Verzia z 23:33, 28. máj 2016 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 249 editací d fix ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:45, 29. máj 2016 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 249 editací opravy Ďalšia úprava →
Riadok 18: == Predohra == Informácie o otrasných [[vojnový zločin\|vojnových zločinoch]] nacistického Nemecka prenikali na verejnosť už v priebehu [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]]. V krajinách Západnej Európy a USA verejnosť aj politické špičky hodlali obžalovať zodpovedných nacistických politikov za rozpútenie vojny, zodpovednosť za letecké údery na obývané oblasti a civilné obyvateľstvo (neskôr vylúčené Londýnskou dohodou zo zoznamu vojnových zločinov) a vedenie [[neobmedzená ponoroková vojna\|neobmedzenej ponorkovej vojny]]. O krutých represáliách v okupovaných oblastiach, prenasledovaní a likvidácii ~~židov~~Židov, či vojnových zajatcov v úvodných fázach vojny neexistovali takmer žiadne informácie. Keďže boje sa väčšinu vojny viedli hlavne na východoeruópskom bojisku, zverejňovanie informácii o nacistických zverstvách zostalo obmedzené na sovietske médiá. Veľká časť z nich bola prijímaná na západe s veľkou nedôverou ako sovietska [[propaganda]] a spočiatku im nebola venovaná veľká pozornosť. Dôvodom bol aj fakt, že bolo len málo západných novinárov, ktorí by mali na východný front prístup.<ref>Werth, A., 1969, Od Staligradu po Berlín. Epocha, Bratislava, 493 s.</ref> Každopádne už v priebehu roku 1942 varoval americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt\|Roosevelt]] nacistických vodcov, že po skončení vojny budú za svoje zločiny potrestaní, keď 7. októbra 1942 vyhlásil, že nacistickí vojnoví zločinci budú súdení tribunálom organizácie Spoločnosti národov.<ref name="Nolan">Nuremberg tribunal. in Nolan, C. J. (Ed.), 2010, The Concise Encyclopedia of World War II. ABC-CLIO, Santa Barbara, s. 802 - 803</ref> Prvá komisia pre vyšetrovanie vojnových zločinov nacistov bola ustanovená v roku 1943 v [[Londýn]]e. Následne 30. októbra 1943 predstavitelia hlavných spojeneckých mocností prijali v Moskve deklaráciu (tzv. [[Moskovská deklarácia]]), ktorou varovali vodcov krajín Osi a ich vojakov, že po vojne budú musieť očakávať trest za všetky vojnové zločiny, ktorých sa dopustili na územiach nacistami okupovanej Európy a Japoncami okupovanej Ázie.<ref name="Nolan"/> Podľa [[Londýnska dohoda\|Londýnskej dohody]] o prenasledovaní vojnových zločincov z [[8. august]]a [[1945]] štáty [[Spojenci (druhá svetová vojna)\|protihitlerovskej koalície]] ([[Spojené štáty\|USA]], [[ZSSR]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Francúzsko]]) po víťaznom konci bojov [[~~druhej~~druhá ~~svetovej~~svetová ~~vojny~~vojna\|druhej svetovej vojny]] v Európe rozhodli o vytvorení špeciálneho súdneho dvora, ktorý by spravodlivo posúdil osobnú zodpovednosť zadržaných nacistických pohlavárov za vojnové zločiny. Súdený mal byť aj rad nacistických organizácii, ktoré sa na ich príprave podieľali. Takýto postup však nebol schvaľovaný všetkými. Napr. britský ministerský predseda [[Winston Churchill\|Churchill]] v tajnom liste [[Josif Vissarionovič Stalin\|Stalinovi]] v septembri 1944 navrhoval aby boli najvyšší nacistickí vodcovia zlikvidovaní do 6 hodín od ich zajatia. „''Ich poprava je totiž politickou otázkou, nie právnou.''