Redaktor:Aliibn/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Aliibn (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Aliibn (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 9:
=== Znaky budinského nárečia ===
Nárečie na [[Budiná|Budinej]] možno charakterizovať nasledovnými znakmi:
* Záporová [[Častica (jazykoveda)|častica]] má podobu ''ňi'' (''ňi je, ňito'')
 
* Dôkladné mäkčenie a jasná artikulácia ''ä'' (''ľebo, ľižica, chľeba, mäso, mäd'')
- Záporová [[Častica (jazykoveda)|častica]] má podobu ''ňi'' (''ňi je, ňito'')
* Slovesá v [[Neurčitok|infinitíve]] s koncovkou ''–ieť/iť'' získavajú koncovku ''-eť'' (''robeť, páľeť, horeť, miseť, ľeťeť, múťeť, vraveť'')᷃
 
* Zámena ''-il'' v koncovke tretej osoby minulého času > ''-ev'' u [[Sloveso|slovies]] (''kosev, páľev''), rovnako koncovky ''–iel, -ol, -ôl'' > ''–ov'' (''prišov, ušov, najšov, mohov'') a tiež v niektorých [[Podstatné meno|podstatných menách]] (''popov, pov, uzov, vov'')
- Dôkladné mäkčenie a jasná artikulácia ''ä'' (''ľebo, ľižica, chľeba, mäso, mäd'')
* Zámena koncovky ''-m'' > ''-n'' (''robín, vidín, mán don'')
 
* Zámena koncovky ''–ie'' > ''-ia'' (''šťasťia, počasia, zdravia'')
- Slovesá v [[Neurčitok|infinitíve]] s koncovkou ''–ieť/iť'' získavajú koncovku ''-eť'' (''robeť, páľeť, horeť, miseť, ľeťeť, múťeť, vraveť'')᷃
* Zámena ''-é'' > ''-vo'' u [[Prídavné meno|prídavných mien]] (''veľkvo, sprostvo, podarenvo'')
 
* Čiastočná zámena ''-y'' > ''-e'' u podstatných mien v množnom čísle (''ruke, sánke'' ale: ''hori, labdi'')
- Zámena ''-il'' v koncovke tretej osoby minulého času > ''-ev'' u [[Sloveso|slovies]] (''kosev, páľev''), rovnako koncovky ''–iel, -ol, -ôl'' > ''–ov'' (''prišov, ušov, najšov, mohov'') a tiež v niektorých [[Podstatné meno|podstatných menách]] (''popov, pov, uzov, vov'')
* Zámena ''-iu'' > ''-ú'' u prídavných mien (''staršú, menšú'')
 
- Zámena* koncovkyZámena ''-mô'' > ''-nvo'' (''robínkvon, vidíndobrvo'') alebo ''o/ó'' (''voľa, mánmoj brat, pójďeme, donmóže'')
* Zámena ''ds''/''dc'' > ''c'' vo vnútri slov (''preceda, srce'')
 
- Zámena* koncovkyZámena ''–iedš/dč'' > ''-iač'' vo vnútri slov (''šťasťia, počasiamlačímu, zdraviavysvečenia'')
* Zámena koncovky ''-sť'' > ''z'' vo vetných súvislostiach (''doz‿už bolo'')
 
* Zánik ''j-'' na začiatku slov vo vetných súvislostiach (''on‿e doma, už‿e‿dos, tan‿e motyka, ved‿ej nič nebolo'')
- Zámena ''-é'' > ''-vo'' u [[Prídavné meno|prídavných mien]] (''veľkvo, sprostvo, podarenvo'')
* Čiastočný zánik ''j-'' na začiatku slova pred spoluhláskou (''edon'' ale: ''jesen'')
 
* V postavení pred spoluhláskami na začiatku slova zaniká ''v-'' (''šecko, šaďe, čela, táčike, šakoví, dovica, zať, ždi, čera, zduch'')
- Čiastočná zámena ''-y'' > ''-e'' u podstatných mien v množnom čísle (''ruke, sánke'' ale: ''hori, labdi'')
* Zánik koncovky ''d/ď'' vo vetných súvislostiach pred slovom začínajúcim na ''s-'' a jeho zámenou za ''c'' (''po‿cťenou, ve‿ci ta aj postojíme, ke‿ca nahňevaľi'')
 
