Henrich VIII.: Rozdiel medzi revíziami

 

== Nástup Tudorovcov ==

[[Tudorovci]] boli rod, ktorý vládol v [[Anglicko|Anglicku]] v rokoch [[1485]] až [[1603]]. Zaviedli do Anglicka pokoj po mnohých ťažkých rokoch vojny. Jedna z najvýznamnejších a najťažších vojen bola tzv. [[Vojna ruží]], ktorá trvala až tridsať rokov. Bola to vojna medzi [[Lancasterovci|Lancasterovcami]], ktorí mali symbol červenej ruže, a [[Yorkovci|Yorkovcami]] so symbolom bielej ruže. Napokon si kráľ [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich VII.]] z rodu Lancasterovcov zobral za manželku dcéru vodcu Yorkovcov. Ruže spojili na znak spojitosti a mieru. Tak vznikla tzv. '''Tudorovská ruža'''.

 

Henrich VIII. sa narodil v [[greenwich]]skom paláci ako tretie dieťa [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII.]] a [[Alžbeta z Yorku|Alžbety z Yorku]]. Z jeho súrodencov prežili detstvo len traja – [[Artur Tudor]], waleský princ, [[Margaréta Tudorová]], neskoršia manželka [[Škótsko|škótskeho]] kráľa [[Jakub IV. (Škótsko)|Jakuba IV.]], a [[Mária Tudorová (1496 – 1533)|Mária Tudorová]], neskoršia manželka [[Francúzsko|francúzskeho]] kráľa [[Ľudovít XII.|Ľudovíta XII.]]

 

 

=== Vzdelanie a štúdium ===

 

=== Smrť Artura Tudora, Henrichovho brata ===

Henrichov starší brat, následník trónu, [[Artur Tudor]] si už vo veku 15 rokov zobral za ženu španielsku princeznú [[Katarína Aragónska|Katarínu Aragónsku]]. Neskôr spolu odcestovali na [[Hrad Ludlow (Anglicko)|hrad Ludlow]]. O niekoľko mesiacov Artur aj Katarína vážne ochoreli vysoko nákazlivým ochorením vírusového pôvodu, ktorému v priebehu niekoľkých epidémií podľahlo niekoľko tisíc ľudí. Pätnásťročný Artur nakoniec chorobe podľahol a zomrel [[2. apríl]]a [[1502]]. Niektorí historici sa však domnievajú, že zomrel na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] alebo [[mor (pestis)|mor]]. Katarína skoro tiež zomrela, no podarilo sa jej uzdraviť a stala sa vdovou. Arturov brat Henrich, vojvoda z Yorku, nebol povýšený na waleského princa pokiaľ nebolo isté, že Katarína nečaká Arturove dieťa, ktoré by tento titul zdedilo.

 

 

== Začiatky vlády Henricha VIII. (roky 1509 – 1525) ==

Dva dni po korunovácii dal Henrich VIII. zatknúť dvoch otcových neobľúbených ministrov, sira Richarda Empsona a Edmunda Dudleyho. Boli bezdôvodne obvinení z vlastizrady a následne boli v roku [[1510]] popravení. Tento čin začal Henrichovu krutovládu a mal slúžiť ako výstraha pre všetkých, ktorí by mladému kráľovi stáli v ceste. Henrichovým prvým ministrom sa stal [[kardinál]] [[Thomas Wolsey]], ktorého roku [[1515]] menoval za Lorda kancelára a predsedu kráľovskej rady, čím došlo k tomu, že kráľovskú politiku viedol kardinál. Neskôr mu pápež udelil doživotnú hodnosť [[Cirkevný hodnostár|legáta]] a on sa stal najvyššou cirkevnou autoritou v [[Anglicko|Anglicku]].

