|
}}
'''Leopoldov''' je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v okrese [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].
Mesto '''Leopoldov''' je možné charakterizovať ako priemyselné mestečko s dostatočnou infraštruktúrou a perspektívou ďalšieho intenzívneho rozvoja vzhľadom na jeho situovanie v rámci rozvojových programov kraja, cestnej, železničnej a pripravovanej lodnej dopravy, s dostupnosťou na hranice s Rakúskom, Českom a Maďarskom. Charakter mestečka umožňuje pomerne pokojné bývanie vidieckeho charakteru s časovo a vzdialenosťou dostupnými výhodami mestského života a možnosťou rekreácie a rozvíjajúcich sa pracovných príležitostí v nových investičných celkoch.
Mesto Leopoldov leží na dolnom Považí, na naplaveninách pôvodného riečiska Váhu.
Územie Leopoldova spadá do rozsiahlej Podunajskej nížiny. Morfologicky na rovinu s minimálnym prevýšením na aluviálnej nive, ktorá je typická pre Považie. Lokalizácia mesta na pravom brehu v smere toku s početnými meandrami a bývalými ramenami, teraz regulovaným tokom v derivačnom kanále, tvorí aj v Leopoldove typický charakter sídla v povodí rieky Váh s relatívne malou nadmorskou výškou. Hydrogeologické pomery katastra dlhodobé i krátkodobé sú závislé na geologickej stavbe a hydrologických pomeroch na rieke Váh. Územie Leopoldova sa v minulosti rozprestieralo v tesnej blízkosti pevnosti. Postupne sa rozširovalo nielen z dôvodov potreby zabezpečovania remeselníckych prác a chodu, ale aj z hľadiska využitia prírodných daností lokalít a jej zemepisnej polohy predovšetkým na hlavných dopravných ťahoch.
Z východnej strany susedí s Hlohovcom, z južnej strany s hlohoveckou miestnou časťou Šulekovom a zo severozápadnej strany s Červeníkom.
Mesto bolo v minulosti známe aj pod názvami: Neustadl, Neistadl ad penes Praesidium Leopoldopoliense, Ujhely, Ujváros, Ujvároska, Mestečko, Mestečko Leopoldov.
== Pamiatky ==
V meste je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol [[Ignác z Loyoly|sv. Ignáca z Loyoly]] z roku [[1712]]<ref>3D model Leopoldovského kostola [http://www.skola.median-zeleziarstvo.sk/upg_model.php]</ref>, väznica z roku [[1669]] a [[pranier]].
'''KOSTOL SV. IGNÁCA'''
Obec Leopoldov bola cirkevne osamostatnená v roku 1671. V tomto roku, teda osem rokov po založení obce bol postavený aj prvý kostol. Stavbu vykonali jezuiti za výdatnej pomoci Leopolda Kollonicza z Viedenského Nového Mesta a Jána Gerneinera, finančného správcu stavby pevnosti. V júli 1683, keď veliteľ pevnosti Kielmansegg dal vypáliť celú obec z obavy, aby neslúžila ako úkryt pre Turkov, vyhorel aj kostol. Po znovu vystavaní obce bol postavený aj drevený kostol. Jeho stav bol však veľmi biedny. Desať rokov po vypálení obce v júli 1693 bol položený základný kameň nového kostola. Práce pokračovali veľmi rýchlo, a tak bol v októbri 1693 kostol vysvätený. Aj on však vyhorel v roku 1728. Nový kostol bol vystavaný z milodarov a vysvätil ho biskup Jozef Vito, v roku 1803. V roku 1813 rozvodnený Váh zaplavil obec a voda podmyla aj múry kostola. Oprava klenby bola nevyhnutná. Počas Slovenského povstania Hurbanovské vojsko chcelo obsadiť pevnosť Leopoldov. Veliteľ pevnosti vydal príkaz podpáliť Mestečko. Oheň zachvátil aj strechu a vežu kostola. Vežové hodiny a zvony požiar zničil. Škodu utrpelo aj vnútorné zariadenie. Oprava kostola bola nevyhnutná. V krátkom čase bola strecha kostola pokrytá šindľom, opravili sa múry, zrenovoval sa exteriér i interiér kostola. V roku 1863 bola dostavaná nová veža. Počas prvej svetovej vojny zrekvirovali vojaci väčší zvon. Nový zvon bol zakúpený až v roku 1922 zo zbierok farníkov. Boje v rokoch 1848 - 1849 pripomínajú železné delové gule. Jedna na stene kostola a tri na budove fary. Farský úrad v Mestečku bol zriadený v roku 1775, matrika sa začala viesť od roku 1739. Do zriadenia samotnej fary vykonávali duchovnú správu Jezuiti z pevnosti. Patrón kostola bol od prvopočiatku svätý Ignác z Loyoly. Pred kostolom je socha Panny Márie, rokokový stĺp z polovice 18 storočia, v kamennej pletencovej ohrade. ▼
