Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo |
|||
Riadok 70:
[[Súbor:Kornilovzy.jpg|náhľad|Vojská s vlajkou gen. Kornilova.]]
Boľševici tiež umožnili voľby do Ústavodárneho zhromaždenia, ktorých sa zúčastnilo 48,4 milióna oprávnených voličov. Najviac 39,5 % hlasov získali eseri, ktorí zvíťazili hlavne vďaka podpore na vidieku. 22,5 % hlasov získali boľševici, 4,5 % kadeti a 3,2 % menševici. Veľké
Boľševická revolúcia tak postupne prerástla do krvavej [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]]. Proti jednaniu boľševikov sa postupne postavilo viacero skupín obyvateľstva. Opozícia však zostávala roztrieštená. Menševici po boľševickom prevrate v októbri okamžite vytvorili v Gruzínsku vlastnú vládu. Podobne sa zachovali Donskí [[kozáci]] na juhu Ruska. Monarchisti využili nespokojnosť s boľševikmi najmä medzi stále vplyvnou vyššou vrstvou a statkármi. Začali organizovať ozbrojené sily, ktorými chceli zvrhnúť ich vládu (tzv. [[biele hnutie]]). Medzi prvými vodcami bieleho hnutia boli bývali cárski generáli [[Lavr Georgijevič Kornilov|Kornilov]] a [[Michail Vasilievič Alexejev|Alexejev]]. Vznikla tiež silná kozácka [[Donská armáda]], ktorá spolu s tzv. Dobrovoľníckou armádou vedenou cárskymi generálmi vytvorila [[Ozbrojené sily južného Ruska]], vážnym spôsobom ohrozujúce boľševikov v južnej časti európskeho Ruska až do roku 1920. Okrem nich existovali silné národné sily v Poľsku, Pobaltí, Fínsku, na Ukrajine, v Strednej Ázii a na Kaukaze. Do bojov významne zasiahli sily anarchistov (napr. [[Nestor Ivanovyč Machno|Machno]]).
| |||