Platón: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 176.118.111.107 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Luppus |
d →Učenie o ideách: úpravy zväčša výrazov podľa používania v slovenskom filozofickom prostredí. |
||
Riadok 13:
|Ovplyvnil = [[Aristoteles]], [[Augustín z Hippa]], [[neoplatonizmus]], [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]], [[Plutarchos]], [[stoicizmus]], [[Anselm z Canterbury]], [[Machiavelli]], [[Descartes]], [[Thomas Hobbes|Hobbes]], [[Gottfried Leibniz|Leibniz]], [[John Stuart Mill|Mill]], [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Friedrich Nietzsche|Nietzsche]], [[Martin Heidegger|Heidegger]], [[Hannah Arendtová]], [[Hans-Georg Gadamer|Gadamer]], [[Bertrand Russell|Russell]] a mnohých iných filozofov a teológov
}}
'''Platón''' niekedy '''Platon'''<ref>LEŠKO, Vladimír.: ''Dejiny filozofie'' I. Prešov : V. n. </ref> ({{V jazyku|grc|Πλάτων|široký|Platón}})<ref>[[Diogenes Laertios]] 3.4; s. 21, David Sedley, [http://assets.cambridge.org/052158/4922/sample/0521584922ws.pdf ''Plato's Cratylus''], Cambridge University Press 2003</ref>(* [[428 pred Kr.]]/[[427 pred Kr.]] – † [[347 pred Kr.]]) bol [[Sokrates|Sokratov]] žiak, spolu s [[Aristoteles|Aristotelom]] najvýznamnejší grécky filozof. Najväčší vplyv mala jeho [[Platónova teória ideí|teória ideí]] a filozofia štátu. Platón založil [[385 pred Kr.|385]]/[[387 pred Kr.|7 pred Kr.]] filozofickú školu zvanú [[Platónska akadémia|Akadémia]]. Jeho spisy sú informačným zdrojom o legendárnej zaniknutej ostrovnej civilizácii [[Atlantída]].
== Biografia ==
=== Narodenie a rodina ===
Odvolávajúc sa na staroveké zdroje, väčšina súčasných vedcov odhaduje, že Platón sa narodil v Aténach alebo v Egine medzi rokmi 429 až 423 pred Kr. Jeho otec sa volal [[Aristón (otec Platóna)|Aristón]]. Podľa tradície zaznamenanej [[Diogenes Laertios|Diogenom Laertiom]], Aristón odvodzoval svoj pôvod od aténskeho kráľa [[Kodros|Kodra]] a kráľa Messénie [[Melanthos|Melantha]].<ref name="DW">Diogenes Laertius, ''Life of Plato'', III<br />* D. Nails, "Ariston", 53<br />* U. von Wilamowitz-Moellendorff, ''Plato'', 46</ref> Platónova matka sa volala Periktióna. Jej rodina sa chválila príbuzenstvom so slávnym aténskym zákonodarcom a lyrickým básnikom [[Solón]]om.<ref name="LaI">Diogenes Laertius, ''Life of Plato'', I</ref> Periktióna bola sestra [[Charmides (grécky politik)|Charmida]] a neter [[Kritias|Kritia]]. Obaja boli význační predstavitelia tridsiatich tyranov, čo bol krátky oligarchický režim, ktorý bol dosadený k moci Spartou po páde Atén na konci [[Peloponézske vojny|peloponézskej vojny]] (404 – 403 pred Kr.).<ref name="TW1">W. K. C. Guthrie, ''A History of Greek Philosophy''', IV, 10<br />* A.E. Taylor, ''Plato'', xiv<br />* U. von Wilamowitz-Moellendorff, ''Plato'', 47</ref> Aristón a Periktióna mali okrem Platóna ešte tri deti: dvoch synov, Adeimanta a Glaukóna, a dcéru Potonu, ktorá bola matkou [[Speusippos|Speusippa]] (Platónov synovec a jeho nasledovník ako hlava [[Platónska akadémia|Akadémie]]). Podľa dialógu ''[[
