Redaktor:Aliibn/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Aliibn (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Aliibn (diskusia | príspevky)
Nová téma
Riadok 1:
== '''NárečieKrátky slovník vybraných nárečových slov na Budinej''' ==
A
[[Novohrad (región)|Novohradské]] [[Slovenské nárečie|nárečia]] sa delia na štyri poskupiny: ipeľské, lučenské, vrchárske a modrokamenské <ref>Eugen Jóna: Novohradské nárečia, Veda, 2009, 164 p.,
 
☀ISBN: 978-80-224-1070-0
</ref>. Aj keď sa [[Budiná]] nachádza na vrchoch, jej [[Slovenské nárečie|nárečie]] je lučenské. Jóna zaznamenal v medzivojnovom období niektoré prvky vrchárskeho nárečia (napr. ''kody – tody, kod''), no súčasní hovorcovia zrejme vplyvom spisovnej [[Slovenčina|slovenčiny]] využívajú skôr spisovnejšie tvary (kedy-tedy, ked).
 
[[Nárečie]] stredného [[Novohrad (región)|Novohradu]] – lučenské nárečie – možno lokalizovať v obciach pozdĺž [[Krivánsky potok|Krivánskeho]] a [[Tuhársky potok|Tuhárskeho]] potoka. Pozdĺž [[Krivánsky potok|Krivánskeho]] potoka vedie starodávna cesta zo [[Zvolen|Zvolena]] do [[Lučenec|Lučenca]], čo mohlo podmieniť, že lučenské nárečie je spomedzi [[Novohrad (región)|novohradských]] nárečí najbližšie ostatným [[Stredoslovenské nárečia|stredoslovenským nárečiam]], a tým aj spisovnej [[Slovenčina|slovenčine]].
 
=== Znaky budinského nárečia ===
Nárečie na [[Budiná|Budinej]] možno charakterizovať nasledovnými znakmi:
* Záporová [[Častica (jazykoveda)|častica]] má podobu ''ňi'' (''ňi je, ňito'')
* Dôkladné mäkčenie a jasná artikulácia ''ä'' (''ľebo, ľižica, chľeba, mäso, mäd'')
* Slovesá v [[Neurčitok|infinitíve]] s koncovkou ''–ieť/iť'' získavajú koncovku ''-eť'' (''robeť, páľeť, horeť, miseť, ľeťeť, múťeť, vraveť'')᷃
* Zámena ''-il'' v koncovke tretej osoby minulého času > ''-ev'' u [[Sloveso|slovies]] (''kosev, páľev''), rovnako koncovky ''–iel, -ol, -ôl'' > ''–ov'' (''prišov, ušov, najšov, mohov'') a tiež v niektorých [[Podstatné meno|podstatných menách]] (''popov, pov, uzov, vov'')
* Zámena koncovky ''-m'' > ''-n'' (''robín, vidín, mán don'')
* Zámena koncovky ''–ie'' > ''-ia'' (''šťasťia, počasia, zdravia'')
* Zámena ''-é'' > ''-vo'' u [[Prídavné meno|prídavných mien]] (''veľkvo, sprostvo, podarenvo'')
* Čiastočná zámena ''-y'' > ''-e'' u podstatných mien v množnom čísle (''ruke, sánke'' ale: ''hori, labdi'')
* Zámena ''-iu'' > ''-ú'' u prídavných mien (''staršú, menšú'')
* Zámena ''ô'' > ''vo'' (''kvon, dobrvo'') alebo ''o/ó'' (''voľa, moj brat, pójďeme, móže'')
* Zámena ''ds''/''dc'' > ''c'' vo vnútri slov (''preceda, srce'')
* Zámena ''dš/dč'' > ''č'' vo vnútri slov (''mlačímu, vysvečenia'')
* Zámena koncovky ''-sť'' > ''z'' vo vetných súvislostiach (''doz‿už bolo'')
* Zánik ''j-'' na začiatku slov vo vetných súvislostiach (''on‿e doma, už‿e‿dos, tan‿e motyka, ved‿ej nič nebolo'')