* V slovách obsahujúcich „''stn''“ a „''str''“ zaniká ''t'' (''miesňi, šťasňí, prosred, sreda''), v slovách obsahujúcich „''sts''“ zostáva iba ''s'' (''meskí'')
- Zámena ''-iu'' > ''-ú'' u prídavných mien (''staršú, menšú'')
* Zánik ''d/ď/ť/ž'' vo vetných súvislostiach (''ve‿ťi tá má, sre‿týžňa, u‿son slabá, dos‿son sa prejšov'')
 
* Vo vetnej súvislosti sa ''g'' vyslovuje za pôvodné ''k'' (''nag‿iďe, gu‿komu'')
- Zámena ''ô'' > ''vo'' (''kvon, dobrvo'') alebo ''o/ó'' (''voľa, moj brat, pójďeme, móže'')
* Hláska ''n'' sa asimiluje vo vnútri slova pred hláskou ''b'' na ''m'' (''hamba, žemba'')
 
- Zámena* Asimiláciou ''dsc'' >vzniká ''cʒ'' vo vnútri slov(dz): (''precedahoʒakí, viaʒ ovieʒ maľi'')
* Asimiláciou vnútorného ''–ie-'' vzniká ''í'' (''ďíťa'')
 
* 3 osoba plurálu slovesa ''byť'' znie: ''oňi sa''
- Zámena ''dš'' > ''č'' vo vnútri slov (''mlačímu'')
* Palatálne spoluhlásky ''-ď'' a -''ň'' sa depalatalizujú (''ked/kod, ohen, ďen, jesen, pliesen''), ''-ľ'' sa niekedy zamieňa s ''-v'' (''dosiav, tevná krava'', ale: ''ma ňepáľ''), -''ť'' sa po hláske ''s'' eliminuje (''milos, boľas'')
 
- Zámena* koncovkyDepalatalizácia ''-sťe'' > ''za'' vo vetných súvislostiach (''doz‿užboľas, bolobľadí'')
* Občasná asimilácia ''u'' na konci slov (''sadov si na lavic'')
 
* Prídavné mená z príčastí trpných od slovies zakončených ''–núť'' a ''–ieť'' majú predposlednú slabiku dlhú: ''skysnúto mľieko, zmoknúta rož, zovrieta voda''
- Zánik ''j-'' na začiatku slov vo vetných súvislostiach (''on‿e doma, už‿e‿dos, tan‿e motyka, ved‿ej nič nebolo'')
* Rytmické krátenie v 3 osobe plurálu po bezprostredne predchádzajúcej dlhej slabike (''páľa, chváľa, mláťa'')
 
* Proti spisovnému ''–zdn-'' je vo vnútri slov ''–zn-'' (''prázňi, pvozňi'')
- Čiastočný zánik ''j-'' na začiatku slova pred spoluhláskou (''edon'' ale: ''jesen'')
* Proti spisovnému ''–ždn-'' je vo vnútri slov ''–žn-'' (''tri týžňe'')
 
* Proti spisovnému ''–chš-'' vo vnútri slov je ''–kš-'' (''drakší, ľakší'')
- V postavení pred spoluhláskami na začiatku slova zaniká ''v-'' (''šecko, šaďe, čela, táčike, šakoví, dovica, zať, ždi, čera, zduch'')
* Dvojhláska ''jo'' nahrádza dvojhlásku ''ie'' (''ďjovča, poľjovka'')
 
* Dvojhláska ''ja'' nahrádza ''á'' v slovese rásť (''rjasť'')
- Zánik koncovky ''d/ď'' vo vetných súvislostiach pred slovom začínajúcim na ''s-'' a jeho zámenou za ''c'' (''po‿cťenou, ve‿ci ta aj postojíme, ke‿ca nahňevaľi'')
* Prídavné mená mužského rodu v druhom a treťom páde jednotného čísla majú koncovku ''–ího, -ímu'' (''starího, starímu, visokího, visokímu'').
 