“<ref name="Scheffer">Scheffer, D. J., 2005, Nuremberg Trials. in Schelton, D. L. (Ed.), Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity. Vol. 2 I–S, Macmillan Reference, Thomson Gale, Detriot, s. 764 - 772</ref> Podobne Stalin v duchu jeho politiky kolektívnej viny, ktorú dlhé roky aplikoval doma v Sovietskom zväze, navrhoval popraviť 50 - 100 000 príslušníkov nemeckého veliteľského zboru. Očakávania, že vedúci nacistickí predstavitelia, ktorí vojnové zločiny nariadili budú urýchlene postavení k múru a zastrelení, však bola spoločenskou objednávkou väčšiny obyvateľstva nacistami okupovaných oblastí. Mnohí očakávali, že takto budú potrestané aj tisíce vojakov, ktorí vraždili nevinných civilistov či vojnových zajatcov, alebo pripravovali a vykonávali obludné vyvražďovanie vo [[nacistický vyhladzovací tábor\|vyhladzovacích táboroch]]. Ochota pripraviť veľké monsterprocesy, ktoré nežiadal len diktátor Stalin ale aj väčšina obyvateľstva, bola zrejme najväčšia zo strany Sovietskeho zväzu. Na jeho území bolo nacistické vyčíňanie asi najohavnejšie, keďže v krajine zomrelo počas vojny prevažne na okupovaných územiach okolo 17 miliónov [[Civilné obyvateľstvo\|civilistov]] a asi 3 milióny vojakov [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny\|zahynuli v otrasných podmienkach nemeckého zajatia]]. Riadok 63: Zoznam obžalovaných zahŕňal vysokých politikov a predstaviteľov štátnych inštitúcii ([[Hans Frank\|Frank]], [[Wilhelm Frick\|Frick]], [[Rudolf Hess\|Hess]], [[Ernst Kaltenbrunner\|Kaltenbrunner]], [[Alfred Rosenberg\|Rosenberg]], [[Arthur Seyss-Inquart\|Seyss-Inquart]], [[Albert Speer\|Speer]], [[Constantin von Neurath\|Neurath]], [[Joachim von Ribbentrop\|Ribbentrop]], [[Martin Bormann\|Bormann]], [[Walter Funk\|Funk]], [[Hjalmar Schacht\|Schacht]], [[Franz von Papen\|Papen]], [[Baldur von Schirach\|Schirach]], [[Hans Fritzsche\|Fritzsche]], [[Julius Streicher\|Streicher]], [[Fritz Sauckel\|Sauckel]] a [[Robert Ley\|Ley]]), predstaviteľov nemeckých ozbrojených síl ([[Wilhelm Keitel\|Keitel]], [[Alfred Jodl\|Jodl]], [[Hermann Göring\|Göring]], [[Karl Dönitz\|Dönitz]], [[Erich Raeder\|Raeder]]). Súdený bol aj priemyselník [[Gustav Krupp von Bohlen und Halbach\|Krupp]]. Aby nebolo potrebné neskôr súdiť tisíce príslušníkov nacistickej strany a nacistických represných zložiek, boli ako celok obžalované tieto organizácie: [[Schutzstaffel\|SS]], [[Sturmabteilung\|SA]], [[Gestapo]] a [[Sicherheitsdienst]]. == Priebeh procesu == Riadok 114: == Dôsledky == Norimberský proces umožnil vznik ~~precedensu~~[[precedens]]u a právneho rámca, podľa ktorého boli súdení ďalší vojnoví zločinci druhej svetovej vojny, ako aj [[vojnový zločin\|vojnové zločiny]] neskorších období. Ustanovil osobnú zodpovednosť jednotlivcov za vojnové zverstvá, [[genocída\|genocídu]], vážne [[vojnový zločin\|vojnové zločiny]] a [[zločin proti ľudskosti\|zločiny proti ľudskosti]]. V nasledujúcom období boli uskutočnené procesy s ďalšími osobami z radov nemeckej armády, nacistickými lekármi, príslušníkmi SS atď. Len v rámci americkej okupačnej zóny sa jednalo o 12 procesov, ktoré sú známe ako [[následné norimberské procesy]]. Jeden z najznámejších z nich bol [[norimberský lekársky proces]]. Tribunál urýchlil ďalší rozvoj zásad \|medzinárodného trestného práva a medzinárodného humanitárneho práva, zavedenie [[Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídiy\|Dohovoru o genocíde]] z roku 1948, Ženevského dohovoru z roku 1949 a Ženevského protokol z roku 1977. Ovplyvnil tiež stanovy Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu a pre Rwandu. V priebehu vyšetrovania začali pri výpovediach svedkov ako boli [[Adolf Eichmann\|Eichmannovi]] spolupracovníci vychádzať najavo detaily a pravda o masovom a systematickom vraždení ~~židov~~Židov. Eichmann, jeden z hlavných organizátorov vraždenia ~~židov~~Židov, v tej dobe žil v ilegalite v Argentíne a bol vypátraný izraelskou tajnou službou až roku 1960. Podobný proces sa konal tiež v [[Japonsko\|Japonsku]] – [[Tokijský proces]].

Norimberský proces: Rozdiel medzi revíziami