* Čiastočný zánik ''j-'' na začiatku slova pred spoluhláskou (''edon'' ale: ''jesen'')
* V postavení pred spoluhláskami na začiatku slova zaniká ''v-'' (''šecko, šaďe, čela, táčike, šakoví, dovica, zať, ždi, čera, zduch'')
* Zánik koncovky ''d/ď'' vo vetných súvislostiach pred slovom začínajúcim na ''s-'' a jeho zámenou za ''c'' (''po‿cťenou, ve‿ci ta aj postojíme, ke‿ca nahňevaľi'')
* V slovách obsahujúcich „''stn''“ a „''str''“ zaniká ''t'' (''miesňi, šťasňí, prosred, sreda''), v slovách obsahujúcich „''sts''“ zostáva iba ''s'' (''meskí'')
* Zánik ''d/ď/ť/ž'' vo vetných súvislostiach (''ve‿ťi tá má, sre‿týžňa, u‿son slabá, dos‿son sa prejšov'')
* Vo vetnej súvislosti sa ''g'' vyslovuje za pôvodné ''k'' (''nag‿iďe, gu‿komu'')
* Hláska ''n'' sa asimiluje vo vnútri slova pred hláskou ''b'' na ''m'' (''hamba, žemba'')
* Asimiláciou ''c'' vzniká ''ʒ'' (dz): (''hoʒakí, viaʒ ovieʒ maľi'')
* Asimiláciou vnútorného ''–ie-'' vzniká ''í'' (''ďíťa'')
* 3 osoba plurálu slovesa ''byť'' znie: ''oňi sa''
* Palatálne spoluhlásky ''-ď'' a -''ň'' sa depalatalizujú (''ked/kod, ohen, ďen, jesen, pliesen''), ''-ľ'' sa niekedy zamieňa s ''-v'' (''dosiav, tevná krava'', ale: ''ma ňepáľ''), -''ť'' sa po hláske ''s'' eliminuje (''milos, boľas'')
* Depalatalizácia ''e''>''a'' (''boľas, bľadí'')
* Občasná asimilácia ''u'' na konci slov (''sadov si na lavic'')
* Prídavné mená z príčastí trpných od slovies zakončených ''–núť'' a ''–ieť'' majú predposlednú slabiku dlhú: ''skysnúto mľieko, zmoknúta rož, zovrieta voda''
* Rytmické krátenie v 3 osobe plurálu po bezprostredne predchádzajúcej dlhej slabike (''páľa, chváľa, mláťa'')
* Proti spisovnému ''–zdn-'' je vo vnútri slov ''–zn-'' (''prázňi, pvozňi'')
* Proti spisovnému ''–ždn-'' je vo vnútri slov ''–žn-'' (''tri týžňe'')
* Proti spisovnému ''–chš-'' vo vnútri slov je ''–kš-'' (''drakší, ľakší'')
* Dvojhláska ''jo'' nahrádza dvojhlásku ''ie'' (''ďjovča, poľjovka'')
* Dvojhláska ''ja'' nahrádza ''á'' v slovese rásť (''rjasť'')
* Prídavné mená mužského rodu v druhom a treťom páde jednotného čísla majú koncovku ''–ího, -ímu'' (''starího, starímu, visokího, visokímu'').
* Prídavné mená ženského rodu sú v prvom páde množného čísla zakončené na ''-ie'' (''dobrie, slatkie'')
* Privlastňovacie prídavné mená sú zakončené na ''–ve'' (''Plavcove, susedove'').
* Namiesto koncovky ''-ek'' sa v zdrobnelinách používa koncovka ''–ok'': (''bračok, hrnčok, pršťok'')
* Inštrumentál množného čísla je v tvare ''s chlapcí, z‿gazdí, zo ženámi''
 
=== Slová cudzieho pôvodu ===
Viaceré slová sú nemeckého (''dach, firhang, hamovať, kasňa, ľuft, geršňa, pigľajs, pľac, pľach, šlafrok, špásovať, špricovať, šrégon, štácia, šťanga, šťelár, šťimovať, štopeľ, štrajchnúť, štrinfľe, štrúdľa, šuster, švankes, švindľovať, táfeľ, varštať, vartovať, vercajk, zaft''), respektíve maďarského pôvodu (''bantovať, bitang, čatorňa, fijovk, kakaš, ňaňika'').