* Prídavné mená ženského rodu sú v prvom páde množného čísla zakončené na ''-ie'' (''dobrie, slatkie'')
- V slovách obsahujúcich „''stn''“ a „''str''“ zaniká ''t'' (''miesňi, šťasňí, prosred, sreda''), v slovách obsahujúcich „''sts''“ zostáva iba ''s'' (''meskí'')
* Privlastňovacie prídavné mená sú zakončené na ''–ve'' (''Plavcove, susedove'').
 
* Namiesto koncovky ''-ek'' sa v zdrobnelinách používa koncovka ''–ok'': (''bračok, hrnčok, pršťok'')
- Zánik ''d/ď/ť/ž'' vo vetných súvislostiach (''ve‿ťi tá má, sre‿týžňa, u‿son slabá, dos‿son sa prejšov'')
* Inštrumentál množného čísla je v tvare ''s chlapcí, z‿gazdí, zo ženámi''
 
- Vo vetnej súvislosti sa ''g'' vyslovuje za pôvodné ''k'' (''nag‿iďe, gu‿komu'')
 
- Hláska ''n'' sa asimiluje vo vnútri slova pred hláskou ''b'' na ''m'' (''hamba, žemba'')
 
- Asimiláciou ''c'' vzniká ''ʒ'' (dz): (''hoʒakí, viaʒ ovieʒ maľi'')
 
- Asimiláciou vnútorného ''–ie-'' vzniká ''í'' (''ďíťa'')
 
- 3 osoba plurálu slovesa ''byť'' znie: ''oňi sa''
 
- Palatálne spoluhlásky ''-ď'' a -''ň'' sa depalatalizujú (''ked/kod, ohen, ďen, jesen, pliesen''), ''-ľ'' sa niekedy zamieňa s ''-v'' (''dosiav, tevná krava'', ale: ''ma ňepáľ''), -''ť'' sa po hláske ''s'' eliminuje (''milos, boľas'')
 
- Depalatalizácia ''e''>''a'' (''boľas, bľadí'')
 
- Občasná asimilácia ''u'' na konci slov (''sadov si na lavic'')
 
- Prídavné mená z príčastí trpných od slovies zakončených ''–núť'' a ''–ieť'' majú predposlednú slabiku dlhú: ''skysnúto mľieko, zmoknúta rož, zovrieta voda''
 
- Rytmické krátenie v 3 osobe plurálu po bezprostredne predchádzajúcej dlhej slabike (''páľa, chváľa, mláťa'')
 
- Proti spisovnému ''–zdn-'' je vo vnútri slov ''–zn-'' (''prázňi, pvozňi'')
 
- Proti spisovnému ''–ždn-'' je vo vnútri slov ''–žn-'' (''tri týžňe'')
 
- Proti spisovnému ''–chš-'' vo vnútri slov je ''–kš-'' (''drakší, ľakší'')
 
- Dvojhláska ''jo'' nahrádza dvojhlásku ''ie'' (''ďjovča, poľjovka'')
 
- Dvojhláska ''ja'' nahrádza ''á'' v slovese rásť (''rjasť'')
 
- Prídavné mená mužského rodu v druhom a treťom páde jednotného čísla majú koncovku ''–ího, -ímu'' (''starího, starímu, visokího, visokímu'').
 
- Prídavné mená ženského rodu sú v prvom páde množného čísla zakončené na ''–ie'' (''dobrie, slatkie'')
 
- Privlastňovacie prídavné mená sú zakončené na ''–ve'' (''Plavcove, susedove'').
 
- Namiesto koncovky ''-ek'' sa v zdrobnelinách používa koncovka ''–ok'': (''bračok, hrnčok, pršťok'')
 
- Inštrumentál množného čísla je v tvare ''s chlapcí, z‿gazdí, zo ženámi''
 
=== Slová cudzieho pôvodu ===
Viaceré slová sú nemeckého (''dach, firhang, hamovať, kasňa, ľuft, geršňa, pigľajs, pľac, pľach, šlafrok, špásovať, špricovať, šrégon, štácia, šťanga, šťelár, šťimovať, štopeľ, štrajchnúť, štrinfľe, štrúdľa, šuster, švankes, švindľovať, táfeľ, varštať, vartovať, vercajk, zaft''), respektíve maďarského pôvodu (''bantovať, bitang, čatorňa, fijovk, kakaš, ňaňika'').
 
