Budinské nárečie: Rozdiel medzi revíziami

[[Novohrad (región)|Novohradské]] [[Slovenské nárečie|nárečia]]<ref>Buffa, Ferdinand a kol. ''Slovník slovenských nárečí.'' 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1994. 933 s. <nowiki>ISBN 80-224-0183-8</nowiki> </ref> sa delia na štyri poskupinypodskupiny: ipeľské, lučenské, vrchárske a modrokamenské <ref name=":0">{{Citácia knihy

}}</ref>. Aj keď sa [[Budiná]] nachádza na vrchoch, jej [[Slovenské nárečie|nárečie]] je lučenské. Jóna<ref name=":0" /> zaznamenal v medzivojnovom období niektoré prvky vrchárskeho nárečia (napr. ''kody – tody, kod''), no súčasní hovorcovia zrejme vplyvom spisovnej [[Slovenčina|slovenčiny]] využívajú skôr spisovnejšie tvary (kedy-tedy, ked).

[[Nárečie]] stredného [[Novohrad (región)|Novohradu]] – lučenské nárečie – možno lokalizovať v obciach pozdĺž [[Krivánsky potok|Krivánskeho]] a [[Tuhársky potok|Tuhárskeho]] potoka. Pozdĺž [[Krivánsky potok|Krivánskeho]] potoka vedie [[Mýtna (okres Lučenec)|starodávna cesta]] zo [[Zvolen|Zvolena]] do [[Lučenec|Lučenca]], čo mohlo podmieniť, že lučenské nárečie je spomedzi [[Novohrad (región)|novohradských]] nárečí najbližšie ostatným [[Stredoslovenské nárečia|stredoslovenským nárečiam]], a tým aj spisovnej [[Slovenčina|slovenčine]].