 
== Ukážky skloňovania podstatných mien ==
 
=== Mužský rod ===
{| class="wikitable"
!'''agáč'''
!Pád
!agát
!Singulár
!
!Plurál
!
|-
|
|Nominatív (''kto? čo?'')
|
|chlap
|
|chlapi
|
|-
|
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|
|chlapa
|
|chlapov
|
|-
|
|Datív (''komu? čomu?'')
|
|chlapovi
|
|chlapo'''n'''
|-
|}
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
== agačina agátový porast,drevo z agáta ==
|chlapa
== ahjáj ale nie, veru nie aksi akosi aľeba ale nie, no nie anciáš nadávka: diabol ancikrist huncút, nezbedník, čertisko apa otec apatieka lekáreň árešt väzenie aždaj azda báči oslovenie staršieho človeka bajúz fúz baláchať navádzať, strašiť, znepokojovať balamuťeť šíriť nepravdivé, poplašné správy bantovať nevhodne sa niekoho, alebo niečoho dotýkať, babrať báršon menčester bárz nech, bodaj bárzakí hocijaký bárzgdo hocikto bárzkedi hocikedy, kedykoľvek bárzkeľo hocikoľko bárzkerí hociktorý basa väzenie basonata hromženie báťa oslovenie blízkych známych beťár prešibaný človek, lapaj, samopašník bičak vreckový nožík bicigeľ bicykel bíreš pomocník na gazdovstve, pohonič bitáng naničhodník blomba plomba bludár tulák, pobehaj bobke ovčí, kozí trus bodáj nech, aby /zaklínadlo/ bohovať nadávať boks krém na čistenie obuvi boľasť bolesť borďeľ neporiadok borovka borievka božekať stenať, ponosovať sa, vzdychať bračok braček bralo vysoká skala bráňička bránka ( pri bráne) bŕdzgať nadávať, urážať brechať, nabrechať nadávať, vynadať brezina brezové drevo, brezový porast bŕľať prekutávať, prehrabávať, prehľadávať búčov jarmok búkať sa čas párenia u ošípaných bukovec dubák bukovina mladý bukový porast burbunďija burgyňa buriange slivky (durancie) borg dlh čak však cárach, cárajch haraburdie, nepotrebné veci čaragľe nosidlá čarovať vymieňať čatorňa žľab čečina šašina cecuľe druh sliviek čekan krompáč čeľaď najmä členovia rodiny-deti; sluhovia centimeter krajčírske meradlo cesnok cesnak cevki dosť, celkom chachura ženské pohlavie chír správa, novina chlapčok chlapec, malý chľeba chlieb chliastať hltavo piť, opíjať sa choj choď chráštia hustý porast chrbiet chrbát chriašteľ malého vzrastu čiašník čašník cieňa dreváreň cigaretľa cigareta čikútkať štikútať, čkať ciment cement cinkerín, cinťer cintorín cinkulár cirkulár, strojová píla cintľaví chúlostivý, slabučký čír polievka s mrveničkou cistý čistý čit! ticho! človeg človek cmágať sa, cmargať bozkávať sa cólštok drevené skladacie meradlo /so stupnicou v cóľoch i centimetroch/ čukoláda čokoláda cvrčok svrček dach strecha daďe dakde, niekde dakedi / dakody (lazy) niekedy, dakedy dakerí / voľakerí daktorý, niektorý dákí dajaký, nejaký darme nadarmo, márne darobnvo lenivé daromňík naničhodník daska doska ďe kde ďeakí kdeaký ďegvaj nešikovný alebo lenivý ďegveť gniaviť, tlačiť, pchať, napchávať ďeľako ďaleko ďen deň ďengľaví chudorľavý, chorľavý ďeže kdeže ďeže si bov kde si bol ďiasno ďasno diežď dážď ďíťa dieťa ďjovča / ďjovka dievča, dievka dobačovať skrachovať, vyjsť na mizinu dóbeda dopoludnia dobrvo dobré doháň tabak dokatovať utrápiť, zmučiť dokazovať sa hádať sa dokín, dokiav dokedy, dokiaľ doluka, douka dolu domášňí domáci don / dončok dom / domček dorka jaternica v hrubom čreve dorontovať zničiť, pokaziť dos dosť dosiav doteraz došikovať doviesť napr. kravu dotedy dovtedy dovec vdovec dovedna spolu dovica vdova dovrávať dohovárať dovrávať sa zhovárať sa dražoba drahota dreľej predtým drevená jahoda moruša drgať vrážať, hegať drisľavke typ hrušiek drisnúť spadnúť drístať tárať, hovoriť hlúposti drožďe kvasnice drúk dlhšie okrúhle drevo, žrď drúľeť dychtivo piť drúľeť (lakťom do boku) fyzicky