'''MOST NA TROLASKOCH'''
Most vznikol ešte počas stavby pevnosti v rokoch 1665 až 1669. Postavili ho nad jedným z ramien bohato meandrujúceho Váhu. Spájal tak západnú bránu s pôvodnou osadou, v ktorej sa usadili robotníci z pevnosti. Piliere mosta tvoria kvádre z jemného pieskovca a podľa odborníkov sú aj so zreteľom na vek mosta v relatívne dobrom stave. Ich povrch je však zvetraný. Podobný problém sa týka aj ostatných častí – tzv. podperákov a klenieb. Trojklenbový most tvoria tehly, ktoré však postupne nahrádza nová výplň. Reštaurátori predpokladajú, že dnešnú podobu získal most až omnoho neskôr – povrchové časti – nadmurovka s korunnou rímsou, pôvodne zrejme tiež kamennou, sú výsledkom mladších úprav mosta. V minulosti povrch podobných mostov tvorili žulové kocky. Svoju funkciu most plnil ešte donedávna – ešte pred päťdesiatimi piatimi rokmi sa pod ním vo vysychajúcom ramene Váhu čľapotali husi a kačice. Svedčí o tom napokon aj pomenovanie lokality, ktoré je motivované tvarom pôvodného ramena a odvodené od latinského slova trulla, čiže panvica. Aj preto sa v mnohých mapách uvádza názov Trulasky (ápropós, latinský pôvod má aj názov susediacej lokality – Paradajs – odvodený na základe pôvodne bujnej vegetácie v okolí Váhu zo slova paradiso – raj).
'''PRANIER'''
Renesančný kamenný stĺp slúžil na trestanie previnilcov verejným trestom – „pranierovaním“. Bol postavený v roku 1678 po udelení výsady mestského súdnictva cisárom Leopoldom I. Stĺp je štvorhranný a na bokoch prehĺbený, hore ukončený strieškou. Jeho výška je tri metre. Pôvodne bol umiestnený na inom mieste, ale v roku 1960 bol premiestnený do mestského parku. Verejné tresty sa vykonávali priviazaním odsúdených na pranier. Tresty sa udeľovali za verejné pohoršenie, krádeže, ohováranie, ublíženie a podobne. Najčastejšie sa uskutočňovali v nedeľu, v dňoch sviatkov či jarmoku. Previnilcov súdila Mestská rada, ktorej predsedom bol richtár. Pranier je ako významná pamiatka chránený slovenským pamiatkovým ústavom. Na ukážku uvádzame rozsudok mestského súdu v doslovnom znení:
Dňa 13. novembra 1865
Žalujúci: Zelenay Ján, obivatel Mestečski. Obžalovani: Zverina Jozef, obivatel Mestečski.
Žalujúci Zelenay ján prednáša Ponos že Zverina Jozef jemu idúce z Madunicz do Mestečka v Šenku Madunickem čapicu z hlavy strhol a vzal, kterú aj do včulka spatki nenavratil, - pritom jemu i zlorečil a nadával prečož žáda a prosí abi obžalovaní skrz tento Prestupek potrestaní bol tím viaz ponevač on staku hanbu domu jit musel. Obžalovani Jozef Zverina prednesol spravedlneni že on žalujicemu tu čapicu stej pričini vzal ponevač on jemu 80 cx dlžen bol a takove jemu navratit nechce.
'''POMNÍK JAROLÍMOVI GUCMANOVI'''
Pomník je súčasťou parku na námestí a prešiel niekoľkými zmenami. Kedysi bol na kamennom podstavci železný tank, dnes ho vystriedala socha zobrazujúca vrtuľu z lietadla. Jarolím Gucman bol príslušník 1. československej leteckej divízie, ktorý 28. apríla 1945 podľahol zraneniam spôsobeným haváriou lietadla. Naša obec už bola vtedy oslobodená a o pár dní na to skončila vojna. Jarolím Gucman mal vtedy len 23 a padol na prahu slobodnej vlasti.
