Verzia z 19:45, 9. január 2016 upraviť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací d wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:07, 14. máj 2016 upraviť vrátiť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 38: Pokusy o bábkový film siahajú do 50. rokov, kedy Bohdan Slavík navrhol bábkový ''Rok na dedine''. V 60. rokoch sa Ján Chlebík a Kazimír Barlík snažili o bábkovú animáciu, ale šlo iba pokusy, ktoré neovplyvnili ďalší vývoj. Na Kolibe už existovali technické predpoklady pre tvorbu bábkového filmu. Nakrúcali sa fázový pohyb makiet tankov a áut, požiare na maketách domov, známy bol kolibský vecný trik a kvalitne boli vybavené remeselnícke dielne. Chýbali však animátori. V Považskej Bystrici existoval Krúžok amatérskeho filmu, venujúci sa aj bábkovej animácii. Konal sa tu pravidelne aj festival filmov, čo pôsobilo mobilizujúco na autorov. K nim patrili [[Štefan Martauz\|Štefan Lapuník- Martauz]] a Vladimír Pikalík, od konca 70. rokov pôsobiaci v Bratislave. Pikalík spolupracoval pod vedením režiséra Ivana Popoviča na filme ''Strážca sen'' (1979), považovaného za prvý film so všetkými atribútmi profesionálneho bábkového filmu. Rok 1979 sa tak stal rokom definitívneho zrodu bábkového filmu na Slovensku. Ešte predtým, v roku 1978, Popovič spoločne s kameramanom Milanom Peťovským nakrútili film ''Narodeniny 2001'' (1978), predznamenávajúceho svojou formou bábkový film. Popovič dosiahol vrchol svojej tvorby kombinovaným filmom ''Boli tu ufóni'' (1984) s využitím pixilovaného herca. Dôležitým predstaviteľom bol František Jurišič, používajúci "clay animation"- plastelínové kreácie vo filmoch ''Figúrky a figuríny'' (1983) a ''Kikiriki'' (1985). Jurišič tvorí aj kombinované filmy s hercami a bábkami, pracuje s drevom alebo handrami. Slovenský bábkový film vstúpil do štádia svojej dospelosti Jurišičovým filmom ''Letí tanier, letí'' (1988), pojednávajúcom o stretnutí partie detí s návštevníkmi z vesmíru. K najskúsenejším tvorcom bratislavského tímu patril Vlastimil Herold so skúsenosťami od Bratov v triku. Na leporele ''Varila myšička kašičku'' (1974) spolupracoval s Ľudovítom Fullom. Nakrútil film ''Orbis Pictus'' (1978) a s výtvarníkom Miroslavom Cipárom film ''Kúzelník a kvetinárka'' (1986). Ďalším významným predstaviteľom bábkovej tvorby bola Helena Slavíková- Rabarová. Jej najdôležitejším dielom je cyklus ''Maľovánky- spievanky'' (1982 – 1989), kde mapuje ľudové zvyky, piesne a rečňovačky spojené s detským folklórom. Jednotlivé diely sa nazývajú ''Predjarie'', ''Jar'', ''Leto'', ''Jeseň'', ''Zima''. Dôležitá tu bola hudba Svetozára Stračinu. Významným dielom bola ''Drotárska púť'' (1992) s použitím originálnych artefaktov drotárskeho remesla. Do vývoja slovenského bábkového filmu prispel aj český režisér Jan Švankmajer filmom ''Do pivnice'' (1983). Medzi významných tvorcov bábkového filmu patril výtvarník Koloman Leššo alebo kameraman Milan Peťovský.

Slovenský animovaný film: Rozdiel medzi revíziami