upozorniť (nože už nepi) drvot drôt drvotno uložené metrovice dreva duchna perina ďugov štopeľ dulovať prehrabávať, prehliadať durkať búchať, trieskať, hrmotať; poriadne naložiť do pece dverce malé dvierka edna jedna edno jedno edon jeden edonác jedenásť eroplán lietadlo fafura zemiaky na cibuli, paprike s mliekom fagan chlapčisko, huncút fajnoví prejemnelý, zhýčkaný fajnvo / fajnovo veľmi kvalitné, veľmi chutné fajta sorta, druh, plemeno fašange fašiangy fasovať prideľovať, dostávať prídel ferc steh fercovať predbežne, dočasne zošívať fijovk zásuvka fiľpas menšia okrúhla nádoba z dreva alebo slamy firhang záclona fodbal futbal forgóv nedooraný tenký pásik zeme na medzi fráter slobodník v rakúsko - uhorskej armáde fše občas fučka zemiaková kaša fuke fujavica funtoš pozemok furmičke formičky (na koláče) fusakľa ponožka gamba pera gang priedomie, vonkajšia chodba garáb priekopa, jarok garazda výtržnosť garole korálky garole bublinky na hladine dobrej pálenky po zatrasení, na jej vnútornom obvode, čím viac vydržia, tým je lepšia gátran térový papier, izolácia gäty gate, mužské spodky gazember lotor geceľa sukňa, aj voľne visiace oblečenie geršňa jačmenné krúpy gombačka spínací špendlík gombárke šnúrky do topánok grád stupeň grambľaví neobratný, nešikovný grg krk grís krupica hábi šaty haluške halušky hamba hanba hamovať brzdiť haráč hrkot, klepot haruľa, nálesníke zemiaková baba hegať drgať, natriasať, mykať hej pritakanie:“áno“ het preč hibaj poď hibaj (het) poď už (preč) hid hydina hin potiaľ, až hlavňica vankúš hocčo hocičo, čokoľvek hocďe hocikde, kdekoľvek hocgdo hocikto hockedi / hockodi (lazy) hocikedy hockeľko hocikoľko hočo nanič hodzakí hocijaký hodzako hocijako hokerľík malý stolček holovňa humno hoňeť (sa) páriť (sa) horeka hore horekať bedákať hracká cesta hrada nosné brvno drevenej povaly hrúza veľmi veľa huckať podpichovať, navádzať, štvať hugáň nadávka húkať hlasno hovoriť huncút prefíkanec, šibal, lapaj huriavk, haľavk lomoz, hrmot, výtržnosť hurka jaternica hurtovať robiť hrmot, lomoz hútať rozmýšľať húžvať krkvať, krčiť hvečať silno kričať, revať hvek veľký krik hviakať vykrikovať inďe na inom mieste inšvo inšie, iné ja son ešte po strakách meškám Jabelová Abelová jarčanica mäkká kašovitá hruška jarec jačmeň járok úvoz, jarok ká aká käďe kadiaľ käďe - taďe kadiaľ - tadiaľ kafrať miešať sa do reči kakaš kohút kakavo kakao kalap klobúk kálať rúbať drevo kanceľ kazateľnica kančóv krčah kanťička kandlička kántreť ničiť, nivočiť karmonádľa karé kasňa skriňa katovať trýzniť, trápiť, mučiť kceť chcieť kebi / kobi (na lazoch) keby ked / kod (na lazoch) keď kedi / kodi (na lazoch) kedy keľko koľko keľko - teľko koľko - toľko kerí ktorý kerovať riadiť vozidlo kí aký kidať hádzať, rozhadzovať kidnen ti udriem ťa kín kým kľagať zarábať syr kľaví človek s ochrnutou rukou; nešikovný klbása klobása kľiať nadávať kľuvať sa liahnuť sa z vajca ko mne ku mne koch komín kodi - todi (lazy) kedy - tedy kofa dievčisko konica stajňa košarina ohrada pre ovce košarinisko tráva narastená na mieste po preložení ohrady pre ovce košarovať umiestniť ohradu pre ovce kotrba hlava kov kôl kračún Vianoce kredenc kuchynská skriňa na nádoby, príbory kren okrem krížňje cesty križovatka krkvať krčiť krmäďeť sa vrtieť sa na stoličke krsná, krsňí zástupcovia dieťaťa pri krste (krstní rodičia) kršťenia krstiny krúh lieskový ker krumpeľ zemiak krušpán buxus krúžaľka pokrájaný zemiak kupa krhla kuracince kurací výkal kurizovať dvoriť, zaliečať sa kúske zákusky kúšťik, kúšťičok malý kus, veľmi malý kus kuťica veľmi malá miestnosť kvačkať vešať kvo aké lačňí hladný láďička