'''PEVNOSŤ'''
Leopoldov bol najsilnejšou pevnosťou habsburského mocnárstva. Bol predvalom kresťanskej civilizácie a kľúčom k Európe v čase najväčšej expanzie Turkov. Počas Tridsaťročnej vojny Turci pustošili južné Slovensko až po Hlohovec. Po jej ukončení a Westfálskom mieri nastúpil v roku 1657 na trón uhorského kráľa a nemeckého cisára Leopold I. a k nemu sa viaže aj vznik Leopoldova. Pevnosť sa začala stavať 19. septembra 1665, v tej dobe podľa najmodernejšieho systému – na rovine valy, šance a múry opevnené v hviezdicovitom tvare. Opevnené hviezdice boli stavané podľa vzoru talianskeho hradu. Cisár Leopold I. zveril stavbu do rúk levického generála de Souchesa. Prvým veliteľom ešte nepostavenej a nejestvujúcej pevnosti sa stal jeden z najlepších dôstojníkov Souchesovej armády, plukovník Ján Michal Ritch, ktorý viedol celú stavbu. Tritisíc remeselníkov a robotníkov stavalo pevnosť, ktorú pomenovali po cisárovi Leopoldovi I. – Leopoldov. Remeselníci sa usadili pri pevnosti a založili obec Mestečko. V roku 1678 prešla pevnosť prvým krstom. Tokoly a jeho kuruci obsadili celé Slovensko, iba Leopoldov sa ubránil. V tejto dobe, po smrti veliteľa Rithu, sa stal novým veliteľom plukovník gróf Ján Viliam Zinzendorf. Po porážke veľkej tureckej armády pri Viedni v roku 1683 sa stal veliteľom barón Henrich Kielmansegg. Pri povstaní Františka Rákocziho v roku 1706 generál Schwarzenau dal z núdze raziť mince na vyplácanie žoldu nespokojným vojakom. Tieto mince mali na jednej strane nápis „LS – Leopoldstadt“ a na druhej strane „EX NECESITATE“, čo v preklade znamená z nutnosti. V rokoch 1708-1715 bol veliteľom pevnosti generál barón Ľudovít Treuenfeld, v rokoch 1722-31 vicemaršál Imrich Fridrich de Fabre, v rokoch 1733-46 vicemaršál barón Ján filip Desfeigny de la Tournelle. Za vlády Márie Terézie pevnosť slúžila ako veľká zásobáreň a sklad pre vojsko. V rokoch 1746-50 bol veliteľom pevnosti generál barón Henrich Krištof Busch. V roku 1783, po smrti svojej matky, navštívil cisár Jozef II. Pevnosť Leopoldov a rozhodol, že časť vojenských vyslúžilcov, ktorí boli umiestnení v Budíne, preloží do Leopoldova, kde budú zaopatrení až do smrti. Prvá polovica 19. storočia bola revolučná, a preto bol Leopoldov silnejšie obsadený cisárskymi plukmi. V tomto období, 2. februára, Leopoldov kapituloval vojsku cisára Františka Jozefa I. Takto pevnosť stratila svoj vojenský význam a v roku 1855 cisár vydal na návrh ministra Bacha dekrét, aby sa Leopoldov pretvoril na väznicu.