 

 

=== Francúzsko a Španielsko ===

V roku [[1511]] povolal [[Július II.|pápež Július II.]] tzv. [[Cambraiská liga|Cambraiskú ligu]] proti [[Francúzsko|Francúzsku]]. Táto nová aliancia okrem [[Španielsko|Španielska]] a [[Rímskonemecká ríša|Rímskonemeckej ríše]] zahŕňala aj [[Anglicko]]. Henrich sa rozhodol využiť túto príležitosť ako zámienku na rozšírenie jeho dŕžav v severnom Francúzsku. V novembri [[1511]] uzavrel westminsterskú zmluvu so Španielskom, ktorá zaručovala vzájomnú pomoc proti Francúzsku. Začal sa pripravovať na vstup do vojny. V roku [[1513]] zaútočil Henrich na Francúzsko a jeho vojsko porazilo francúzsku armádu v [[Spurská bitka|spurskej bitke]]. Jeho švagor, [[Jakub IV. (Škótsko)|Jakub IV.]], škótsky kráľ, zaútočil na Anglicko na príkaz francúzskeho kráľa [[Ľudovít XII.|Ľudovíta XII.]], ale nepodarilo sa mu dostať Henrichove jednotky z Francúzska. Škótska armáda bola [[9. september|9. septembra]] [[1513]] katastrofálne porazená v [[Bitka na Floddenskom poli|bitke na Floddenskom poli]]. Medzi mŕtvymi bol aj škótsky kráľ a táto bitka ukončila krátku škótsku účasť vo vojne.

 

=== Tehotenstvá Kataríny Aragónskej ===

 

== Henrichove milenky ==

Napriek všeobecnej mienke nemal Henrich veľa mimomanželských vzťahov. Podľa záznamov mal len dve milenky (vynímajúc ženy, s ktorými sa neskôr oženil), ktoré boli oficiálne potvrdené, a tými boli Alžbeta (Bessie) Blountová a [[Mária Boleynová]].

 

Henrich vyzval priamo [[Svätá stolica|Svätú stolicu]], nezávisle od kardinála [[Thomas Wolsey|Thomasa Wolseyho]], ktorý držal v tajnosti jeho plány s Annou. Namiesto neho bol za pápežom Klementom VII. poslaný '''Viliam Knight''' a ten pápežovi predložil návrh na anulovanie manželstva s Katarínou. Ako dôvod uviedol, že pápež [[Július II.]], ktorý vydaním svojej buly povolil toto manželstvo, rozhodol na základe nepravdivých tvrdení, pretože Katarínine krátke manželstvo s Arturom malo byť naplnené. Henrich tiež v žiadosti o rozvod žiadal o povolenie znovu sa zosobášiť s ďalšou ženou. To jasne ukazovalo jeho plány zosobášiť sa s Annou.

 

Vzhľadom na to, že pápež bol v tom čase väzňom cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], Viliam Knight mal veľké problémy, keď sa chcel k pápežovi dostať, a tak sa mu podarilo získať len podmienečné povolenie pre nové manželstvo. Henrich teraz nemal inú možnosť ako poveriť celou záležitosťou [[kardinál]]a Wolseyho. Wolsey spravil všetko, aby zabezpečil rozhodnutie v kráľov prospech, pripravil dokonca cirkevné stretnutie v [[Anglicko|Anglicku]] so zástupcom pápeža. Pre Katarínu Aragónsku to bol veľký šok. Na jej stranu sa postavili nielen mnohí šľachtici v Anglicku, ale aj drvivá väčšina šľachticov a kráľovských rodín v ostatnej [[Európa|Európe]]. Karol V. bol proti anulovaniu tetinho manželstva, ale nie je jasné ako veľmi dokázal ovplyvniť rozhodnutie pápeža. Je však zrejmé, že Henrich pochopil, že by bolo úplne nepravdepodobné, aby mu pápež povolil rozvod s Katarínou, ktorá bola tetou cisára Karola V.. Pápež zakázal Henrichovi vstúpiť do nového manželstva pred rozhodnutím v [[Rím]]e, nie v Anglicku. Vinu za to mal niesť Wolsey. Anna Boleynová presvedčila kráľa, že bol zradca a nakoniec bol v roku [[1529]] prepustený z verejného úradu. Po svojom prepustení kardinál prosil Annu, aby mu pomohla naspäť získať moc, no ona odmietla. Preto začal plánovať tajné sprisahanie, ktorého cieľom bolo násilne odviesť Annu do exilu a ohľadom tohto plánu začal komunikovať s kráľovnou Katarínou a pápežom. No sprisahanie bolo odhalené a Henrich nariadil Wolseyho zatknutie. Ak by v roku [[1530]] Wolsey nebol zomrel na chorobu, bol by popravený za zradu. Jeho nástupca, sir [[Thomas More]], spočiatku spolupracoval s kráľovou novou politikou, kritizoval Wolseyho v parlamente a tvrdil, že teológovia z [[Oxford]]u a [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridgeu]] sú toho názoru, že manželstvo Henricha a Kataríny je protiprávne. No keď Henrich začal popierať pápežovu autoritu, Moreove obavy a pochybnosti rástli.