krabica alebo malá prepravka lanskí minuloročný ľapotať bľabotať, priveľa rozprávať /aj začiatky detskej reči/ ľašovať prehľadávať, prehrabávať, bŕľať ľesa plot lobda lopta lobídzgať sa zle dosadať (napr. oska vo veľkej diere, atď.) ločkať zle dosadať (napr. oska vo veľkej diere, atď.) lojtra rebrík lopár drevená doska na spracovávanie cesta lúčať hádzať ľuft vzduch luštávke slivky(idú od kôstky) ľvochať piť ma ňepáľ nehnevaj ma mačence mačatá máčok kocúr makovo chľeba cestovinový výrobok plnený makom maňuške / cicuške bahniatka marmančok harmanček mašina sporák, rušeň, stabilák matriál materiál maznák rozmaznané dieťa mechreť sa vrtieť sa na stoličke meľínok trochu merkovať pozorovať, dávať pozor, dozerať mesto mesto; namiesto míheľ, míheľňa kováčska vyhňa mišačince myšací trus miseť musieť miškovať sterilizovať zvieratá mlátka mladá sliepka mlatok kladivo mordovať bezohľadne mučiť, trápiť, sužovať móres dobré mravy, spôsoby, správanie, zvyk motor strojové zariadenie; auto mrašťeť sa mračiť sa, zvrašťovať tvár mravčať fňukať, poplakávať mrchachoroba epilepsia mrdnúť (plecom) nedbalo kývnuť plecom mrnkať fňukať, poplakávať mulatovať neviazane sa zabávať, hýriť mumák ťuťmák, chumaj mútenvo mlieko cmar na tu máš, vezmi si na dupci na dube na kýho, na kvo načo na skazu vyšlo navnivoč nabaláchať nabalamutiť, narozprávať, nastrašiť nabrechať vynadať nadŕdať natriasať nadurkať naklásť do pece nadurkať priviesť dievča do iného stavu nahaj, nahať nechaj, nechať nahuckať popudiť, poštvať najšov, našov našiel nak nech ňaňika teta, tetka, tetuška napašmať navnadiť, nahovoriť naposriedku uprostred narichtovať nachystať, prichystať naspak naspäť naťe tu máte, vezmite si ne moja, ne oslovenie, privolanie dobytka, zvierat ňebantuj nedotýkaj sa ňeonďej ma daj pokoj ňeonďej sa nerob drahoty, problémy ňeska dnes neslobodno nesmie sa ňetrebí nešikovný ňi nie ňibárs nie bohvieako ňigda nikdy ňinto, ňito niet, nieto no ehe ľa, pozri sa nočak však, všakver nuka do vnútra, vo vnútri ňúreť pozerať sa (napr. do novín) obeďajší obedňajší oberučňí nvož obojručný nôž obeučňí chlap chlap, ktorý vie robiť pravou aj ľavou rukou rovnako šikovne obíjať sa bezcieľne sa potulovať obrážťok malý obrázok, ako obrázok (dieťa) ogabať obrať, napr. “ogabať pri kartách" ogabať sa upraviť si košeľu do nohavíc ohlodok ohryzok okružok chleba krajec chleba opláknúť opláchnuť osla kameninová zmes na ostrenie náradia otpeľhať zašantročiť, zničiť ovraveť ohovoriť, oklebetiť padláš pôjd, povala pánpuške šišky papek palička parazóľ dáždnik parsún podoba, vzhľad, výzor paša pastva petreňec menšia kôpka sena piera perie piest pomôcka pri praní na potoku pigľajs žehlička pigľovať žehliť piskovať papuľovať, odvrávať pľac priestor, tiež námestie, trhovisko pľach, bľach plech plafón strop, obyčajne drevený pláňavec zlé, neposlušné chlapčisko plaňí zlý planvo zlé póbeďe odpoludnia počta pošta podaromňici nadarmo, zbytočne, márne pofrckať pokaziť poharkať sa pohádať sa, povadiť sa pohrab pohreb pokrovce koberce, tkané z odpadového textilu poľa vedľa polahoda pohoda poľjovka polievka pôľke egreše pome / podme poďme pometávať krumple sadiť zemiaky (za pluhom) poňiže niže popov popol poškrabok posledný prírastok do rodiny pov pol povrieslo povraz zo slamy na zviazanie snopov prasťe prasce prdúskať, prdúseť sa naparovať sa, vystatovať sa preceda predseda preci predsa prejšov prešiel prespanka slobodná matka prézľe strúhanka pŕhľava žihľava prieloh zarovnaná roľa na svahu pretržľan petržlen prplať sa babrať sa, hrabať sa pucka veľké kladivo na rozbíjanie skál puďilár peňaženka pupava púpava rajna plochá nádoba, rajnica