Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d zmena niektorých informácii, malé úpravy... Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
== Kresťanská symbolika v architektúre ==
'''Kresťanské symboly''' sú znakové obrazce, ktoré majú hlbší náboženský význam. Uplatňujú sa ako v kresťanskej architektúre, tak aj v inom umení kresťanstva ako je napríklad výtvarné umenie. Z hľadiska viery prezentujú určité spojenie s Bohom. Môžeme ich nájsť v písomnej alebo figurálnej podobe.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 str.297-298.</ref>[[Súbor:Ichthys.svg|náhľad|Kresťanský symbol ryby|266x266bod]]Vývoj kresťanskej [[symbolika|symboliky]] začal už v ranom kresťanstve, ktoré nadväzovalo na rímske a pohanské vzory a v značnej miere z nich čerpalo. Najstaršie symbolické zobrazenia z 2.storočia sú zobrazenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v podobe [[akrostich|akrostichov]]<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref> (slovo zložené zo začiatočných písmen teologického výrazu). Vo veľkej miere sa používal napríklad symbol ryby, ktorý svojím gréckym znením odkazoval na základnú christologickú formulu – [[ICHTHYS]] čiže Iésús CHristos THeú (H)Yos Sóter – „Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ“.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260-261.</ref> Symbol ryby má v kresťanskej symbolike veľké množstvo významov. Prvý krát sa objavil už v starovekých [[katakomby|katakombách]] najmä ako symbol [[eucharistia|eucharistie]] a až do ranného stredoveku môžeme rybu nájsť aj na obrazoch poslednej večere spolu s chlebom a kalichom vína.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260-261.</ref> Ryby sú taktiež okrem iného aj atribútom mnohých svätcov ([[svätý Peter|sv. Peter]], [[Anton z Padovy|sv. Anton z Padovy]] atď.), ktorých obrazy sú súčasťou mnohých kresťanských stavieb.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260-261.</ref>[[Súbor:Church-plan.png|náhľad|Krížový pôdorys kostola|vľavo|333x333bod]]V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom [[kríž|kríža]]. Kríž (latinsky crux) je symbol [[ukrižovanie|ukrižovania]] Krista a symbol kresťanstva vôbec. Bol pôvodne nástrojom popravy používaného Rímanmi. Ako symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] ukrižovanie zakázal.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994,ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových monogramov.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Kríž sa postupom času stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 146.</ref> V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe [[krucifix|krucifixu]]. Východná architektúra uprednostňovala plošné zobrazenia kríža (ikony).<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, <nowiki>ISBN 80-204-0440-6</nowiki> , str.298.</ref>
Okrem týchto symbolov rané kresťanstvo užívalo všeobecnejšie symboly ako napríklad symbol [[holubica|holubice]] - symbol duše zomrelého, neskôr sa stala symbolom [[duch svätý|ducha svätého]], alebo oranty (postavy v modlitebnom geste) - symbol [[zbožnosť|zbožnosti]].<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref>
V stredoveku boli symboly raného kresťanstva v hojnej miere rozšírené. Rozšíril sa najmä systém atribútov svätých, vďaka ktorým sa dali na zobrazeniach jednoduchšie rozoznať.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.298.</ref> Novovek tieto symboly ďalej preberal a rozvíjal.
Riadok 13:
[[Starovek]] je označenie pre historické obdobie, ktorého vznik sa datuje koncom [[pravek|praveku]] okolo roku 4500 p.n.l a začiatkom stredoveku okolo roku 476 zánikom [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]].
[[Súbor:San Giovanni in Laterano Front.JPG|náhľad|baptistérium sv. Jana v Lateráne |255x255bod]]Pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne špeciálne stavby. Mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Hĺbili výklenky, v ktorých boli pochovávaní mŕtvy v urnách alebo v [[sarkofág|sarkofágoch]].<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 114.</ref> Už v 2. storočí sa začínali v katakombách postupne objavovať rôzne kresťanské symboly spásy a vykúpenia, ako napríklad [[kríž]], [[pastier]], ryba a podobne.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str.43</ref> Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva [[milánsky edikt|milánskym ediktom]] v roku 313 n.l. [[Konštantín I. Veľký|Konštantínom I. Veľkým]]. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Zo začiatku sa kresťania zhromažďovali v starých, rozľahlých obytných domoch. Medzi najvýznamnejší patrí dom kresťanskej obce v [[Dúra Európos]], ktorý bol v roku 256 zničený Peržanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, <nowiki>ISBN 80-03-00073-4</nowiki> , str. 95.</ref> Už v tomto období sa začali formovať a prejavovať rozdiely v architektúre medzi východnými a západnými kresťanmi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 95.</ref>
=== Európa ===
[[Súbor:ViaCorneliaVatican.JPG|náhľad|257x257bod|Nákres umiestnenia Nerovho cirkusu na mieste dnešného Vatikánu]]
Riadok 148:
== Kresťanská sakrálna architektúra na Slovensku ==
[[Súbor:Sivetice rotunda sv. Margity Antiochijskej.jpg|vpravo|náhľad|Tehlová rotunda v Šiveticiach|351x351bod]]
=== Veľká Morava ===
Najstaršie dochované sakrálne pamiatky na Slovensku sa datujú do obdobia 9. storočia, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Christianizácia Veľkej Moravy príchodom [[Konštantín a Metod|Konštantína a Metoda]] zo Solúna mala na svedomí príchod kresťanskej architektúry, či už ovplyvnenej karolínskym alebo byzantským stavebným štýlom. Najstaršia pamiatka Slovenska sa našla pri odkryve románskeho kostolíka svätého Martina pod Zoborom.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 13-14.</ref>
Nitra bola v tom období významné stredisko Veľkej Moravy, preto väčšinu románskych a predrománskych pamiatok môžeme nájsť práve tu. Existenciu mnohých, dnes už nezachovaných pamiatok, môžeme sledovať vďaka historickým prameňom. Napríklad listina z roku 1075 dokladuje existenciu benediktínskeho kláštora a kostola v Hronskom Beňadiku. Z roku 1075 sa tiež spomína kráľovská drevená kaplnka svätého Martina v Dvoroch nad Žitavou a murovaná kaplnka v Kňažiciach. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 14.</ref> Z pohľadu Veľkej Moravy môžeme hovoriť na území Slovenska o prekrývaní prvkov domácej architektúry a architektúry východnej a západnej Európy, ktorá sa na územie Veľkej Moravy dostala vďaka misii Konštantína a Metoda.
