Ultrafialové žiarenie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Oprava vlnovej dĺžky ultrafialového žiarenia (podľa https://en.wikipedia.org/wiki/Ultraviolet ) |
Pridanie využitia UV žiarenia. |
||
Riadok 2:
Objavené bolo v roku [[1801]] nemeckým fyzikom Ritterom a anglickým fyzikom Wollastom. Pre organizmy na Zemi je najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia [[Slnko]]. [[Zemská atmosféra]] účinne pohlcuje väčšinu tohto žiarenia. Účinnosť pohlcovania klesá s jeho klesajúcou vlnovou dĺžkou: zatiaľ čo v oblasti UV-C pohlcuje prakticky 100 %, v oblasti UV-B je to len 50-60 % a v UV-A 30 %. UV spektrum dopadajúce na povrch Zeme je tvorené z 90–99 % žiarením UV-A a 1–10 % žiarenia UV-B. Na každých 300 m výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. Vo výške 1 500 m je o 20 % vyššia ako pri hladine mora.
== Využitie ==
<blockquote>- HORSKÉ SLNKO- má liečebné a dezinfekčné účinky(lampa- umelý zdroj)</blockquote><blockquote>- UV- žiarenie sa aplikuje na ťažko sa hojace rany, vredy, preležaniny, tiež v dermatológii na ochorenia kože(exémy, lupienka)</blockquote><blockquote>- UV- žiarenie sa tiež využíva v prevencii, tiež liečbe krivice, kedy sa 1-2 krát týždenne vykonáva celotelové ožiarenie.</blockquote><blockquote>- Využíva sa tiež v liečbe osteoporózy.</blockquote><blockquote>- využitie pri sterilizácii prostredia(tzv. germicidné lampy s λ=253,7nm) a aj ako primárny zdroj žiarenia vo výbojkách.</blockquote><blockquote></blockquote>
== Vplyv na živé organizmy ==
| |||