rajňička malá rajnica, nádoba rakadóv skladisko na náradie, šopa rano ráno rapa jazva, jamka po kiahňach / akné rapaví pokrytý rapami ratovať pomáhať, chrániť reku pripoviedka, akože riad náradie; kuchynský riad riad mužské pohlavie richtovať chystať, pripravovať rihnúť grgnúť rontovať ničiť, kaziť rosobáš rozvod rosť rasca rož raž rozmajrín rozmarín rudaše zaostrené drevené tyče na prenos kopy sena rúkať vrieskať, vydávať hlasné zvuky rumegať prežúvať sa tiež vo význame sú šafeľ, šafľík drevená nádoba okovaná obručou šakovag všelijak šakovakí / šakoví všelijakí šakovo / šakovakvo všelijaké šalovať robiť debnenie šanovať chrániť, šetriť, tiež ľutovať sapún mydlo saťor nákupná taška, batoh sečka rezané krmivo, miešané s obilím a pod. sečkáreň stroj na rezanie trávy, sena, slamy šecke všetky šecko všetko šecok všetok sednúto mlieko skysnuté mlieko sekretár skriňa napr. v obývacej, hosťovskej izbe semoka sem senáš drevená budova resp. krytý prístrešok na seno sersám náradie sersám mužské pohlavie šichník pomocník na stavbe šinter šarha, figliar, beťár skäďe skadiaľ skaza záhuba, zničenie („bodáj skazu zala“ nech sa zničí) skidnúť sa spadnúť, zvaliť sa, steperiť sa školovaňí študovaný škríbľa škridla škuty vlasy škvarka oškvarka, tiež malý kus poľa, tiež zaschnutý hlien v nose šlafrok domáce ženské šaty šlauf hadica slobodno voľno, vstúpte slúha sluha, sluhovia sľúka slivka šňaps pálenka šobrľe šúľance šopkať šepkať šór rad sorta druh sortírovať triediť špásovať žartovať, vtipkovať špata škaredá osoba špintať špiniť špricovať omietku hádzať omietku srce srdce sred uprostred šrégon šikmo šrót nahrubo pomleté obilie šťabarc kravál, hrmot, neusmerňovaná vrava, prekrikovanie štácia stanica sťaďe, sťato stadiaľ, odtiaľ staďeto / sťatoka odtiaľto, z tohto miesta šťanda mladé dievča,dievčisko šťanga železná tyč na vybíjanie jám, dier starigáň starý chlap (expresívne) starká stará mama starkí starý otec šťasňí šťastný šťať močiť stavänia dom šťavica minerálna voda štelár polica na uskladnenie kuchynského riadu šťelovať nastavovať, upravovať šťiap dlhšia liesková palica, ako podpora pre ťahavú fazuľu, "vysoký ako šťiap" (na chlapca) šťiav šťaveľ šťimovať pasovať, priliehať šťimovať ladiť nástroj šťiri štyri štopeľ zátka stovčok stolček štrajchnúť obtrieť sa štrapácia námaha, namáhavá robota strepať sa spadnúť, zrútiť sa štrinfľe, štrinfľovke pančuchy, pančucháče štrnác štrnásť strojčok strojček strončok stromček stroveť minúť strožľiak slamník štrúdľa závin stuďenia huspenina šuchtať sa vliecť sa, tmoliť sa šuchtoš ten, čo sa šuchce šúľok valček, kukuričný klas šúplata kus napr. kože, blata šuster obuvník šúšťa suché lístie v hore šúšťjareň sklad suchého lístia na podstielku šuviks farbivo na topánky, "je mi to jedno" švacnúť udrieť, šibnúť švandra pobehlica švankes tlačenka švegeriná švagriná švíbäľka zápalka švindľovať podvádzať, klamať ta tam tácka podnos na roznášanie jedla, nádob taďe tadiaľ taďeto, ťatoka tadiaľto táfeľ veľký, dlhý stôl tahor hore takvo hočo také nič, za nič nestojace talov dolu tanto / tantoka tam ťapša hlúpa žena tarďivo tarkaví strakatý, pestrý táška taška tedi / tody (lazy) vtedy teľko toľko tentoka tento ťenťúšeť ukladať na voz (seno, drevo) ťepereť, ťerigať niesť ťažký náklad tidľikať húsť na husliach tkanica pletený povraz tlč zošrotované obilie trbúľať miešať tríčko tričko trieskať búchať, tiež tárať nezmysly troveť míňať trovi výdavky trtáč posledný stavec na chrbtovej kosti hydiny trúbäľka trubička trúd včelí samec, tiež nadávka leňochovi, príživníkovi, povaľačovi, hlupákovi truskľavica jahoda drúzgavica, Fragaria viridis tuhvo