Spišská Sobota: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Spišská Sobota doplnenie histórie |
||
Riadok 20:
Prvá písomná zmienka je z roku [[1256]]. Nachádza sa v severovýchodnej časti [[mesto (Slovensko)|mesta]] nad [[Poprad (rieka)|riekou Poprad]]. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v [[Uhorsko|Uhorsku]] okresné mesto Spišskej stolice. V roku [[1567]] získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom [[cech]]ov (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), [[Obchodná činnosť|obchod]]u aj kultúrneho života. Vďaka svojej výhodnej polohe sa vyvinula na trhové [[mesto (všeobecne)|mesto]] (odtiaľ aj názov) a po príchode [[Nemci|nemeckých]] kolonistov odvážne konkurovala takým centrám [[Spiš (župa)|Spiša]], akými vtedy boli [[Levoča]] a [[Kežmarok]]. Od roku [[1412]] až do roku [[1772]] v [[Spišské starostovstvo|poľskom zálohu]].
V roku [[1647]] udelil panovník Ferdinand III. Spišskej Sobote právoplatný mestský [[erb]] s postavou sv. Juraja na štíte, ako typ hovoriaceho erbu, podľa latinského a nemeckého názvu mesta – Mons Sancti Georgi, Georgenberg, teda Jurajov vrch. V 18. storočí zaznamenala Spišská Sobota najväčší rozvoj, napr. v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov. Ako jediné spišské mesto malo v roku [[1821]] kníhkupectvo.
V roku [[1876]] sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu, okresného súdu a daňového úradu. V roku [[1946]] bola pripojená k Popradu. Spišská Sobota má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum vyhlásené v roku [[1950]] za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia [[gotika|gotické]], [[renesancia|renesančné]] i [[barok]]ové meštianske domy.
| |||