== Dejiny ==
▲Obec Leopoldov bola cirkevne osamostatnená v roku [[1671 ]]. V tomto roku, teda osem rokov po založení obce bol postavený aj prvý kostol . Stavbuzasvätený vykonalisv. jezuiti za výdatnej pomoci Leopolda Kollonicza z Viedenského Nového Mesta a Jána Gerneinera, finančného správcu stavby pevnostiIgnácovi. V júli [[1683 ]], keď veliteľ pevnosti Kielmansegg dal vypáliť celú obec z obavy , aby neslúžila ako úkrytpred preobsadením TurkovTurkami, vyhorel aj kostol. Po znovu vystavanípostavení obce , bol postavený aj nový drevený kostol. Jeho stav bol však veľmi biedny. Desať rokov po vypálení obce v júli [[1693 ]] bol položený základný kameň nového kostola. Práce pokračovali veľmi rýchlo, a tak bol v októbri 1693 kostol vysvätený. Aj on však vyhorel v roku [[1728 ]]. Nový kostol bol vystavaný z milodarov a vysvätil ho biskup Jozef Vito, v roku [[1803 ]]. V roku [[1813 ]] rozvodnený Váh zaplavil obec a voda podmyla aj múry kostola. Oprava klenby bola nevyhnutná. Počas Slovenského povstania Hurbanovské vojsko chcelo obsadiť pevnosť Leopoldov. Veliteľ pevnosti vydal príkaz podpáliť Mestečko. Oheň zachvátil aj strechu a vežu kostola. Vežové hodiny a zvony požiar zničil. Škodu utrpelo aj vnútorné zariadenie. Oprava kostola bola nevyhnutná. V krátkom čase bola strecha kostola pokrytá šindľom, opravili sa múry, zrenovoval sa exteriér i interiér kostola. V roku 1863 bola dostavaná nová veža . Počas prvej svetovej vojny zrekvirovali vojaci väčší zvon. Nový zvon bol zakúpený až v roku 1922 zo zbierok farníkov. Boje v rokoch 1848 - 1849 pripomínajú železné delové gule. Jedna na stene kostola a tri na budove fary. Farský úrad v Mestečku bol zriadený v roku 1775, matrika sa začala viesť od roku 1739. Do zriadenia samotnej fary vykonávali duchovnú správu Jezuiti z pevnosti. Patrón kostola bol od prvopočiatku svätý Ignác z Loyoly. Pred kostolom je socha Panny Márie, rokokový stĺp z polovice 18 storočia, v kamennej pletencovej ohrade.
'''HISTÓRIA MESTA LEOPOLDOV'''
Mesto Leopoldov, ležiace na južných výbežkoch Považského Inovca história nazvala Prvou baštou kresťanstva a neskôr získalo aj neveľmi lichotivú prezývku Mesto na sopke. Oba názvy v sebe zosobňujú základné vývinové etapy mesta ako podhradnej obce susediacej pevnosti.
Leopoldov bol dieťaťom histórie. Jeho vznik si vynútila neprehľadná a mimoriadne komplikovaná situácia v druhej polovici 17. storočia, ktorá si vyžiadala radikálne riešenie ochrany habsburského mocnárstva pred pustošiacimi Turkami. Novozámocká pevnosť ich náporu podľahla, a preto Leopold I. spolu s cisársko-kráľovskou radou rozhodol o stavbe novej pevnosti. Za jej miesto si vojenskí inžinieri zvolili ostrovček na močaristom teréne. Lokalitu na stavbu pevnosti cisár kúpil od hlohovských zemepánov.
Po päťročnej výstavbe (1665 – 1669) však pevnosť, ktorá bola svojho času najmodernejším a najobávanejším hradom strednej Európy, do bojov s Turkami už nezasiahla. Svoje opodstatnenie však našla počas protihabsburských bojov. Neohrozilo ju ani jedno obliehanie, ani priamy úder. Dosvedčujú to v Európe ojedinelé nálezy mincí razených priamo v pevnosti. V polovici 19. storočia sa na ňu postupne zabúda, je v nej umiestnený generálny lazaret a vojenské sklady.
Novú funkciu získal Leopoldov hrad, ktorý dvakrát navštívil aj Jozef II., po prijatí Bachovho dekrétu v roku 1855. V tomto roku začal ako väzenský ústav písať svoje novodobé dejiny. Jedným z ich zlomových okamihov bol útek odsúdených a zavraždenie piatich príslušníkov ústavu v novembri 1991. Vznik mesta Leopoldov sa teda viaže na výstavbu protitureckej pevnosti, ktorú dal v roku 1665 postaviť cisár Leopold I. a po ktorej získalo mesto aj svoje súčasné meno. Na mieste terajšieho mesta pôvodne stáli dve obce – niekdajší Verešvár (Červeník) a osada Ujfalu (maď. Nová obec).
