Vražda Ľudmily Cervanovej: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d štyl. |
doplnenie |
||
Riadok 5:
[[12. júl]]a 1976 nahlásili manželia Cervanovci nezvestnosť svojej dcéry Ľudmily (* 1956). Tá mala dôjsť 10. júla 1976 nočným rýchlikom za svojím snúbencom do [[Košice|Košíc]], kde však už nedorazila a naposledy bola preukázateľne videná pred [[Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra – Mlyny UK|internátmi v Mlynskej Doline]] neskoro večer 9. júla 1976.
[[14. júl]]a 1976 objavil náhodný okoloidúci pod mostom v riečke [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]] pri obci [[Kráľová pri Senci]] mŕtve telo ženy, ktorá mala zozadu zviazané ruky a obnaženú spodnú časť tela. Na druhý deň túto ženu identifikoval podplukovník letectva Ľudovít Cervan ako svoju nezvestnú dcéru Ľudmilu. [[16. júl]]a bola vykonaná súdna [[pitva]], [[22. júl]]a bolo jej telo spopolnené.
=== Prvé pátranie ===
Riadok 14:
| dátum =
| url = http://www.kauzacervanova.sk/C_Harmonogram.html
|}}</ref> Ešte predtým sa Cervanová zúčastnila diskotéky vo vysokoškolskom klube UNIC, na ktorom hrala kapela [[Elán]].
=== Arabská stopa ===
Riadok 56:
=== Ján Hrmo ===
Z viacerých preverovaných osôb sa hlavne na základe výpovede svedkov Hassana Awniho a Ladislava Karabinoša stal na istý čas hlavným podozrivým študent Fakulty telesnej výchovy a športu Ján Hrmo, ktorý bol zadržaný [[21. september|21. septembra]] [[1976]]. Karabinoš sa podľa svojej výpovede v inkriminovanom čase na autobusovej zastávke pri internáte priplietol do cesty
| priezvisko = Tóth
| meno = Peter
Riadok 85:
| počet strán = 510
| strany =
}}</ref> Z toho bola následne rozpracovaná tzv. nitrianska stopa. Podľa Pálku bolo jedným z hlavných dôvodov na upriamenie sa na túto stopu okrem iného aj vyjadrenie svedka Tokára, ktorému sa mala zdôveriť jeho priateľka Nadežda Beňová, že jej priatelia z Nitry spravili niečo veľmi zlé. Od tej chvíle sa Pálka zameral na túto stopu, napriek tomu, že ani jeden z 315 svedkov v rámci prvotného vyšetrovania priamo nespomenul týchto ľudí.
<ref>{{Citácia periodika
| autor =
Riadok 94:
|}}</ref>
Po zhromaždení väčšieho množstva svedeckých výpovedí a nepriamych dôkazov boli z účasti na vražde Ľ. Cervanovej v roku [[1981]] obvinení celkovo siedmi muži z Nitry: Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman.<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Posledný odsúdený v kauze Cervanová Andrášik zostáva vo väzení
Riadok 102:
|}}</ref>
V priebehu vyšetrovania priznali vinu Kocúr, Andrášik, Brázda a Lachman, Miloš Kocúr dokonca hneď po zadržaní.
=== Prvý proces ===
[[Súbor:Varínska house, Prievoz, Ružinov, Bratislava.jpg|náhľad|
Súdny proces sa začal na jar 1982, pričom obžaloba požadovala pre obvinených vysoké tresty, pre Kocúra, Brázdu a Andrášika dokonca tresty smrti. V septembri roku [[1982]]
Podľa rozsudku Kocúr a Andrášik Cervanovú pri internáte v Mlynskej Doline násilím vtiahli do auta značky [[Fiat 125]], ktoré šoféroval Brázda a spoločne s Čermanom ju odviezli do bytu v rodinnom dome na [[Varínska ulica|Varínskej ulici]] (miestna časť [[Prievoz]]). Do tohto bytu mali prísť na inom aute aj Bedač, Dúbravický a Lachman, pričom podľa rozhodnutia súdu obvinení Cervanovej zviazali ruky šnúrou na bielizeň, opili alkoholom, znásilnili (s výnimkou Lachmana) a potom sa ju rozhodli zavraždiť z obavy pred prezradením, previezli ju do Kráľovej pri Senci, kde ju utopili v termálnom jazierku a následne jej telo preniesli do blízkej rieky Čierna voda. Všetkých týchto skutkov mala byť prítomná aj svedkyňa Viera Zimáková.▼
▲Podľa rozsudku Kocúr a Andrášik Cervanovú pri internáte v Mlynskej Doline násilím vtiahli do auta značky [[Fiat 125]], ktoré šoféroval Brázda a spoločne s Čermanom ju odviezli do bytu v rodinnom dome na [[Varínska ulica|Varínskej ulici]] (miestna časť [[Prievoz]]). Do tohto bytu mali prísť na inom aute aj Bedač, Dúbravický a Lachman, pričom podľa rozhodnutia súdu obvinení Cervanovej zviazali ruky šnúrou na bielizeň, opili alkoholom, znásilnili (s výnimkou Lachmana) a potom sa ju rozhodli zavraždiť z obavy pred prezradením, previezli ju do Kráľovej pri Senci, kde ju utopili v termálnom jazierku a následne jej telo preniesli do blízkej rieky Čierna voda. Všetkých týchto skutkov mala byť prítomná aj svedkyňa Viera Zimáková.
==== Svedectvá ====
Řádek 125 ⟶ 124:
| počet strán = 510
| strany =
}}</ref> Kvôli častému meneniu výpovedí pred súdom bola [[23. február]]a 1982 v súvislosti s prípadom obvinená z krivej výpovede a odsúdená na 2 a pol roka, vo väzbe bola od [[24. september|24. septembra]] do [[6. apríl]]a [[1983]]. V roku [[2002]] na Krajskom súde uviedla, že k výpovediam v neprospech obžalovaných bola
<ref>{{Citácia periodika
| autor =
Řádek 143 ⟶ 142:
|}}</ref>. Ten však nemohol byť vzatý do úvahy ako dôkaz, kedže sa zistilo, že inkriminovaný dátum, ktorý mal potvrdzovať alibi pre obžalovaných bol prepísaný, výpovede svedkýň si navyše protirečili so samotnými vyjadreniami obžalovaných a nezodpovedali zisteniu, že keď už mali byť sestry podľa ich tvrdení v Bratislave, boli obe v skutočnosti ešte v Prahe.
Naopak, v neprospech obžalovaných vyznievalo viacero svedectiev, ktoré potvrdzovali nielen ich účasť na diskotéke v Bratislave, ale aj okolnosti vedúce k únosu Ľudmily Cervanovej. Hlavné svedectvá v tomto ohľade zazneli od Igora Urbánka, Magdalény Mlynarčíkovej (
| priezvisko = Tóth
| meno = Peter
| |||