeľ|Ipľa]]. Rieky [[Slaná]], [[Bodva]], [[Hornád]] a [[Bodrog]] napájajú Dunaj prostredníctvom rieky [[Tisa]]. Iba 4 % územia odvodňuje rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]] a prítoky [[Dunajec|Dunajca]] cez [[Visla|Vislu]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Veľkou časťou horských hrebeňov severnej hranice tak prechádza hlavné európske rozvodie, na územie Slovenska zasahujúce len v oblasti [[Spiš (región)|Spiša]]. Na územie Slovenska priteká voda zo zahraničia Moravou, [[Latorica|Latoricou]], [[Uh]]om, [[Čierna Orava|Čiernou Oravou]], [[Vlára|Vlárou]] a niekoľkými menšími prihraničnými potokmi.

Riečna sieť Slovenska meria 49 775 &nbsp;km. Najväčším vodným tokom krajiny je [[Dunaj]] s priemerným ročným prietokom 2 025 m³/s., [[Tisa|Tisou]] na hraničnom úseku tečie priemerne 378 m³/s. Obe rieky tvoria štátnu hranicu s [[Maďarsko]]m (Dunaj 142 &nbsp;km, Tisa 5 &nbsp;km), ďalších 140 &nbsp;km tvorí [[Ipeľ]], 19 &nbsp;km [[Hornád]] a 13,5 &nbsp;km [[Roňava]].<ref>http://www.slovacivz.umb.sk/vzdelavanie/prirodne-vedy/vlastiveda</ref> Hraničnými riekami sú tiež [[Morava (rieka)|Morava]] (71 &nbsp;km s [[Rakúsko]]m a 48 &nbsp;km s [[Česko]]m), [[Poprad (rieka)|Poprad]] (31 &nbsp;km) a [[Dunajec]] (17 &nbsp;km, obe s [[Poľsko]]m).

Najdlhšia (403 &nbsp;km) a najvodnatejšia (196 m³/s) rieka [[Váh]] má zároveň najrozsiahlejšie [[Povodie Váhu|povodie]] (19 728 &nbsp;km²) a na svojom toku i najväčší počet vodných stavieb. [[Vážska kaskáda]] je tvorená systémom 22 vodných diel, ktoré ročne vyprodukujú okolo 2 000 [[GWh]] elektrickej energie. Rozsahom povodia nasleduje riečny systém [[Bodrog]]u (7 216,6 &nbsp;km²), [[Hron]]a (5 464,5 &nbsp;km²) a [[Nitra (rieka)|Nitry]] (5 140,6 &nbsp;km²). Z pohľadu dĺžky sú významné tiež rieky [[Morava (rieka)|Morava]] (329 &nbsp;km, z toho 114 na Slovensku), Hron (298 &nbsp;km), [[Ipeľ]] (232,5 &nbsp;km), Nitra (196,7 &nbsp;km) a [[Hornád]] (193 &nbsp;km), najvodnatejšie po Váhu sú Morava (120 m³/s), Bodrog (115 m³/s) a Hron (56 m³/s). Zaujímavý je tok [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]] (v minulosti hlavné koryto veľtoku), ktorý sa v [[Bratislava|Bratislave]] odpája od hlavného toku a vytvára najrozsiahlejší riečny ostrov v [[Európa|Európe]], [[Žitný ostrov]] (1900 &nbsp;km²). Pri [[Kolárovo|Kolárove]] sa vlieva do [[Váh]]u a spolu s ním pri [[Komárno|Komárne]] v nadmorskej výške {{mnm|106.5}} do [[Dunaj]]a.

Prirodzené vodné plochy tvoria popri [[Jazero|jazerách]] najmä [[Pleso|plesá]], umelo vytvorené sú vodné nádrže a rybníky. Z prirodzených jazier je najväčšia [[Tajba]] (bývalé mŕtve rameno Tisy) s rozlohou 27,36 [[ha]] (0,27 &nbsp;km²), tatranským plesám dominuje [[Veľké Hincovo pleso]] (20,08 ha) a [[Štrbské pleso]] (19,76 ha). [[Zoznam plies vo Vysokých Tatrách|Tatranské plesá]] sú ľadovcového pôvodu a na pomerne malom území ich je viac ako 200. Najvyššie položené [[Baranie pliesko]] je nestále a nachádza sa v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]] vo výške {{Mnm|2207}}, o niečo nižšie v rovnakej doline leží v nadmorskej výške 2192 m stále [[Modré pleso]].

Z vodných nádrží dominujú [[Vodné dielo Gabčíkovo|Zdrž Hrušov]] (46 &nbsp;km², rieka [[Dunaj]]), [[Oravská priehrada]] (35 &nbsp;km², rieka [[Orava (rieka)|Orava]]), [[Zemplínska šírava]] (33 &nbsp;km², rieka [[Laborec]]), [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]] (27 &nbsp;km², rieka [[Váh]]) a [[Veľká Domaša]] (14,22 &nbsp;km², rieka [[Ondava]]). Z jazier sú rekreačne významné [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]], [[Slnečné jazerá]] a [[Zelená voda]], ornitologicky tiež [[Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky|Senianske rybníky]]. Špecifické postavenie majú vodné diela, tzv. [[Tajch (stredné Slovensko)|tajchy]], budované v banských oblastiach od [[16. storočie|16. storočia]] a jedinečný [[Turčekovský vodovod]], prevádzajúci vodu z povodia [[Váh]]u do povodia [[Hron]]a. Pozoruhodným dielom je už zmieňovaná [[Vážska kaskáda]], tvorená systémom 22 vodných diel s hydroenergetickým, protizáplavovým, rekreačným a vodohospodárskym účelom.

Takmer všetka podzemná voda má zrážkový pôvod a len malá časť pochádza z hlbín zemskej kôry. Zdroje podzemnej vody sú preto ohrozené povrchovým znečistením životného prostredia a z titulu pomalého kolobehu vody sa zvyčajne aj znečistenie prejavuje postupne a s oneskorením. Najväčšou zásobárňou podzemnej (pitnej) vody na území Slovenska je [[Žitný ostrov]], veľké zásoby vykazuje aj [[Východoslovenská nížina]] a kotliny. Špecifickým vodným zdrojom sú [[Artézska voda|Artézske studne]], nachádzajúce sa napr. v okolí [[Lučenec|Lučenca]].

* termálna voda - horúca, zväčša aj mineralizovaná voda.

Minerálne vodné pramene (na Slovensku 1470) sa vyskytujú najmä v oblastiach tektonických [[Zlom (geológia)|zlomov]] a dohasínajúcej [[Sopka|sopečnej]] činnosti. Najvýznamnejšie oblasti výskytu minerálnych vôd sa nachádzajú na [[Liptov (región)|Liptove]], [[Spiš (región)|Spiši]], v [[Turiec (región)|Turci]] a na [[Pohronie|Pohroní]].<ref>[http://www.zdravie.sk/obsah/32228/mineralne-vody-na-slovensku/ Minerálne vody na Slovensku]</ref> Významné zásoby geotermálnej vody, ktorých je na Slovensku 123, boli objavené v [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]], kde sa vo [[Veľký Meder|Veľkom Mederi]] nachádza aj najhorúcejší zdroj s teplotou 94[[°C]].