Aristón pravdepodobne zomrel v Platónovom detstve; stanoviť presný dátum jeho smrti je však problematické.<ref name="TN">D. Nails, "Ariston", 53<br />* A.E. Taylor, ''Plato'', xiv</ref> Periktióna sa potom vydala za brata svojej matky Perylampa,<ref name="NA229">Plato, ''Charmides'', [http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0176&query=section%3D%23376&layout=&loc=Charm.%20157e 158a]<br />* D. Nails, "Perictione", 53</ref> ktorý bol niekoľkokrát veľvyslancom v Perzii. Bol taktiež priateľom [[Perikles|Perikla]] – hlavného predstaviteľa demokratickej frakcie v Aténach.<ref name="P13">Plato, ''Charmides'', [http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0176&query=section%3D%23376&layout=&loc=Charm.%20157e 158a]<br />* Plutarch, ''Pericles'', IV</ref> Perylampes mal z predchádzajúceho manželstva syna Dema, ktorý bol známy svojou krásou.<ref>Plato, ''Gorgias'', [http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0178;query=section%3D%23620;layout=;loc=Gorg.%20481c 481d] and [http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0178;query=section%3D%23778;layout=;loc=Gorg.%20513chttp://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0178;query=section%3D%23620;layout=;loc=Gorg.%20481c 513b]<br />* Aristophanes, ''Wasps'', [http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0044;query=card%3D%233;layout=;loc=54 97]</ref> Periktióna dala život Perylampovmu druhému synovi Antifónovi, ktorý sa objaví v dialógu ''[[Parmenides (dialóg)|Parmenides]]''.<ref name="P126c">Plato, ''Parmenides'', [http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0174;query=section%3D%233;layout=;loc=Parm.%20126b 126c]</ref>
Platón bol zdržanlivý vo veci uvádzania svojej osoby v dialógoch. To však neplatilo o jeho príbuzných a súrodencoch. Dialóg ''[[Charmides]]'' nesie meno brata jeho matky, Kritias hovorí v dialógoch ''Charmides'' a ''[[Protagoras (dialóg)|Protagoras]]'', Adeimantos a Glaukón vystúpia v ''[[
=== Meno ===
Riadok 115:
ale aj vznik a rast a výživu, i keď samo nie je vznikaním". A ďalej: „
..., že poznateľné (predmety) dostávajú od Dobra nielen to, že sa dajú poznať,
ale aj bytie a
avšak vyniká nad ňou dôstojnosťou a mocou". Platónova dialektická cesta
poznávania (dialektiki metodos) Dobra vedie k Bohu, ktorého ako sa zdá
Riadok 141:
{| class="wikitable"
|-
! Sféry reality (ontologické objekty)||Spôsoby
|-
| '''α Noitá''' (objekty α 1 a α 2) || '''A Episteme''' (skutočné
|-
| 1. archai (idey)|| 1. noesis (čisté rozumové myslenie)
|-
| 2. mathematika (matematické a iné abstraktné entity) || 2. dianoia (
|-
| '''β Doxastá''' (objekty β1 a β2) || '''B Doxa''' (mienka)
Riadok 162:
objektov zodpovedá jemu príslušný stav mysle. Ľudská myseľ sa v procese
poznávania môže nachádzať alebo v nižšom stave doxa (oblasť B) alebo sa
povzniesť do vyššieho stavu naozajstného pravého (rozumového) poznania -vedenia episteme
(tiež gnosis; oblasť A). Oblasť zmyslového vnímania empirických javov doxa nie
je skutočným pravým poznaním. Vlastným, od zmyslovej skúsenosti čo najviac
nezávislým poznaním, je iba intelektuálne (rozumové a hodnoverné) poznanie episteme.
Obidve
Riadok 196:
Málokto
nepozná [[Podobenstvo o jaskyni|Platónove podobenstvo]] (resp. mýtus) o jaskyni (publikované v 7. knihe
dialógu Štát), ktorým objasňuje svoju pozitívnu náuku o poznaní, vyloženú v
parabole o čiare. V hlbokej podzemnej jaskyni pevne reťazami pripútaní väzni
odjakživa videli iba tiene na náprotivnej dolnej stene znútra tohto žalára,
vrhané predmetmi, ktoré sú nosené vzadu za väzňami, pred plápolajúcim ohníčkom
na strmom chodníčku pred vchodom do jaskyne.