 

[[Súbor:Henry VIII Sig.svg|right|thumb|Podpis anglického kráľa Henricha VIII..]]

 

Zmenšovanie moci a vplyvu [[Rím]]a v [[Anglicko|Anglicku]] prebiehalo pomaly. V roku [[1532]] [[Thomas Cromwell]], ktorý podporoval Annu, priniesol parlamentu na schválenie niekoľko dokumentov vrátane ''Požiadavky proti obyčajom'' (''Supplication against the Ordinaries'') a ''Podrobenie duchovenstva'' (''the Submission of the Clergy''), ktoré uznali kráľovu zvrchovanosť nad cirkvou. Po týchto dokumentoch [[Thomas More]] odstúpil z funkcie tajomníka. Vďaka tomu sa Henrichovým hlavným ministrom stal Cromwell.

 

== Druhé manželstvo – Tisícdňová kráľovná Anna Boleynová (1533 – 1536) ==

Henrich sa v zime v roku [[1532]] zúčastnil stretnutia v [[Calais]] s [[francúzsko|francúzskym]] kráľom, na ktorom získal podporu francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] – ten podporil jeho rozhodnutie pre ďalšie manželstvo. Hneď po Henrichovom návrate na [[hrad Dover]] v [[Anglicko|Anglicku]], teda koncom januára [[1533]], sa s Annou tajne zosobášil. Anna už bola totiž tehotná a Henrich bol presvedčený, že čaká syna. Druhá, oficiálna, svadobná hostina sa konala [[25. január]]a [[1533]]. To, že manželstvo s Katarínou nebolo oficiálne anulované, nebolo pre neho podstatné. Udalosti vtedy nabrali rýchly spád – [[23. máj]]a [[1533]] [[Thomas Cranmer]], ktorý predsedal špeciálnemu súdu, ktorý bol zvolaný v [[Dunstable Priory]], vyhlásil kráľovo manželstvo s [[Katarína Aragónska|Katarínou Aragónskou]] za neplatné. O päť dní neskôr, [[28. máj]]a [[1533]], prehlásil Cranmer Henrichovo manželstvo s Annou Bolenyovou za právoplatné.

 

 

=== Anulovanie manželstva ===

 

=== Kráľova sestra ===

Anna, ako bývalá kráľovná, dostala veľkorysé finančné vyrovnanie – Henrich jej daroval palác [[Richmond (palác)|Richmond]] a hrad [[Hever Castle|Hever]], domov Henrichových bývalých príbuzných, Boleynovcov. Henrich a Anna zostali dobrými priateľmi a Anna sa stala čestným členom kráľovskej rodiny a bola označovaná ako ''Kráľova milovaná sestra''. Bola častým hosťom na kráľovskom dvore a Henrich jej bol veľmi vďačný, že neprotestovala proti rozvodu.

 

 

== Piate manželstvo – Druhá sťatá kráľovská hlava – Katarína Howardová (1540 – 1542) ==

Už v čase manželstva s Annou Klévskou bol Henrich zamilovaný do asi devätnásťročnej [[Katarína Howardová|Kataríny Howardovej]], ktorá bola členkou kráľovskej družiny.