Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl. |
dopl. |
||
Riadok 5:
'''Októbrová revolúcia''' (iné názvy: '''boľševická revolúcia''', '''červený október'''; komunistami používaný názov: '''Veľká októbrová socialistická revolúcia''') bol ozbrojený prevrat v [[Rusko|Rusku]], ktorý sa odohral [[7. novembra]] [[1917]] ([[25. október]] podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], ktorý vtedy v Rusku platil). Z iniciatívy vodcu niekdajšej boľševickej frakcie sociálno-demokratickej strany Ruska [[Vladimír Iľjič Lenin|V. I. Lenina]] bola pripravená akcia, ktorá zásadne poznamenala dejiny [[20. storočia]].
== Cesta k revolúcii ==
Prevrat bol pomerne jednoduchý, pretože vláda [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Kerenského]] už aj tak stratila všetok vplyv na udalosti v krajine. Podľa Leninovho výroku „strana našla moc pohodenú na ulici a jednoducho ju zdvihla“ boľševikom stačilo ovládnuť hlavné komunikačné uzly v [[Petrohrad]]e – nástupište, poštu atď. Len okolo [[Zimný palác|Zimného paláca]] sa rozpútali sporadické konflikty, ale tamojší [[junker (Rusko)|junkeri]] a ženský prápor sa čoskoro vzdali. Kerenskij medzitým utiekol, aby sa pokúsil získať na svoju stranu jednotky armády mimo mesta. Zvyšok Dočasnej vlády bol zadržaný v Zimnom paláci.▼
{{Hlavný článok|ruská revolúcia 1917|februárová revolúcia (1917)}}
[[Cárske Rusko]], oficiálne [[Ruská ríša]], bola napriek určitým demokratickým zmenám po [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcii v roku 1905]] stále výrazne autokratický štát s veľkými právomocami cára. Posledný ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] však nebol naklonený demokratickým reformám, ktoré krajina nutne potrebovala k modernizácii a liberalizácii.<ref>Figes, O., 2005, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1981 – 1924. Beta-Borovský Ševčík, Praha-Plzeň.</ref> Rusko bolo prevažne poľnohospodárskou krajinou, ktorá zrušila nevoľníctvo na európske pomery veľmi neskoro, až počas vlády [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]] v roku [[1861]]. Ruskí [[roľník|roľníci]], tvoriaci asi 85 % obyvateľstva, však zostávali zúbožení a prevažne hospodáriaci zastaralými metódami. O zmenu pomerov vidieckeho obyvateľstva sa pokúsil svojimi agrárnymi reformami v roku 1906 ruský politik [[Piotr Arkadievič Stolypin|Piotr Solypin]]. Zmeny však nebolo možné uskutočniť veľkou rýchlosťou, a tak ešte v roku 1914, v predvečer [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ešte neboli plne realizované.
Obdobné problémy mala krajina aj v priemysle. Nárast priemyselnej výroby sústredenej vo veľkých mestách akými bol [[Petrohrad]] a [[Moskva]] mal začiatkom 20. storočia za následok nekontrolovaný nárast množstva robotníkov. Ani ich sociálne problémy cárska vláda zásadným spôsobom neriešila. Z novovznikajúcej strednej vrstvy mestského obyvateľstva a čiastočne aj na vidieku, kde sa v tomto období začali budovať po prvý krát všeobecné školy sa na prelome 19. a 20. storočia začali formovať prvé ruské politické strany. Boli to liberálni konštituční demokrati, tzv. [[Kadeti]]; sociálno-demokratické strany - tzv. [[eseri]], umiernení socialisti - [[menševici]]; radikálni socialisti - [[boľševici]]. Popri týchto stranách existovalo aj silné anarchistické hnutie alebo monarchisti (napr. radikálni [[černosotnenci]]).
Pri prevrate využili [[boľševik|boľševici]] aparát petrohradského [[soviet]]u, ktorý v septembri ovládli. Pretože v Rusku po [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcii]] vznikol systém tzv. [[dvojvládia]] (Dočasná vláda + soviety), znamenalo to, že do svojej moci dostali jednu zo zložiek moci v krajine. Lenin trval na tom, že prevzatie vlády musí byť násilné, pretože vychádzal z [[marxizmus|marxistických]] predstáv proletárskej revolúcie.▼
== Priebeh revolúcie ==
▲Prevrat bol pomerne jednoduchý, pretože vláda [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Kerenského]] už aj tak stratila všetok vplyv na udalosti v krajine. Podľa Leninovho výroku „strana našla moc pohodenú na ulici a jednoducho ju zdvihla“ boľševikom stačilo ovládnuť hlavné komunikačné uzly v [[Petrohrad]]e
▲Pri prevrate využili [[boľševik|boľševici]] aparát petrohradského [[soviet]]u, ktorý v septembri ovládli. Pretože v Rusku po [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcii]] vznikol systém tzv. [[dvojvládia]] ([[Dočasná vláda
Na rozdiel od februárovej revolúcie však nebola Októbrová revolúcia záležitosťou más, hoci sa komunisti snažili neskôr tvrdiť opak. Nebola ani záležitosťou sovietov, pretože tí už dávno stratili svoju autonómiu. V Petrohrade si veľa ľudí ani nevšimlo, že nejaká revolúcia prebieha. Onoho osudového dňa hrali normálne divadlá, vychádzali noviny a robotníci aj vojenská posádka sa k udalostiam stavali väčšinou nevšímavo. V [[Moskva|Moskve]] sa síce v nasledujúcich dňoch trochu strieľalo, ale v iných mestách samozvané výbory a organizácie celkom plynule preberali moc. Na dediny sa samozrejme boľševický vplyv nevzťahoval, a tak to malo ešte nejaký čas zostať. Obzor roľníkov zväčša nesiahal ďalej ako k najbližšiemu mestu a celkom im chýbal zmysel pre abstraktné ideológie. Išlo im hlavne o to, aby získali pôdu veľkostatkárov a bolo im ľahostajné od koho. Lenin, ktorý si už vypožičal z programu strany [[Strana socialistov-revolucionárov|eserov]] tie časti, ktoré sa mu hodili, bol ochotný ich hlad po pôde uspokojiť. A to bolo hlavné.
Úspech boľševikov umožnilo niekoľko faktorov:
# Počas ôsmich mesiacov od februárovej revolúcie sa celkom zrútil tradičný pilier starého Ruska
# Boľševici šikovne využili vtedajšie volanie po mieri „bez [[anexia|anexií]] a [[kontribúcia|kontribúcií]]“
# Boľševici natoľko verili vo svoje „historické“ poslanie, že boli v tom čase snáď jedinou silou, ktorá mala jasný „program“ (hoci [[utópia|utopický]]). Chceli budovať nový svet, vystúpiť z vojny, zrušiť [[peniaze]], vyvlastniť továrne a dúfali, že položia základy spravodlivej spoločnosti.
| |||