silné (napr. pálenka) ťurek Turek ťuríce Turíce tutoka tu túz eso tvoňa tieň tvŕdza zlé položenie, ťažoba, ťažké časy uďi uhni, odstúp sa udrev / uďerev (sa) udrel (sa) úharka uhorka uhov roh uhoveť vyhovieť, uspokojiť ukiazať ukázať ulahodeť urobiť niečo po vôli, pochuti vaďeť sa hádať sa, dohadovať sa (nie iba s niekým, ale aj na niekoho „vaďela sa na muža“) vajľink väčšia nádoba na umývanie riadu vakovať omietať maltou vakovka malta varštať pracovný stôl v dielni vartovať strážiť vedno spolu verabože naozaj, skutočne, je to tak vercajg remeselnícke náradie, mužské pohlavné orgány vidrúľeť dopiť do dna viľvochať vypiť do dna vipľazeť vyplaziť vňísť vojsť vo von voľačo dačo, niečo voľaďe voľakde, niekde von on vov vôl vreňí horúci vrzúkať, vrzúchať otravne hrať vyšpintať pokarhať vyšpricovať uši vyčistiť uši vytrieskať zbiť niekoho žabiak malý chlapec žabica kremeň žačkóv malý nezbedný chlapec začreť načrieť, nabrať zaedno narovno, zarovno zaedno rovnako, bez rozdielu zaft šťava zahubeť pokaziť, zničiť, znivočiť, rozbiť (sklo) zajáčok zajačik zakáľačka zabíjačka zamazaňí špinavý zapodievať sa zaoberať sa zápražka zásmažka zas / zase zasa zašanovať ušetriť zašantročeť zapotrošiť zašprajcovať zaistiť, upevniť niečo zatáčka zákruta žďi, žďicki vždy zdichať vzdychať zdochľiak mrcha, mršina zeľezo železo želúdok žalúdok zesť zjesť žinka reťaz živáň nezbedník, huncút žĺtko žĺtok zme sme zránik epilepsia zránike hluposti zúzik žalúdok z hydiny ==
|chlapov
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|chlapovi
|chlapoch
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|chlapo'''n'''
|chlapmi
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|hrdina
|hrdinovia
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|hrdinu
|hrdinov
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|hrdinovi
|hrdino'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|hrdinu
|hrdinov
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|hrdinovi
|hrdinoch
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|hrdino'''n'''
|hrdin'''ámi'''
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|dub
|dubi
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|duba
|dubov
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|dubu
|dubo'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|dub
|dubi
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|dube
|rukách
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|rukov
|rukámi
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|stroj
|stroje
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|stroja
|strojov
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|stroju
|strojon
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|stroj
|stroje
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|stroji
|strojoch
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|strojo'''n'''
|strojmi
|}
 
=== Ženský rod ===
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|žena
|že'''ňi'''
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|že'''ňi'''
|žien
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|žene
|žená'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|ženu
|že'''ňi'''
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|žene
|ženách
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|ženo'''v'''
|žen'''ámi'''
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|ruka
|ruk'''e'''
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|ruki
|rúk
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|ruk'''i'''
|ruká'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|ruku
|ruk'''e'''