Prvými obyvateľmi Mestečka, boli práve remeselníci z Bavorska a Moravy, ktorí stavali pevnosť. O tom svedčí nielen prehľad o prvých obyvateľoch, ale aj početné remeselnícke priezviská, ktoré sa časom poslovenčili. Takisto aj pôvodná architektúra mesta mala v sebe nádych a prvky kultúry týchto prvých občanov. Spočívali v obdĺžnikovom námestí, ktoré malo uprostred ako centrálne objekty kostol a faru. Počas dokončovania stavby hradu sa niektorí z nemeckých, českých či slovenských staviteľov a remeselníkov začali postupne usádzať pod hradom a onedlho vytvorili podhradnú obec. Jej názov znel Ujvároska (maď. Nové mesto) a latinsky „Neistadtad penes Praesidium Leopoldopolienes“, t.j. „Nové Mestečko pri pevnosti Leopoldov“.
Obec sa postupne vyvíjala ako priemyselno-hospodárske sídlisko a už po niekoľkých rokoch získala za zásluhy pri výstavbe a zásobovaní pevnosti od cisárov Leopolda I. a Karola VI. mnohé mestské výsady. Pôvodná výsadná listina sa nezachovala a tradované výsady Leopoldovčanom za zásluhy pri obrane pevnosti obnovil cisár v roku 1712. Obec bola povýšená na mestečko, obyvatelia boli slobodní mešťania a nepodliehali žiadnemu zemepánovi. Richtár používal kovovú pečať a erb. Zachovali sa tri kovové pečate. Dve z nich sú z prelomu 17. a 18. storočia. Tretia pečať je z bachovej éry. Neskôr sa používala maďarská pečať. Mestské súdne právo vstúpilo do platnosti v roku 1678, teda už deväť rokov po vystavaní pevnosti. Medzi ďalšie výsady patrili práva organizovať jarmok i týždenné trhy a voliť farára. Prvý jarmok sa konal 17. januára 1713. Obyvatelia boli tiež oslobodení od platenia mýta a cla v celej krajine. Obec v 19. storočí výrazne poškodilo niekoľko rozsiahlych požiarov a povodní.
V roku 1683 obec vyhorela pri požiari, ktorý dal založiť veliteľ pevnosti Henrich Kielmansegg, aby budovy nepadli do rúk Turkom, postupujúcim na Viedeň. Oheň zničil aj kostol postavený jezuitmi v roku 1671. Pri veľkej povodni v roku 1813 bol okrem iného poškodený aj rímsko-katolícky kostol z roku 1693, ktorý nahradil drevený kostolík, postavený na mieste prvého leopoldovského kostola. Ďalšia pohroma postihla Mestečko počas povstania v roku 1848, keď bolo opäť vypálené posádkou pevnosti pred hurbanovským vojskom. Udalosti z rokov 1848-49 pripomína pamätník popravených slovenských dobrovoľníkov Viliama Šuleka a Karola Holubyho, ležiaci neďaleko Leopoldova. Pri vyhlásení I. československej republiky bol dôležitý železničný uzol Leopoldov obsadený početným maďarským vojskom, ktoré však v noci na 29. novembra 1918 bez boja opustilo Leopoldov. V ten istý deň obsadilo mesto československé vojsko. Priemyselnému rozvoju mesta napokon výrazne pomohla výstavba železničnej trate a významného diaľničného traktu (Bratislava – Trenčín), ktorý Leopoldov zaraďuje medzi strategické slovenské komunikačné uzly. Na rozdiel od iných obcí, Leopoldov nie je typickou obcou s prevahou poľnohospodárskej výroby. Dôvodom bol snáď malý kataster, ale aj možnosť zamestnania, ktoré poskytovala najmä pevnosť.
Farský úrad v Mestečku bol zriadený v roku [[1775]], matrika sa začala viesť od roku [[1739]]. Do zriadenia samotnej fary vykonávali duchovnú správu Jezuiti z pevnosti. Patrónom kostola teda počas celej jeho pohnutej histórie bol Ignác z Loyoly. Pred kostolom je socha Panny Márie, rokokový stĺp z polovice 18. storočia, v kamennej pletencovej ohrade. Kostol má dva postranné oltáre a jeden hlavný oltár. Jeho interiér zdobia mnohé zaujímavé obrazy a sochy, no najväčším skvostom je vzácny organ umiestnený na kostolnom chóre. Kostol je situovaný v príjemnom prostredí miestneho parku a s nedávno zrekonštruovanou farou sú ozdobou námestia.
Text upravil z katastrofálneho stavu Patrik Bracho.
== Osobnosti ==
| 