jedinú realitu. Náčrtok predmetnej postupnosti tohto jaskynného sveta teda je:
tiene (na stene) - (väzni - ktorí nie sú predmetmi) - umelé predmety (a malá
Riadok 214:
== Diela ==
[[Súbor:Plato Republic 1713.jpg|thumb|Platónova ''Republika'', latinské vydanie z roku 1713]]
Platónovi sa tradične pripisovalo
Zvyčajný systém robenia odkazov na sekcie v Platónovych textoch je odvodený z edície Platónových diel H. Stephanusom z roku 1578. Tak napríklad „Phd64a5“ odkazuje na dialóg Faidon, 64 stranu, sekciu a, a piaty riadok v tejto edícii.<ref>A. Kenny, Ancient Philosophy, Oxford University press, s. 321.</ref>
Riadok 240:
Presné poradie, v ktorom Platónove dialógy boli napísané, nie je známe, tak ako aj rozsah, v ktorom mohli byť neskôr upravené a prepísané.
Lewis Campbell bol prvým <ref>p. 9, John Burnet, ''Platonism'', University of California Press 1928.</ref>, ktorý použijúc metódu [[stilometria|stilometrie]] objektívne dokázal, že ''Kritias'', ''Timaios'', ''Zákony'', ''Filebos'', ''Sofista'' a ''Štátnik'' patria do jednej časovej skupiny, kým ''Parmenides'', ''Faidros'', ''
Súčasní bádatelia sú skeptickí v tom, či chronologické poradie Platónových dialógov môže byť určené presne.<ref>Richard Kraut, [http://plato.stanford.edu/entries/plato/ "Plato"], ''Stanford Encyclopedia of Philosophy'', bolo prístupné 28 Augusta 2008; Malcolm Schofield (1998, 2002), "Plato", in E. Craig (Ed.), ''Routledge Encyclopedia of Philosophy'', http://www.rep.routledge.com/article/A088, bolo prístupné 28 Augusta 2008; Christopher Rowe, "Interpreting Plato", in H. Benson (ed.), ''A Companion to Plato'', Blackwell 2006.</ref> Napriek tomu, Platónove diela sa stále často zaraďujú zhruba do troch skupín.<ref>T. Brickhouse & N. Smith, [http://www.iep.utm.edu/p/plato.htm "Plato"], ''The Internet Encyclopedia of Philosophy'', bolo prístupné 28 Augusta.</ref> Nasledujúci prehľad predstavuje jedno také, relatívne bežné rozdelenie.<ref>See W. Guthrie, ''A History of Greek Philosophy'', vol. 4, Cambridge University Press 1975; G. Vlastos, ''Socrates: Ironist and Moral Philosopher'', Cambridge University Press 1991; T. Penner, "Socrates and the Early Dialogues", in R. Kraut (ed.), ''The Cambridge Companion to Plato'', Cambridge University Press 1992; C. Kahn, ''Plato and the Socratic Dialogue'', Cambridge University Press 1996; G. Fine, ''Plato 2: Ethics, Politics, Religion, and the Soul'', Oxford University Press 1999.</ref> Treba však brať ohľad na to, že mnohé pozície v tomto rozdelení stále nie sú vecou konsenzu a tiež na to, že samotná zmienka o možnosti rozdeľovania Platónových dialógov do skupín nie je univerzálne akceptovaná.
Riadok 267:
==== Stredné dialógy ====
V posledných skorých dialógoch, Platónov Sokrates začína dávať odpovede na niektoré svoje otázky a poskytovať pozitívne teórie. Toto sa všeobecne chápe ako prvý náznak vnášania Platónových postojov do textu. Že dobro je múdrosť a že nikto nečiní zlo dobrovoľne, sú pravdepodobne ešte Sokratove názory. Čo sa v stredných dialógoch dostáva do popredia je myšlienka, že poznanie pochádza z uchopovania nemenných foriem alebo esencií a tiež snaha skúmať tieto esencie. Začínajú sa objavovať teórie o spravodlivosti, pravde a kráse a o nesmrteľnosti duše. Dialógy ''[[Symposion]]'' a ''[[
* ''[[Kratylos (dialóg)|Kratylos]]'' (o pôvode reči)
* ''[[Faidon (dialóg)|Faidon]]'' (o nesmrteľnosti duše)
* ''[[Faidros]]'' (o kráse, láske a ideách)
* ''[[Symposion]]'' (o láske ako túžbe po poznaní)
* ''[[Štát (dialóg)|Štát]]'' (="
* ''[[Teaitetos]]'' (o spravodlivom vedení)
* ''[[Parmenides (dialóg)|Parmenides]]'' (o ideách)
| |||