=== Ukážky skloňovania podstatných mien ===
 
=== Mužský rod ===
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|chlap
|chlapi
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|chlapa
|chlapov
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|chlapovi
|chlapo'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|chlapa
|chlapov
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|chlapovi
|chlapoch
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|chlapo'''n'''
|chlapmi
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|hrdina
|hrdinovia
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|hrdinu
|hrdinov
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|hrdinovi
|hrdino'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|hrdinu
|hrdinov
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|hrdinovi
|hrdinoch
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|hrdino'''n'''
|hrdin'''ámi'''
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|dub
|dubi
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|duba
|dubov
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|dubu
|dubo'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|dub
|dubi
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|dube
|rukách
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|rukov
|rukámi
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|stroj
|stroje
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|stroja
|strojov
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|stroju
|strojon
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|stroj
|stroje
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|stroji
|strojoch
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|strojo'''n'''
|strojmi
|}
 
=== Ženský rod ===
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|žena
|že'''ňi'''
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|že'''ňi'''
|žien
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|žene
|žená'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|ženu
|že'''ňi'''
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|žene
|ženách
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|ženo'''v'''
|žen'''ámi'''
|}
{| class="wikitable"
!Pád
Řádek 99 ⟶ 209:
|Nominatív (''kto? čo?'')
|ruka
|ruk'''e'''
|ruke
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
Řádek 106 ⟶ 216:
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|ruk'''i'''
|ruki
|ruká'''n'''
|rukán
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|ruku
|ruk'''e'''
|ruke
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|ruk'''i'''
|ruki
|rukách
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|rukov
|ruk'''ámi'''
|rukámi
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|u'''ľ'''ica
|u'''ľ'''ice
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|u'''ľ'''ici
|u'''ľ'''íc
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|u'''ľ'''ici
|u'''ľ'''icia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|u'''ľ'''icu
|u'''ľ'''ice
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|u'''ľ'''ici
|u'''ľ'''iciach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|u'''ľ'''icov
|u'''ľ'''icami
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|dlaň
|dlaňe
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|dlaň'''i'''
|dlaňí
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|dlaňi
|dlaňia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|dlaň
|dlaňe
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|dlaňi
|dlaňiach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|dlaňo'''v'''
|dlaňiami
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|kosť
|kosťi
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|kosťi
|kosťí
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|kosťi
|kosťia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|kosť
|kosťi
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|kosťi
|kosťiach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|kosťov
|kosť'''iami'''
|}
 
=== Stredný rod ===
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|mesto
|mestá
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|mesta
|miest
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|mestu
|mestá'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|mesto
|mestá
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|meste
|mestách
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|mesto'''n'''
|mest'''ámi'''
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|sr'''c'''e
|sr'''c'''ia
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|sr'''c'''a
|sŕ'''c'''
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|sr'''c'''u
|sr'''c'''ia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|sr'''c'''e
|sr'''c'''ia
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|sr'''c'''i
|sr'''c'''iach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|sr'''c'''o'''n'''
|sr'''ci'''ami
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|vysve'''č'''en'''ia'''
|vysve'''č'''enia
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|vysve'''č'''en'''ia'''
|vysve'''č'''ení
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|vysve'''č'''eniu
|vysve'''č'''enia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|vysve'''č'''en'''ia'''
|vysve'''č'''en'''ia'''
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|vysve'''č'''ení
|vysve'''č'''eniach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|vysve'''č'''ení'''n'''
|vysve'''č'''eniami
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|'''ďjo'''vča
|'''ďjo'''v'''ke''' / '''ďjo'''včence
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|'''ďjo'''vki / '''ďjo'''včaťa
|'''ďjo'''vok / '''ďjo'''včen'''cov'''
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|'''ďjo'''vk'''i''' / '''ďjo'''včaťu
|'''ďjo'''vká'''n''' / '''ďjo'''včenco'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|'''ďjo'''vča
|'''ďjo'''v'''ke''' / '''ďjo'''včence
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|'''ďjo'''vk'''i''' / '''ďjo'''včaťi
|'''ďjo'''vk'''á'''ch / '''ďjo'''vče'''ncoch'''
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|'''ďjo'''vko'''v''' / '''ďjo'''včaťo'''n'''
|'''ďjo'''vkami / '''ďjo'''včenc'''ámi'''
|}
 
== Literatúra ==