Po páde Veľkej Moravy a začlenenia Slovenska do [[Uhorsko|Uhorska]] začali králi a šľachtici podporovať stavbu kostolov a kláštorov ([[benediktíni|benediktínskych]], [[cisterciáni|cisterciánskych]], [[premonštráti|premonštrátskych]] a [[dominikáni|dominikánskych]]). Tie sa stali strediskom náboženského života, umenia a kultúry tak, ako aj v ostatnej Európe.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 16.</ref>
=== Románska architektúra ===
Rozvoj románskej architektúry na Slovensku sa datuje od 12. do 13. storočia. Začali sa rozširovať kostoly a kláštory a vznikali nové farské, banské a kláštorné kostoly. V 12. storočí dostávala šľachta za služby kráľovi pôdu, na ktorých pozemkoch vznikali panské emporové kostolíky.
[[Súbor:Diakovce Kostol Nanebovzatia Panny Marie.jpg|náhľad|352x352bod|Kláštorný kostol Panny Márie v Diakovciach]]
Řádek 157 ⟶ 160:
[[Súbor:Slovakia-Trnava-Kostol svateho Mikulasa 1.JPG|vľavo|náhľad|Kostol svätého Mikuláša v Trnave|379x379bod]]
Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb. Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov. Zakladali sa nové osady, čo viedlo k vytvoreniu jednoduchého farského kostola tzv. kolonizačného. Charakteristickými znakmi bola pozdĺžna prevýšená loď s dreveným trámovým stropom, krížová rebrová klenba a hranolová veža. Takéto kostolíky môžeme nájsť napríklad vo Veľkej Lomnici, Danišovciach, Sučanoch či Rimavskej Bani.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 25.</ref> Malé vidiecke kostolíky slúžili ako vzor kostolom vo väčších mestách. V prosperujúcich mestách došlo k výstavbe trojloďových bazilikálnych dispozícii. Najtypickejšou stavbou je [[kostol svätého Mikuláša v Trnave]]. Vrcholom gotickej periódy na Slovensku bola stavba haly dómu svätého Martina v Bratislave. Predstavovala meniace sa nároky na chrámový interiér so symbolom rajskej záhrady, stromami života a priestoru, ktorý zjednocuje. Významný je aj veľkoryso koncipovaný [[dóm svätej Alžbety]] v Košiciach. Zaujímavé sú aj gotické kostoly v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici, ktoré mali na vysokej úrovni zvládnuté zaklenutie priestoru sieťovou rebrovou klenbou.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 26-27.</ref>[[Súbor:Dóm svätej Alžbety - Košice.jpg|vpravo|náhľad|Dóm svätej Alžbety v Košiciach|449x449bod]]Renesancia na Slovensku započala 16. storočím a doznela koncom 17. storočia. Viedeň sa stala významným centrom a mala veľký vplyv aj na Slovensko. Vďaka Viedni sa k nám dostali informácie o renesančnom slohu a architektúre z ostatných častí Európy. V období renesancie na Slovensku vzniklo pomerne málo nových kostolov. Problémy vznikli novými konfesiami ([[kalvíni]], [[protestanti]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]]) a ich nárokmi na bohoslužobné priestory. Vo väčších mestách s väčšou koncentráciou týchto konfesii vznikli nové kostoly ako napríklad v Bratislave, Prešove alebo Košiciach. V spišskom regióne vznikali renesančné zvonice, ktorých prvotnou funkciou bolo varovanie pred vojnovým nebezpečenstvom. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 32-33.</ref> ▼
=== Gotika ===
▲Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb. Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov. Zakladali sa nové osady, čo viedlo k vytvoreniu jednoduchého farského kostola tzv. kolonizačného. Charakteristickými znakmi bola pozdĺžna prevýšená loď s dreveným trámovým stropom, krížová rebrová klenba a hranolová veža. Takéto kostolíky môžeme nájsť napríklad vo Veľkej Lomnici, Danišovciach, Sučanoch či Rimavskej Bani.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 25.</ref> Malé vidiecke kostolíky slúžili ako vzor kostolom vo väčších mestách. V prosperujúcich mestách došlo k výstavbe trojloďových bazilikálnych dispozícii. Najtypickejšou stavbou je [[kostol svätého Mikuláša v Trnave]]. Vrcholom gotickej periódy na Slovensku bola stavba haly dómu svätého Martina v Bratislave. Predstavovala meniace sa nároky na chrámový interiér so symbolom rajskej záhrady, stromami života a priestoru, ktorý zjednocuje. Významný je aj veľkoryso koncipovaný [[dóm svätej Alžbety]] v Košiciach. Zaujímavé sú aj gotické kostoly v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici, ktoré mali na vysokej úrovni zvládnuté zaklenutie priestoru sieťovou rebrovou klenbou.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 26-27.</ref>[[Súbor:Dóm svätej Alžbety - Košice.jpg|vpravo|náhľad|Dóm svätej Alžbety v Košiciach|449x449bod]]
