Redaktor:Aliibn/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

- Zámena koncovky ''-sť'' > ''z'' vo vetných súvislostiach (''doz‿už bolo'')

- Zánik ''j-'' na začiatku slov vo vetných súvislostiach (onᴗe''on‿e doma, užᴗeᴗdosuž‿e‿dos, tanᴗetan‿e motyka, vedᴗejved‿ej nič nebolo'')

- Čiastočný zánik ''j-'' na začiatku slova pred spoluhláskou (''edon,'' ale: ''jesen'')

- V postavení pred spoluhláskami na začiatku slova zaniká ''v-'' (šetko''šecko, šaďe, čela, táčike, šakoví, dovica, zať, ždi, čera, zduch'')

- Zánik koncovky ''d/ď'' vo vetných súvislostiach pred slovom začínajúcim na ''s-'' a jeho zámenou za ''c'' (poᴗcťenou''po‿cťenou, veᴗcive‿ci ta aj postojíme, keᴗcake‿ca nahňevalinahňevaľi'')

- V slovách obsahujúcich „stn“„''stn''“ a „str“„''str''“ zaniká ''t'' (''miesňi, šťasňí, prosred, sreda''), v slovách obsahujúcich „sts“„''sts''“ zostáva iba ''s'' (''meskí'')

- Zánik ''d/ď/ť/ž'' vo vetných súvislostiach (veᴗťi''ve‿ťi tá má, sreᴗtýžňasre‿týžňa, uᴗsonu‿son slabá, dosᴗsondos‿son sa prejšov'')

- Vo vetnej súvislosti g sa ''g'' vyslovuje za pôvodné ''k'' (nagᴗiďe''nag‿iďe, guᴗkomugu‿komu'')

- Hláska ''n'' sa pred basimiluje vo vnútri slova asimilujepred hláskou ''b'' na ''m'' (''hamba, žemba'')

- Asimiláciou ''c'' vzniká ''ʒ'' (dz): (''hoʒakí, viaʒ ovieʒ maľi'')

- Asimiláciou vnútorného ''–ie-'' vzniká ''í'' (''ďíťa'')

- 3 osoba plurálu znie: ''oňi sa''

- Palatálne spoluhlásky ''-ď'' a -''ň'' sa depalatalizujú (''ked/kod, ohen, ďen, jesen, pliesen''), ''-ľ'' sa niekedy zamieňa s ''-v'' (''dosiav, tevná krava'', ale: ''ma ňepáľ''), -''ť'' sa po hláske s eliminuje (''milos, boľas'')

- Depalatalizácia ''e''>''a'' (''boľas, bľadí'')

- Občasná asimilácia ''u'' na konci slov (''sadov si na lavic'')

- Prídavné mená z príčastí trpných od slovies zakončených ''–núť'' a ''–ieť'' majú predposlednú slabiku dlhú: ''skysnúto mľieko, zmoknúta rož, zovrieta voda''

- Rytmické krátenie v 3 osobleosobe plurálu po bezprostredne predchádzajúcej dlhej slabike (''páľa, chváľa, mláťa'')

- Proti spisovnému ''–zdn-'' je vo vnútri slov ''–zn-'' (''prázňi, pvozňi'')

- Proti spisovnému ''–ždn-'' je - vo vnútri slov ''–žn-'' (''tri týžňe'')

- Proti spisovnému ''–chš-'' vo vnútri slov je ''–kš-'' (''drakší, ľakší'')

- Dvojhláska ''jo'' nahrádza dvojhlásku ''ie'' (''ďjovča, poľjovka'')

- Dvojhláska ''ja'' nahrádza ''á'' v slovese rásť (''rjasť'')

- Podstatné mená ženského rodu skloňujúce sa v spisovnom jazyku podľa vzoru žena sa na Budinej skloňujú podľa vzoru ''kosť'' (''na ruki, do Žiľiňi, z pivňici, dve ruke''). Vzťahuje sa to aj na podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dlaň (''do peci, do baňi, do chiži'').

- Prídavné mená mužského rodu v druhom a treťom páde jednotného čísla majú koncovku ''–ího, -ímu'' (''starího, starímu, visokího, visokímu'').

- Prídavné mená ženského rodu sú v prvom páde množného čísla zakončené na ''–ie'' (''dobrie, slatkie'')

- Privlastňovacie prídavné mená sú zakončené na ''–ve'' (''Plavcove, susedove'').

- Namiesto koncovky ''-ek'' sa v zdrobnelinách používa koncovka

''–ok'': (''bračok, hrnčok, nošťokpršťok'')

- Inštrumentál množného čísla je v tvare ''s chlapcí, zᴗgazdíz‿gazdí, zo ženámi''

Viaceré slová sú nemeckého (''dach, firhang, hamovať, kasňa, ľuft, geršňa, pigľajs, pľac, pľach, šlafrok, špásovať, špricovať, šrégon, štácia, šťanga,šťelár, šťimovať, štopeľ, štrajchnúť, štrinfľe, štrúdľa, šuster, švankes, švindľovať, táfeľ, varštať, vartovať, vercajk, zaft'') respektíve maďarského pôvodu (fijovk''bantovať, bitang, bantovaťčatorňa, čatorňafijovk, kakaš, ňaňika'').