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|ruk'''i'''
|rukách
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|rukov
|ruk'''ámi'''
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|u'''ľ'''ica
|u'''ľ'''ice
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|u'''ľ'''ici
|u'''ľ'''íc
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|u'''ľ'''ici
|u'''ľ'''icia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|u'''ľ'''icu
|u'''ľ'''ice
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|u'''ľ'''ici
|u'''ľ'''iciach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|u'''ľ'''icov
|u'''ľ'''icami
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|dlaň
|dlaňe
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|dlaň'''i'''
|dlaňí
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|dlaňi
|dlaňia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|dlaň
|dlaňe
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|dlaňi
|dlaňiach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|dlaňo'''v'''
|dlaňiami
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|kosť
|kosťi
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|kosťi
|kosťí
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|kosťi
|kosťia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|kosť
|kosťi
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|kosťi
|kosťiach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|kosťov
|kosť'''iami'''
|}
 
=== Stredný rod ===
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|mesto
|mestá
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|mesta
|miest
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|mestu
|mestá'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|mesto
|mestá
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|meste
|mestách
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|mesto'''n'''
|mest'''ámi'''
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|sr'''c'''e
|sr'''c'''ia
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|sr'''c'''a
|sŕ'''c'''
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|sr'''c'''u
|sr'''c'''ia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|sr'''c'''e
|sr'''c'''ia
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|sr'''c'''i
|sr'''c'''iach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|sr'''c'''o'''n'''
|sr'''ci'''ami
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|vysve'''č'''en'''ia'''
|vysve'''č'''enia
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|vysve'''č'''en'''ia'''
|vysve'''č'''ení
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|vysve'''č'''eniu
|vysve'''č'''enia'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|vysve'''č'''en'''ia'''
|vysve'''č'''en'''ia'''
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|vysve'''č'''ení
|vysve'''č'''eniach
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|vysve'''č'''ení'''n'''
|vysve'''č'''eniami
|}
{| class="wikitable"
!Pád
!Singulár
!Plurál
|-
|Nominatív (''kto? čo?'')
|'''ďjo'''vča
|'''ďjo'''v'''ke''' / '''ďjo'''včence
|-
|Genitív (''z koho? z čoho?'')
|'''ďjo'''vki / '''ďjo'''včaťa
|'''ďjo'''vok / '''ďjo'''včen'''cov'''
|-
|Datív (''komu? čomu?'')
|'''ďjo'''vk'''i''' / '''ďjo'''včaťu
|'''ďjo'''vká'''n''' / '''ďjo'''včenco'''n'''
|-
|Akuzatív (''vidím koho? čo?'')
|'''ďjo'''vča
|'''ďjo'''v'''ke''' / '''ďjo'''včence
|-
|Lokál (''o kom? o čom?'')
|'''ďjo'''vk'''i''' / '''ďjo'''včaťi
|'''ďjo'''vk'''á'''ch / '''ďjo'''vče'''ncoch'''
|-
|Inštrumentál (''s kým? čím?'')
|'''ďjo'''vko'''v''' / '''ďjo'''včaťo'''n'''
|'''ďjo'''vkami / '''ďjo'''včenc'''ámi'''
|}
 
== Literatúra ==