=== Renesancia ===
Renesancia na Slovensku započala 16. storočím a doznela koncom 17. storočia. Viedeň sa stala významným centrom a mala veľký vplyv aj na Slovensko. Vďaka Viedni sa k nám dostali informácie o renesančnom slohu a architektúre z ostatných častí Európy. V období renesancie na Slovensku vzniklo pomerne málo nových kostolov. Problémy vznikli novými konfesiami ([[kalvíni]], [[protestanti]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]]) a ich nárokmi na bohoslužobné priestory. Vo väčších mestách s väčšou koncentráciou týchto konfesii vznikli nové kostoly ako napríklad v Bratislave, Prešove alebo Košiciach. V spišskom regióne vznikali renesančné zvonice, ktorých prvotnou funkciou bolo varovanie pred vojnovým nebezpečenstvom. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 32-33.</ref>
=== Baroko ===
Obdobie baroka na Slovensku datujeme približne od polovice 17. storočia a trvalo asi 170 rokov. Koncom 16. storočia bola väčšina obyvateľov Slovenska protestantská, až kým [[Habsburgovci|Habsburský]] panovníci nezačali protireformačnú činnosť. Najvýraznejšie sa baroko dostalo do Bratislavy a Trnavy, kde sa rozšírilo z Viedne a Talianska. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 39.</ref> Novým prvkom bol vznik [[kalvária|kalvárii]], [[božie muky|božích múk]], pútnických miest atď. Renovovali a prestavovali sa stredoveké kostoly, časom došlo aj k stavbe nových kláštorov, kaplniek a kostolov. Prvou významnejšiou barokovou stavbou na Slovensku bol jezuitský kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave. <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 48.</ref>
[[Súbor:Kostolik kozany.jpg|vľavo|náhľad|338x338bod|Drevený kostolík v Kožanoch]]
Na území Slovenska sa v 17. až 20. storočí rozšírila grécko-katolícka a pravoslávna cirkev. Príslušníci týchto cirkvi stavali najmä drevené a murované kostoly, ktoré sa zachovali najmä na území severovýchodného a východného Slovenska. Medzi významné drevené sakrálne stavby patrí napríklad kostol v Kožanoch či Topli.
=== Klasicizmus ===
Klasicizmus na Slovensku nastúpil po reformách [[Mária Terézia|Márie Terézie]] od 2. polovice 18. storočia. Vplyv na nástup klasicizmu mala Uhorská stavebná komora s menami ako [[František Anton Hillebrandt]] a jeho nástupca [[Jozef Ján Tallher]], [[Melchior Hefele]]. Ich vplyv sa šíril najmä pomocou bratislavského stavebného cechu. Uplatnenie tolerančného patentu a zrovnoprávnenie protestantov a katolíkov viedlo k výstavbe tolerančných bezvežových kostolov. Vzorom sa im stala trojloďová halová stavba kostola nemeckých evanjelikov v Bratislave.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 59-60.</ref>
Mnoho kostolov si zachovalo svoju typickú architektúru a nové slohy sa odzrkadlili najmä na výzdobe. Z bežného rámca sa vymyká napríklad kostol v Čataji (1820-1830) alebo kostol v Slanici. Oba tieto kostoly vznikli prestavbou barokového objektu.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 63.</ref>
=== Architektúra 19. storočia ===
Od 19. storočia prevládala stavba civilných budov, ktoré si vyžadoval každodenný život (školy, nemocnice, priemyselné budovy atď.) Sakrálna architektúra sa najmä rekonštruovala. Nové kostoly vznikali len v obciach, kde predtým žiadne staršie neboli (Sedliacka Dubová, Raková, Černová...) <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 str. 67-68.</ref>
| |||